Sedel pred krbom vo svojom dome. Bolo už po polnoci, stále nepociťoval potrebu ísť spať. Na tú neskorú dobu bol nečakane svieži, ako by ho niečo, alebo niekto čakal. Vonku bola tma, v miestnosti svietilo len slabé led – svetlo pred počítačom, na ktorom písal. Za jeho chrbtom blikotali plamienky dohorievajúcej pahreby krbu. Všade hlboké ticho.
V mysli sa vrátil ku svojmu snu z minulej noci. Nikomu nepovedal kto a čo sa mu prisnilo.
Bol sám prekvapený, bo spával pokojne, na jeho už vysoký vek až príliš pokojne. Pred časom pochopil, že myseľ sa dá ovládať tak, ako aj fyzické telo. Bol ale len na samom začiatku. Nikde o tom neučili, v minulosti to pre neho boli úplne neznáme schopnosti. Na všetko musel prísť len sám a času už bolo pomenej.
Naozaj sám? Spýtal sa sám seba, narušiac tak chod vlastných myšlienok. Dobre vedel, že tomu tak úplne nie je. Uvedomoval si, že po tej ťažkej autonehode, ktorú pred mnohými rokmi ako by zázrakom prežil, objavil v sebe niektoré zvláštne schopnosti.
V mladosti vyštudoval na univerzite techniku, konkrétne strojárenskú technológiu. Tá bola považovaná za náročnú vedu vyžadujúcu znalosti matematiky, fyziky, deskriptívnej geometrie a ovládanie logického myslenia a technickej tvorivosti. Neveril vtedy v nejaké zvláštne duchovné schopnosti, riadil sa exaktne len overenými faktami, ktoré v tej dobe boli silne ovplyvnené materializmom.
Z havarovaného a zdeformovaného auta po ťažkej autonehode ho vytiahli náhodní vodiči nejakého rumunského kamióna. Tí si pomáhali pri otváraní dverí ich poškodeného auta svojimi železnými pajsermi, ktorými v tých časoch šofér menil pneumatiky.
V tom aute on sám nebol šoférom, sedel na prednom sedadle vedľa vodiča. Bol pripútaný a spal. Pred tou nešťastnou nehodou sa prebudil na náraz ich auta s cudzím vozidlom. V rýchlosti si uvedomil, že nehodu spôsobilo pred nimi idúce auto. To, ktoré z jemu neznámych dôvodov bránilo jeho spolujazdcovi ako vodičovi ho predbehnúť. Na zadnom sedadle videl sediacu ženu a nejaké menšie dieťa. Žena sa smiala, zrejme vodič toho ich auta a zároveň asi jej manžel sa predvádzal aký je on majster šofér. Vtedy, ani po tej havárii si neuvedomil, že to nebola náhoda!
Čas sa v tých okamžikoch rútil šialenou rýchlosťou. Jeho spolujazdec prestal reagovať, bol ako by zhypnotizovaný z toho čo sa s nimi deje! Vedel, že už ich auto neovláda. Inštinktívne skĺzol na svojom sklopenom sedadle nohami čo najviac do predku, aby si chránil svoju hlavu. Vedel, čo bude nasledovať! Ich auto vyhodilo po tom náraze do protismeru a rýchlo na krajnicu pomerne vysokého brehu cesty v tých miestach. Ešte si uvedomil, že vo veľkej rýchlosti narazili do betónového stĺpu na krajnici cesty. Počul strašný rachot. Ich auto sa začalo prevracať. Jeho posledná myšlienka bola, že sa zabíjajú príliš dlho. Bol si istý, že to neprežije. V tom momente myslel už len na seba. Stratil po nejakom náraze vedomie.
Prvý krát sa prebral, stojac vedľa úplne zdeformovaného auta. Tam ho jeho spomínaní náhodní šoféri – záchrancovia, vyslobodili ako prvého a postavili ho na nohy. Keď videli, že je živý a prebral sa znova ku vedomiu. Jeho prvou myšlienkou bolo, že sa stalo to, čomu neveril. On prežil! On prežil! Náhoda?
Chcel to kričiac od veľkej radosti, že sa zachránil, oznámiť všetkým okolo. No počul sa, že nekričí súvisle ten oznam, čo si zaumienil. On vydával zvuk ako ťažko poranené a ryčiace zviera! Poviem Vám, že to boli strašné zvuky, ktoré vydával! Ešte stačil zaregistrovať, ako jeho záchrancovia sa snažia z auta dostať jeho spolujazdca. Ten bol zaseknutý, nevedel sa pohnúť, no bol pri vedomí. Vtedy stratil vedomie znova. Opäť sa z bezvedomia prebral ležiac už v sanitke. Záchranár bol rád, že ho znova prebral. Len mu povedal, že jeho spolujazdca berie iné záchranné vozidlo, a že ich prevezú do nemocnice v Žiari nad Hronom. Znova upadol do bezvedomia. Tretí krát sa z neho prebral znova až na operačnom stole, kde ho lekári dávali do kopy! Okrem iného mal zlomenú aj kľúčnu kosť a keď lekár s ňou manipuloval, stratil vedomie po štvrtý krát. Na druhý deň v nemocnici jeho lekári konštatovali stratu pamäte. Nevedel si v tom čase na nič spomenúť. Jeho pamäť sa mu vracala len veľmi pomaly a na mnohé zabudol na trvalo…
Spýtate sa, prečo o tom píšem? Pretože od tej doby prešlo dlhých 33 rokov až kým som nemal ten spomínaný zvláštny sen, čo som spomenul na začiatku!
V tom sne, kde sa mu muselo snívať niečo hrôzostrašné, sa náhle prebral a počul sa, ako ležiac v posteli nekričí, ale vydáva zo seba také isté zvuky ako tam, po tej popisovanej autonehode! Aj teraz si uvedomil ten strašný, neprirodzený zvuk, to neľudské ryčanie, ktoré vydával miesto kriku. zrejme majsterka smrť po obidva razy stála vedľa neho, aby mu nakoniec dala milosť. Nespomenul si, o čom sa mu snívalo, len si uvedomil, že v tom sne vedľa neho stála nejaká stará žena, ktorá už dávno zomrela. Skúmal v mysli, ako sa má k tej žene teraz, dávno po jej smrti zachovať. S mŕtvymi sa žiadne účty nevybavujú, to ho naučili ešte jeho rodičia. V mysli preto požiadal Boha, aby tú ženu už riešil len on, bo on jej pomôcť už nevedel. Chápal, že sa mu prisnila možno preto, že ho chcela poprosiť o pomoc. Pomodlil sa ešte na dôvažok za jej dušu krátku modlitbu a prestal na tú mŕtvu myslieť.
Následne si uvedomil, že stále objavuje vo svojom živote nové a doteraz nepoznané veci.
Na otázku, či možno považovať za náhodu, že po 33 rokoch od tej nehody znova vydával tie strašné zvuky, si odpovedať nedokázal. Prečo až po 33 rokoch? Čo znamená číslica 33 v jeho živote? A čo tie zvuky samotné mu majú oznámiť? Tá nehoda sa stala, keď mal 38 rokov!
Už si chcel ísť ľahnúť do postele. Ešte sa pozrel na údaje, ktoré boli zobrazené na obrazovke. Bolo 3.11.2020 a čas na jeho počítači ukazoval 1.29! To nie je náhoda, pomyslel si!
Jeho myseľ bežala na plné obrátky. Veril, že mu bude zjavené niečo, čo mnohé vysvetlí.
Veď všetci žijeme dnes veľmi zvláštnu dobu. Mnohí žijú v strachu a podvoľujú sa cudzej vôli. Väčšina vôbec nerozumie tomu všetkému čo sa okolo nich deje. Sú nakŕmení len jednostrannými informáciami. A ten ich obrovský strach z neznáma , ten valcuje všetko ako drvič odpadu! Veru si nikto z nich neuvedomuje, že žiť v tom strašnom strachu vlastne znamená, že prestávajú žiť ako ľudia, a postupne sa z nich stanú len ľudské automaty!
On sám patril už do skupiny ľudí, ktorých vek presiahol stanovenú hranicu 65 rokov a už sa nemusel podrobiť testovaniu. Tá číslica v jeho mysli ale znova vyvolala otázniky, ktoré mu nikto nezodpovie…
Keď rozmýšľal, prečo popísal prácu spomínaného drviča , napadla ho paralela, že prichádza v našich životoch ku obrovskej zmene. Tak ako z neustáleho cyklu života na jednej strane odíde už staré, aby bolo nahradené novým. Neviem v tejto chvíli povedať čo to nové znamená. Na druhej strane viem, že veľké zmeny ktoré prichádzajú v tisícročných cykloch, práve oni stoja pred nami. A napadlo ma to staré, že znova oproti sebe stojí dobro a hľadí do očí zlu. Nuž, priatelia, ako sa zvykne hovoriť, držme si klobúky, rýchlosť zmien naberá na otáčkach!
Ak mi Boh dá svoju milosť, budem Vás o tom zjavení ešte informovať.
Ing.Viliam Štefanek – Karisný. Podbiel 3.11.2020.
www.podbielpoviedky.sk