Ešte som bol vtedy malým chlapcom a bol som páru dní na návšteve u starej mamy po mojej matke. Nažívali sme spolu dobre. Stará mama ma mala tiež rada a bola veľmi starostlivá a pracovitá. Bola vynikajúcou kuchárkou, na tie doby profesionálkou, bo vedela variť aj veľké akcie vo funkcii hlavný kuchár. Ovládala okrem slovenčiny aj jazyk nemecký a maďarský, o čom som ja vtedy vôbec nemal tušenia. Moja výhrada k nej bola len preto, že vyžadovala odo mňa aj v mojom veku disciplínu, slušné vyjadrovanie a vzťah k práci a učeniu. To presadzovala veľmi nekompromisne aj ku môjmu starému otcovi a preto súzvuk mojej maličkosti s ním bol intenzívnejší ako ku starej mame…
Objavil som u nich prekrásny budík s veľkým starodávnym ciferníkom a kmitajúcim kladivkom na jeho vrchu aj s ozdobami. Veľmi ma zaujal a neustále pútal moju pozornosť, bo stará mama bola na ten kúsok mimoriadne citlivá.
Dostala ho niekedy darom od osoby, ktorú si mimoriadne považovala. Získal som informáciu, že hodiny sa už nepoužívajú, bo za sklom bola odpadnutá veľká ručička ukazujúca ako ubiehajú minúty času.
Bavilo ma hrkať tým starým budíkom a pozorovať ako tá odpadnutá ručička pod skielkom skáče a mňa tešil ten zvuk. Naopak, stará mama bola z toho značne nervózna, bo poznala moje zámery už do predu. Viackrát mi povedala s patričným prízvukom v hlase, aby som sa o ten budík prestal zaujímať, bo ona ho dá opraviť len hodinárovi.
Môjmu prehláseniu, že tú ručičku primontujem ja, nebrala vôbec do úvahy. Zobrala mi ho z rúk a položila ho pre mňa vysoko na policu. Osmutnel som, stratil som hračku, v tých dávnych dobách to pre deti bola vzácnosť. No po čase keď stará mama nebola nablízku, som sa rozhodol, že ten budík predsa len opravím.
To bude sláva a uznanie pre mňa šikovného, bol som presvedčený. Začal som budík rozoberať, aby som sa dostal ku ručičke. Žiaľ od predného sklíčka sa mi to nepodarilo, tak som to skúsil zo zadnej strany. Tam som narazil na strojček. Po odmontovaní zadnej kovovej lišty hodinového strojčeka sa mi pochopiteľne rozsypali všetky ozubené kolieska, no bol som pokojný, bo som sa predsa len prepracoval ku tej odpadnutej ručičke. Sláva!
Pomyslel som si a pochopil som, že ju stačí nasunúť na osku a zakrútiť malú matičku, ktorú som si predtým nevšimol. Operácia sa podarila okrem toho, že už som nedokázal hodinový stroj znova poskladať. Nemal som žiadnu vedomosť ako stroj funguje ani čo ku čomu patrí. Nakoniec môj ujko, ktorý ma pred starou mamou zachránil, zosypal všetky kolieska do hrnčeka na kávu, bo možno hodinár…
Tak teraz som Vám vysvetlil čo znamená slovenské príslovie ktoré hovorí o tom, že neučený majster je hotový kat! To samozrejme platí aj pre všetky iné oblasti našich životov, o čom sa rozpíšem následne ak si budem za Vás klásť otázky, ktoré určite alebo možno trápia aj Vás.
Ak to niekoho z Vás naozaj netrápi, nemusí už ďalej čítať. To pre takýchto čitateľov doplňujem ja sám. A aj každý z Vás si zodpovie na otázku, či ide o neškodnú konšpiráciu alebo sa otázky zakladajú na realite. Tiež chcem poznamenať, že ak by nejaký udavač profesionál našiel v tomto článku objekt na oznámenie príslušným úradom štátnej moci, tak za obsah textu ktorý ja len tlmočím nezodpovedám…
Prečo o opustených mestách sveta nikto celé stáročia nevedel? Čo sa stalo v týchto prípadoch s generačnou pamäťou? Tie vyspelé civilizácie skončili v jednom okamihu v širokom okruhu? Čo sa tam stalo? Bola to vôbec minulosť našej civilizácie?
Prečo boli napríklad indiánske kultúry aj s ich vedomosťami a ich schopnosťou súžitia podľa prírodných zákonov, cieľavedome zničené? Ich vedomosti o prírode a živote v nej boli postavené na jej úplnom rešpektovaní bez toho, aby túto akokoľvek poškodili. Taktiež zvláštne schopnosti reprezentované napríklad ich šamanmi neboli zachované? Ani ako alternatíva? A Indiáni sa zaobišli bez peňazí a nemali ani jednotné náboženstvo? Používali kopije s kamennými hrotmi, nepoužívali koleso, netavili rudu a neboli kováči, žili len z toho čo im dala matka príroda. Vraj. Nie som expert. No osobne som videl v indiánskom múzeu v Kanade to, čo sa podarilo nadšencom zachrániť. Videl som napríklad prenádherné ženské šaty šité ručne, s množstvom vyšitých ornamentov farebnými nitkami. Videl som množstvo priam umeleckých predmetov, ktoré vytvorili oni v tej vraj zaostalej kultúre. Ja som od malička vyrastal na dedine, kde sa nosili kroje a kde ľudová výšivka s prekrásnymi ornamentmi bola súčasťou vtedajšieho života. Viem porovnávať. Videli ste niekedy slovenskú výšivku? Nevideli? Prišli ste o veľa. Ale ak žijete v Kanade, choďte do spomínaného indiánskeho múzea niekde pri Banf a pochopíte. Tie ich výšivky boli nádherné, také na úrovni, také porovnateľné s tými našimi!
Čo všetko nevieme o pyramídach nielen v Egypte v spojitosti s vesmírom a našou zemou? Aký je skutočný čas ich vzniku? A aký bol skutočný dôvod ich výstavby?
Čo zobrazujú starobylé mapy sveta včítane pólov zeme?
Boli zázračné udalosti naozaj zázrakmi? Aká je pravda o mimozemských civilizáciách?
Ako je možné že niekto z pomedzi nás je obdarovaný mimoriadnymi schopnosťami bez akejkoľvek ľudskej prípravy? A hovoríme tomu, že títo jedinci to majú priamo od Boha? Ide o liečiteľov obdarených mimoriadnymi schopnosťami , ktorí sa narodia ako hovoríme len raz za sto rokov. Tiež vynálezcov prevratných objavov / Nikola Tesla, Einstein /. Veľkých vojvodcov svojej doby tak, ako to poznáme od dávnych dôb? To čo je dané od Boha týmto ľuďom sa nedá naučiť ani odkopírovať. Bo napríklad vojvodca má od Boha dar, ktorý mu umožní v správnom čase prijať také rozhodnutie, ktoré všetci ostatní zavrhnú, no vojvodca skutočne získa to, čo iní nedokážu, hoci by veľmi chceli. História nás učí o tom, že tí menejcenní z jeho okolia ho radšej zbavili života namiesto toho, aby ho trvale rešpektovali. Nuž ľudská malosť, závisť, zbabelosť, túžba malého neschopného po obdive a moci…
Prečo sa od nepamäti až po súčasnosť pálili knihy, archívy s cennými dokumentami a ničili pompézne stavby, upaľovali pod pláštikom bosoráctva, či akýmkoľvek spôsobom zabíjali tí najschopnejší? Prečo bol v popredí kult násilia, strachu a smrti – a nie života v mieri a pokoja s rozvojom ducha? Že ide o minulosť? A čo ničenie drahocenných historických stavieb a artefaktov dokumentujúcich vyspelosť starodávnych kultúr, posledne v Iraku, Sýrii a tak podobne? Veď ide o súčasnosť ?
Vždy, kedy si neviem rady a nedokážem odpovedať na zadané otázky, obrátim sa o pomoc na svojho múdreho starca. Už som o ňom písal vo svojej poviedke ,, Atlantída, Tatry, Tatria, Tartaria, Tartari . / Tatári?/ ,, Náš rozhovor Vám teraz popíšem tak, ako som mu kládol jednotlivé otázky a on na ne dal svoje odpovede :
Otázka prvá.
Dá sa predpovedať budúcnosť?
Akú budúcnosť máš konkrétne na mysli? Spresni svoju otázku!
Mám na mysli budúcnosť štátu. Doplnil som.
Na to musíš mať informácie o tom, kto riadi štát. Odpovedal. Každý, kto niečo riadi, musí mať cieľ svojho riadenia rozdelený na časové etapy, doplnil . Ide o plán pre zmysluplné a určite väčšie územia ako je nejaký malý momentálny štát. Hranica takého celku sa stanoví dopredu podľa potreby cieľov, ktoré nemusia kopírovať nijaké momentálne hranice. Musíš zobrať do úvahy, že tento štát je malým štátom a preto s určitosťou je jeho budúcnosť naformátovaná z vonku patrične a reálne silnými hráčmi. Rozumieš vôbec politike keď mi dávaš politickú otázku? Rázne doplnil múdry starec.
Nezaujímam sa o politiku, odpovedal som na jeho otázku…
Ak sa nezaujímaš o politiku, tak to je zbytočná strata času, aby som Ti odpovedal na Tvoju otázku, pokračoval môj partner.
V jeho očiach som už spozoroval veselé ohníčky. Mal s určitosťou zo mňa zábavu. Videl som na ňom, že chce ešte vo svojej reči pokračovať a tak sa aj stalo.
Ak chceš predpovedať budúcnosť a napísať o tom knihu, ktorá dokáže po čase Tvoju genialitu, že si predpovedal ako prorok, tak na to sú možné dve cesty. Tou prvou je byť naozajstným, Bohom vyvoleným jedincom, ktorý prorokuje to, čo mu do jeho hlavy vloží vyššia moc. Nikto, ani on sám nevie prečo, ale je to realita. Takí ľudia sa rodia len raz za dlhú, naozaj dlhú dobu…
Druhou cestou a tá je vyložene ľudskou cestou, podložená všetkými fígľami, je tá skutočnosť, že najprv nejakú budúcnosť pre určitý objekt sám naprojektuješ v dlhom časovom predstihu. To môžu byť aj stáročia pochopiteľne ak ide o dôležitý, povedzme nosný cieľ. Potom svojim cieľavedomým riadením počas celej tejto doby ideš za týmto stanoveným cieľom. Reálny život ale vždy nesie so sebou odchýlky zapríčinené náhodou, alebo tzv. vyššou mocou. Následne riadiaci subjekt prevedie korekciu riadenia tak, aby vývoj znova smeroval ku dopredu stanovenému cieľu. Keď sa toho cieľa nakoniec skutočne dosiahne, predstúpiš pred dav, otvoríš tú starú knihu, ktorá to predpovedala a zisk máš vo vačku!
To nakoniec už v histórii robili aj žreci v Egypte ktorí mali napríklad vedomosť, že príde ku zatmeniu slnka a využili to vo svoj prospech, kedy dav uveril v ich nadprirodzenú moc. Táto psychológia je známa aj z kultúry juhoamerických indiánov. Vždy ale musí byť dodržané, že dav ľudí musí byť nevedomý…
Verím, že chápeš, že takúto budúcnosť nedokážu naprojektovať miestne žaby z akéhokoľvek veľkého močiara. Bez urážky, myslené len ako prirovnanie! Vrátim sa k Tvojej otázke o budúcnosti malého štátu. Malý štát je podľa momentálnej potreby len súčasťou väčšieho celku, v ktorom hrá pochopiteľne svoju rolu a snaží sa brániť svoje záujmy. Niekedy. Verím, že už chápeš nezmyselnosť svojej otázky synku!
Predpoveď budúcnosti – to je už iná liga! To naozaj nie je výkrik do tmy niekde na lokálnej úrovni!
Však je to jednoduché na porozumenie ?
S úsmevom sa ma spýtal môj partner…
Tieto moje slová musíš chápať tak, že Ti možno bude jasné, že budúcnosť ako celok je konkrétnym subjektom naplánovaná. Je to zložitý, veľmi pevný systém. Tak to ale celý čas ľudskej spoločnosti funguje. Spoločnosť nemá šancu tento subjekt identifikovať. Nakoniec je to ako vysoké napätie, ktorého ak sa normálny smrtelník dotkne tak…
Otázka druhá.
Minulosť, prítomnosť a budúcnosť.
Chcel by som poznať odpoveď na moju otázku, čo z týchto troch kritérií je pre obyčajného človeka najdôležitejšie.
Veď nám hovoria, že čo bolo, to bolo. Už to nezmeníme.
To čo je teraz ,to je pre nás dôležité! Ba vraj najdôležitejšie. Manipulátori o tom radi hovoria, že veď predsa už za chvíľku môže Váš život skončiť a preto, práve preto je treba si vychutnávať prítomnosť! / Samozrejme, len ak tá Vaša prítomnosť za vychutnanie stojí, poznamenal by som. Väčšina z nás totiž práve v prítomnosti bojuje za seba , svoju rodinu s malými deťmi, svojich starkých a tak podobne. Či nie? /
A bude ako bude.
V budúcnosti. Veď čo ktorýkoľvek jedinec môže sám zmeniť? Či ??? Čo je pravdou?
Ak sa budeš držať rozumu a logiky, určite chápeš, že menované tri etapy času a to minulosť, súčasnosť a budúcnosť sú množinami celku. Začal môj radca hovoriť. A treba sa rozumieť celku, aby sme pochopili aj jeho častiam. Taktiež platí, že ak nepochopíme, či nebodaj zabudneme na minulosť, nepochopíme realitu prítomnosti. Lebo pamätajte, všetko so všetkým súvisí! A už mnohí múdri tohto sveta prehlásili, že bez pochopenia svojej pravdivej, nie skreslenej, či prekrútenej minulosti nemáme šancu rozumieť tomu, čo sa deje a už vôbec nedokážeme ani len odhadnúť budúcnosť. Takže zopakujeme si staré známe heslo z predchádzajúcej doby:
,, Učiť sa, učiť sa, učiť sa! ,,
Nezačnite kričať že je to Leninovo heslo! Je to len vyjadrenie jednej z možných ciest Vášho konania, so žiadnou politickou orientáciou to nemá súvisu. On ho to heslo určite tiež len zopakoval po niekom múdrom, ktorý to vyslovil dávno, dávno pred ním. Alebo len niekto z usilovných pisárov mu to tam jednoducho pripísal… Bo učiť sa znamená zbierať informácie. A ten, kto má viacej informácií ako Vy, tak potom! Čo potom? Verím, že chápete ,, čo potom ,, a viete. Ak nie, tak je to znak toho, že tých informácií máte stále, evidentne, poskromnejšie…
Počuli ste od niekoho čo povedal, že história sa opakuje? A že nič nie je náhoda?
Ing. Viliam Štefanek – Karisný. Podbiel 10.6.2020. www.podbielpoviedky.sk