má aj striga strach?

  Malý chlapec bežal okolo, ani si ma nevšimnúc. Asi nič momentálne nepotrebuje, pomyslel som si a robil som si svoje. Druhou možnosťou ale môže byť, že má babku v pätách…

   Babke, ktorej sa vlastné deti k úplnej dokonalosti vychovať nepodarilo, veľmi záležalo na vonkajších prejavoch malého, neposedného zbojníka, ktorého som počul kričať na susedove dievčatá, jeho príležitostné kamarátky. On vždy dal prednosť chlapcom v podobnom veku ako bol on sám. Ak bola možnosť. Ak sa s nimi pohádal, boli dobré aj spomínané dievčatá.

   Babka, ak malého mala na starosti, vynakladala enormnú energiu na jeho prevýchovu podľa svojich predstáv. Nepáčilo sa jej, že malý s radosťou recituje nahlúple básničky, ktoré naopak s veľkou láskou, som ho učil ja sám. Veď som na nich aj ja sám vyrástol. Okrem iného, treba podotknúť, veď boli aj múdre veci čo som ho učil!

 Musím dodať, že množstvo vulgarizmov pochytil aj od spomínaných kamarátov, čo on ale babke nikdy nepriznal. Vždy si to užil, keď mohol babke priznať, že naopak, tie výrazy má len a len po mne!   To si malý, vediac to v predstihu, potom vychutnal babkine nadávky na moju adresu, kde ma tiež nevyberavo pred malým titulovala. Najčastejšie babka spomenula formou nevinnej otázky, kedy sa malého opýtala, čo ho to ten starý somár znova naučil? Potom samozrejme s veľkou láskavosťou voči malému, doplnila navyše zopár  úplne sprostých výrazov na moju hlavu. Nebudem sa ale o nich tu zmieňovať! To by sa Vám naozaj špatne čítalo! Malý vtedy vždy spokojne sedel vedľa babky na stoličke pri kuchynskom stole, hompáľajúc svojimi krátkymi nohami! V takýchto situáciách dokonca na žiadosť malého prerušila svoju prácu a vybrala čokoládu, ktorú si odložila len pre seba. Malý ju miloval tiež, navyše ju mal od svojej matky zakázanú, bo vraj je po nej hyperaktívny. Babka si asi nebola vedomá skutočnosti, že takto predovšetkým ona sama kriví charakter svojho potomka.

   Ja som videl ak babka stála vedľa malého, vždy mu dala láskavý, no o to dôraznejší  príkaz, aby ma pekne pozdravil! To slovko ,pekne,  vždy zdôraznila. Pritom ma uprene, so zúženými viečkami jej očí  pozorovala!  Vždy som si spomenul na video kobry pred útokom.

Malý, ktorý ma vždy, keď sme sa spolu stretli nepozdravil, poslušne zopakoval naučený pozdrav. Tiež sa  pritom  pozeral  niekde za môj chrbát. Tým mi dal signál, že v tej chvíli inakšie nemôže! Ako by ma priam prosil o odpustenie! Sprisahanecky som mu na jeho pozdrav odpovedal výrazmi, ktoré jeho babka očakávala. Lebo tak sa to má, bola babka presvedčená. V takej chvíli som si naopak v duchu ja sám dával otázky, ako sa babka zdravila starším, keď ona ešte bola maličkým dievčaťom. Teda, to muselo byť poriadne dávno, vždy ma napadlo!

   Ja sám naopak, vrátiac sa do vlastného detstva, som si spomenul kto okrem mojich rodičov  ma na ulici, v škole, v lese s kamarátmi vychovával. Prekrásne doby! Naša generácia sa dokázala v tej spleti protichodných lekcií o správaní dokonale aklimatizovať. Vždy sme stáli nad tou vecou, veď my sme predsa mali iné dôležitejšie veci na vykonanie!

Rodičia nás vychovávali tak, aby nás pripravili na život. Naučili nás tradíciám, naučili nás práci na poli a okolo domu. Podporovali naše štúdium, aby sme boli kvalifikovaní a vzdelaní. Učili nás, že nad nami všetkými je Boh! Dodám, že za moju reč sa  asi  niekedy predsa len hanbili, musím ale dodať, že vtedy to nikto nejako silne neprežíval!

   V škole nás učili podľa oficiálnej osnovy správnemu chovaniu socialistickej mládeže. Materializmus bol jedinou oficiálnou náukou, kde Boh svoje miesto naopak nemal žiadne. Veriť sme mali len tomu, čo sme držali v rukách a videli na vlastné oči! Ktorýsi učiteľ už v tých dobách spochybnil aj to, že konkurencia pristála na mesiaci! Treba povedať, že vyučovanie odborných predmetov na školách všetkých druhov malo mimoriadne vysokú odbornú úroveň. Nikto nedostal nič zadarmo!

Na hodinách náboženstva sme striktne boli vychovávaní k poslušnosti a ku viere k Bohu.

Posledný, ale veľmi vplyvný subjekt, kde prebiehala tiež naša výchova, bola samozrejme ulica. Taktiež pri pasení dobytka v lete na horských lúkach, aj náš pohyb medzi cudzími, no dospelými v každom prostredí. Ak nás rodičia poslali kúpiť v horúcich letných dňoch pivo do miestnej krčmy, tak to boli iné skúsenosti! Tam si každý z nás doplnil svoju pamäť o radu úplne najsprostejších slov a nadávok!

Tá ulica bola naozaj, použil by som výraz internacionálna. Veď mnoho z tých starších boli pred vojnou vo svete, kde pochytili okrem peňazí aj cudzie skúsenosti.

Tak som vyrastal aj ja sám. Vedel som, že výchova malého chlapca v súčasnosti nemôže byť úspešná len jednostrannými informáciami. Ja sám viem, že keby som sa ako malý nebol v spoločnosti prispôsobil, nebol by som prežil. Alebo len veľmi ťažko. Tým som vysvetlil, že prečo sa pletiem spomínanej babke do remesla.

Ten spomínaný socializmus už od môjho detstva mal ešte jednu nespornú výhodu. Vtedy si všetci boli rovní, nebolo boháčov, no neboli ani žobráci.  Nebolo čo si navzájom závidieť. Každý musel chodiť do práce a práce bolo dosť. Tých peňazí  a tovaru ale zo začiatku pomenej. Bolo ale po vojne, všetko okolo bolo zničené…

Nepíšem o nostalgii, píšem, čo všetko zaplňovalo moje skúsenosti za mojej mladosti a čo mňa osobne formovalo.

Spomeniem ešte jeden z posledných rozhovorov, čo som absolvoval s tým chlapcom. To vždy záviselo na jeho nálade, či sa pristaví alebo nie. S určitosťou sa dá povedať, že babka nesmela byť niekde v dohľade, to by nebol otvorený vo svojich otázkach voči mne.

   Zobral ma na vedomie, pristavil sa a položil mi otázku o tom, či sa aj striga niečoho bojí.

Chcel by som byť pritom, poviem Vám, ak by ste na to mali odpovedať Vy samotní!   

V jeho výraze som badal zvedavosť, ale naznačoval mi, že má aj iné záujmy a mal by som byť rýchly s odpoveďou. Rýchla odpoveď – dobrá odpoveď, pomyslel som si a počul som svoj hlas, ako mu hovorím:

,,  Každá striga sa raz za čas niečoho bojí, som si istý!  ,,

Ak by som stroho odpovedal a nenechal si otvorené zadné dvierka, vypočul by si ma a okamžite by aj znova niekde zmizol. Z rozhovoru by nebolo nič. Takto som vedel, že v otázkach bude pokračovať.

,, Čo máš konkrétne na mysli? ,,

Rýchlo doplnil svoju prvú otázku, pozorne ma sledujúc svojim zvedavým  pohľadom. Videl som na ňom, že najviac by ho potešila  vyložene sprostá odpoveď.

   Nuž, poviem Ti, že včera sa tu u nás zastavil Tvoj kamarát Mišo a ten mi rozprával, že ich babka sa najviac bojí toho, aby ju nikto nepočul, keď si kráčajúc po dome  hlasne uprdne. A on ju vraj počul a ona to zistila. Povedal mi, že babku ihneď vydieral, aby mu kúpila  dvojitú zmrzlinu, lebo všetko vyzradí!

,, Kúpila mu ju? ,,

 Spýtal sa ma so značnou zvedavosťou môj malý návštevník.

Kúpila, stroho som mu odpovedal.

V očiach som mu vyčítal poučenie z toho príbehu… Ešte si neuvedomil, že som zmenil tému, a položil otázku:

,, Všetky babky prdia? ,,

Všetky, odpovedal som po pravde. Tiež aj všetky strigy!  Ba tie strigy ešte viac! No nemám na mysli Tvoju babku, ona je výnimka!

   Bol som si istý, že v tejto ošemetnej veci si jeho babka dáva extrémne veľký pozor, aby ju nikto nenachytal na hruškách. Hoci niekedy, predsa len : ,, Veď aj majster tesár sa niekedy netrafí? ,,

 Jeho babku som z toho vylúčil z vypočítavosti, aby to spolu pod jej vedením nakoniec nepostavili proti mne.

Som si ale istý, že napríklad čerti oproti strigám sa určite boja svätenej vody, veď nenadarmo sa hovorilo, že sa bojí ako čert svätenej vody!  Dodal som.

,, Boja sa tí čerti toho že by ich poumývali? ,,

Podľa jeho otázky mi bolo jasné aká výuka mu chýba. Preto som mu odpovedal, že keď som ja bol malý ako on, že nás mama kúpala len raz za týždeň, lebo vtedy nebolo teplej vody z vodovodu.  Tiež že nám ten stav náramne vyhovoval!

Tá odpoveď ho okamžite zaujala a pýtal sa, či stačilo v tých časoch umyť uši  raz za týždeň?

To som mu s pokojom mne vlastným potvrdil. Ihneď som si predstavil jeho babku, ktorá ho umýva aj viackrát za deň, ako sa zatvári, keď malý spochybní jej starostlivosť o čistotu! Bol som dočasne sám so sebou spokojný.

,,  A kedy sa strige trasú ruky? Tiež keď sa bojí? ,,

Všetkým strigám sa trasú ruky len keď sú už staré!  A keď počítajú peniaze! 

Doplnil som. Odpovedal som na jeho otázku, pričom som nezabudol pozrieť aj na svoje ruky…

,, A prečo sú strigy staré? Všetky sú staré? ,,    Zvedavo doplnil.

Poznám aj mladé strigy, odpovedal som po pravde. Aby sa už nepýtal konkrétne, doplnil som, že mladé strigy som niekedy videl len po tom, ako sa vydali za slušných chlapov. Vedel som ale, že ešte na vysvetlenie týchto otázok čas nedozrel.

Po tom, ako ma  znova opustil ma napadlo, že vlastne v rozprávkach z môjho detstva mali strigy vždy podoby starých , zlých žien odporného výzoru s jedným zubom hore aj dolu na obidvoch sánkach. S bradavicou na nose a rukami plných jedu! A čierny kocúr sa vždy obtieral okolo ich nôh!

 Pravdu tie stvorenia veru povedali len vtedy, ak sa pomýlili!

Koho mi len tá stará striga pripomína, skončil som otázkou sám sebe.  To som sa práve díval na televízne spravodajstvo. To už môj mladý spoločník nepočul…

Ing.Viliam Štefanek – Karisný.                  Podbiel 10.10.2020.

                                    www.podbielpoviedky.sk