Horské lúky! Tá neskutočná krása!
A somáre sa tam pasú?…
Náš malý sused sa ma vždy spýtal, keď som sa vrátil z lesa, kde som chystal drevo na zimu, čo som tam videl. Vedel som, že očakáva nejaký zaujímavý zážitok. Napríklad, či neprešiel okolo veľký hnedý medveď. A ako som sa v tej chvíli cítil, lebo som tam bol ako vždy sám! Alebo či neprebehlo v potôčiku za mojim chrbtom stádo diviakov! Vedel som, že by bol najradšej, keby som priznal, že od strachu som vyliezol na najbližší strom! Nezvykol som mu vždy urobiť radosť, že som rovnaký ako on sám. Lakonicky som mu povedal, že som tam na tých horských lúkach videl ako sa pasú somáre! Tiež rád počul, že všetky somáre majú dlhé uši a že to v ľudskej reči znamená že predstavujú symbol hlúposti. Nikdy mi nepoložil otázku, odkiaľ sa tam tie somáre vzali! Taktiež ho netrápilo, prečo tie somáre nebehali ako jelene a celý čas sa zdržiavali na tej horskej lúke!
Alebo po našom, ako my tomu vravíme tu na severe v horách, horskej paši. Pastieri somárov – delili / lúky – pašu / na pašu západnú a na pašu východnú. Odjakživa!
Somáre žijúce v horskej lokalite ale boli spokojné kdekoľvek, len aby bolo dostatok potravy a roboty. Somáre podľa oblasti kde žili sa navzájom odlišovali.
Domáce somáre si postupne skoro zvykli už aj na miestnu severskú zimu. Oni vo svojej prostote nič o rozdiele medzi severom ani juhom už nevedeli, pastieri im to zabudli povedať.
Somáre tu v horách už nevedeli ani o tom, že pre ne voľakedy bolo ľahšie žiť v teplých krajoch, tam bola samá rovina s dobrou trávou a bolo tam predovšetkým teplo počas celého roka. Tam na juhu veru zimu so snehom nikto nepoznal ani neskúsil.
Nevedeli čo je to práca! Žili si tam ako v raji! Dokonca na juhu nemuseli ani dva krát do roka meniť svoju srsť na zimnú a srsť letnú. Somáre tam o pneumatikách zimných a letných veru tiež nič nevedeli, veď dane sú naopak vyššie práve na severe! Všetko podľa nich tam bolo ako má byť.
Tiež nič nevedeli o tom, že somáre žijúce na severe cez zimu sa nepasú na stále zelených lúkach, ale že v tom čase musia žrať len seno, ktoré majú na prídel od pastierov. A veru dobre ich za to poslúchali! Cez zimu z tohto dôvodu svojim pastierom veru najviac úžitku urobili!
Treba spomenúť, že popri somároch tu v studených krajoch máme aj voľne žijúce divé vtáky! Tie nežijú v tom zlom čase spolu s nami. Oni , pretože majú krídla a asi aj viac rozumu, si jednoducho včas pred zimou odletia dolu do teplých krajín niekde na juh! Ako na dovolenku!
A naši pastieri krídla veru nemajú a preto tie vtáky nevedia všetky pochytať! Ani tie ich vtáčie krídla im nedokážu všetkým pristrihnúť, čím by im v odlete zabránili! Miestne somáre o výhode divých vtákov našťastie nič nevedia. Oni nerozumejú vtáčej reči. Pastieri už dávno zakázali somárov takú reč učiť! Somáre navyše uverili klamstvu, že reč vtákov je rečou zaostalou, chudobnou. Veď každý somár ak sa ho opýtate, ktorá reč je najkrajšia na každej lúke, pozná odpoveď. Všetci vedia že to melodické zahíkanie znejúce ako I – á, je najmúdrejšia reč zo všetkých zvierat!
Somáre, keď sa niekedy o vtákoch rozprávajú, vždy majú na mysli len iné súvislosti! Somáre veru cudzie vtáky radi nemajú.Nuž, somáre zostanú navždy len somármi!
Nie som si istý, či by v ich prípade pomohla cirkusová škola. Nespomínam si, loviac v pamäti, že by som niečo počul o ich prenikavom úspechu počas cirkusového čísla. Ale je to možno spôsobené aj tou skutočnosťou, že na somárov v cirkuse sa chodia zabávať len mimoriadne sprostejšie somáre! Tí múdrejší totižto robia všetko preto, aby sa do cirkusu nikdy nedostali.
Nedá mi ale nespomenúť, že medzi ľuďmi sa dnes čoraz častejšie najmä pri výchove súčasnej mladej generácie používa už skoro zabudnutý výraz :
,, Si Ty ale sprostý somár! ,,
Mne keď som bol ešte mladý, to v škole ani na ulici nezvykli hovorievať. Mal som násobilku rád. Prečo už dnes je všetko inak? Asi preto, že sa v škole prestala učiť tá násobilka? To Vám poviem bude naozaj veľká náhoda! Zámer to nebude, všetci sú si istí! Veď nakoniec si vydýchlo aj dosť somárskych rodičov, keď si spomenuli, ako sa oni v škole s tou násobilkou natrápili! Títo sú naopak spokojní, že učitelia v školách ich detičky netrápia takou malichernosťou! Pochopiteľne, takýto rodičia privítali aj rozhodnutie, či vydanie patričného školského zákona. Ten navždy zakázal titulovať tých naozaj sprostejších žiakov názvom spomínaného somára. Nakoniec, aj všetci somáre na všetkých lúkach sú si rovné! Počuli ste, aby niekto niekde použil výraz: ,, Múdry somár? ,,
Dokonca som jedného na rohu ulice počul kázať o tom, že je lepší somár v hrsti ako učenec s krídlami na streche?
To u nás, na Slovensku, aby som vysvetlil, máme porekadlo:
,, Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche! ,,
Poučenie:
Je lepšie mať malú istotu ako mať veľkú nádej! To som voľne interpretoval, dá sa vysvetliť aj inakšie na patričnú mieru. Aj nepatrične! Pochopiteľne.
Vrátim sa ale ešte k tým somárom na paši, tu u nás na severe. To naše somáre kedysi v minulosti si dali nahovoriť cez ich dlhé somárske uši o tom, že somáre žijúce na západných pastvinách majú viacej trávy! A že majú aj trávu sušenú- špeciál, po ktorej požití každý somár zosilnie a stane sa somárom múdrejším! A že po jej požití bude každý somár mať menšie somárske uši! A to bez akejkoľvek námahy!
Dokonca tá tráva všetkým tamojším somárom sama padá do somárskych papúľ! No kto by to nežral! Nezober, keď je to zadarmo!
Tak Vám poviem, že je to ešte väčšia somarina, ako keby im niekto tvrdil, že na západnej lúke aj voda dokáže tiecť do vrchu!
Nakoniec poviem, že s tými našimi somármi to ešte nedospelo do úplne beznádejného konca. Tie naše zatiaľ v somárskej škole nosiť somársku uniformu nemusia!
Počul som ale o tom, že hlavný predstavený našich somárov už doma, tak trochu ešte potajme už tú uniformu nosí. Zatiaľ, aby nikto nevidel. To nie je veru dobrá správa! Pre koho?
Nuž pre všetky naše somáre, poviem Vám.
Neviem Vám vysvetliť, že ma v tejto chvíli napadlo heslo, ktoré som ako malý školák videl všade okolo. To heslo hovorilo:
,, Ja som somár, kto je viac? ,,
Poviem Vám, ja som si vždy potajme myslel, že ja tým somárom nechcem byť! A čo Vy?
Ing.Viliam Štefanek – Karisný. Podbiel 29.9.2020.
www.podbielpoviedky.sk