Narodil som sa tesne po vojne, tú na šťastie poznám len z počutia priamych účastníkov a z informácií, ktoré nás učili, potom menili podľa toho, kto bol momentálnym šéfom a on tie informácie tak trochu prispôsobil vo svoj prospech. No a ja som sa naučil, že informácie treba tak niečo málo triediť. Človek si časom po vlastných skúsenostiach začne nové informácie povedal by som čistiť. Musíte si z nich vybrať čo možno najviac pravdy. Vždy sa to nepodarí, tá lož a manipulácia je tam pevne uchytená. Vy sa musíte naučiť / obrazne povedané /, to okno vyčistiť aspoň do takej miery, že budete vidieť, čo sa deje v okolí Vášho domu, to čo je mimo Vás. Však rozumiete čo Vám hovorím? Ak nie rýchlo sa to začnite učiť!
Denne sa stretávam s rôznymi ľuďmi a tí sa ma pýtajú o radu ako by mohli vyriešiť svoje momentálne problémy. Nebudem písať ale o nich. Chcem povedať, že skoro všetci tí ľudia majú jednu spoločnú črtu. Určite mnohí z Vás sa budú pýtať čo je spoločným menovateľom tých ich ťažkostí? Aká je to tá spoločná črta? Nuž odpoviem Vám a som si istý, že to tiež máte. Niekto viacej, niekto menej. Je to majster STRACH!
Nechcem teraz ľudí deliť na tie dve najznámejšie skupiny, na ktoré sa väčšina zameriava. Jedna skupina, výrazne malá čo do počtu, sú ľudia skutočne bohatí. Buďte si ale istí, že aj oni majú ten spomenutý strach. Samozrejme dôvod toho strachu je iný ako u chudobných.
Druhú skupinu a klasifikoval by som ju ako majoritnú, to sú tí, čo denne musia o svoju existenciu bojovať.
Treba spomenúť ešte strednú vrstvu, v tomto segmente ale začal vývoj, ktorý predznačil jej straty čo do množstva. Taký je súčasný svetový vývoj, nie som si ale istý, že to práve jej členovia chápu.
Tak sa vrátim ku spomenutému strachu. Už budem písať obecne, nedelím nás v tejto chvíli do nejakých skupín.
Sme väčšinou v situácii, kedy si kladieme pravidelne sami sebe otázky, ktoré trošku naznačím. Všetky ich neuvediem. Viem, že každá veková skupina má svoj špecifický segment, to ale tiež nepopisujem.
Vlastný strach, ktorý nám bol niekým priam majstrovským konaním nanútený, zbiera svoju zaslúženú úrodu. Veď nič sa neorganizuje náhodou…
Nerozumiete? Tak Vám to vysvetlím na príklade, kedy to vo Vašom detstve možno na Vás vyskúšali aj Vaši rodičia. Rodičia to nespravili voči Vám preto, že by Vás nemali radi. Oni Vás radi mali, no uľahčili si to s Vami v tej danej chvíli. Ako deti ste boli neposedné, nepočúvali ste pokyny, robili ste všetko naopak ako chceli rodičia. Ich rady ani vysvetľovanie nepomohli. Čo v takej chvíľke rodič spravil? Aby upútal vašu pozornosť a Vy ste potom konečne poslúchli a spravili ste to, čo on chcel?
Čo urobili rodičia? No čo urobili? Stále nechápete? Nuž použili na Vás osvedčenú metodiku, aby Vás ovládli a Vy aby ste začali konečne plniť ich vôľu! Oni Vás jednoducho niečím postrašili!
Nespomínate si na tie nádherné detské predstavy o čarodejovi zahalenom v dlhom, po zem siahajúcom čiernom plášti posiatom modrými hviezdami, ktorý by Vás mohol premeniť na žabu? Či strašidlo zahalené v bielej plachte, ktoré Vám ublíži, vydávajúc pri tom hrozné zvuky?
Zubatú a hrozne vyzerajúcu smrtku s ostrou kosou, či zamazanom rohatom čertovi, ktorý Vás mal uniesť do čierneho pekla a strčiť Vás do kotla s horúcou vodou, alebo upírovi, ktorý sa niekde v čiernej tme hodí na Váš chrbát?
Ale viete veľmi dobre o čom hovorím!
Tiež viete, že v takých prípadoch ste ako na povel všetci začali rodičov, aspoň do času znova poslúchať. A o to vlastne rodičom šlo? Veď nie síce najčistejším spôsobom, no dosiahli svojho. Veď oni Vám nakoniec tie Vaše boľačky pofúkali, pohladili Vaše hlávky a upokojili Vás vysvetlením, že to bola len rozprávka a nie reálny život. Tak takto to fungovalo, keď sme boli ešte nevedomé, neskúsené deti.
A čo, ako je to s vami dnes, keď už ste dospelí, máte svoje rodiny, staráte sa ešte aj o starých rodičov? Už ste pochopili, že tí čo nás sústavne niečím strašia, že tí sa Vám nikdy neospravedlnia? Pochopili ste, že ak žijete v permanentnom strachu, tak je z Vás beztvárna hmota, z ktorej sa duša, ktorú nám dal Boh, niekde dočasne vytratila? A hýbete sa len v kruhu, ktorý začína peniazmi a končí tiež peniazmi? A ste šťastní, keď nakoniec dostanete svoj tanier teplej polievky? Veď iní čo tú polievku nedostanú zomrú hladom?
A kto Vám tú Vašu dušu vráti tam, kde ona patrí, čo si naozaj o tom myslíte? Ja, oni, tamtí, len nie Vy samotní?
Buďte si istí, že ste to len Vy samotní! Nikto druhý to za Vás nespraví.
Nakoniec ako vždy, mi položíte otázku o tom, ako začať z toho kruhu neustáleho strachu vystupovať, znova získať pevný bod v diaľke pred sebou, ku ktorému sa vyberiete aj so svojimi blízkymi.
Tak Vám tú radu dám. Ono bude ťažké to realizovať, ale inej cesty nevidím.
Na počiatku bolo slovo. A slovo bolo od Boha. Vždy si pri tom sám doplním, neberte ma za to na zodpovednosť, prosím. Slovo, Slovák.
Ja som tiež Slovák a tým svetlom je pre mňa Boh. Ale Boh nie je ten čo trestá, dáva príkazy a zákazy. A straší.
Boh je moja mama, ktorá ma prvá po mojom narodení pritúlila do svojej náruče a upokojila ma v mojom strachu, že z bezpečia jej lona som prišiel na svet, v ktorom si už sám budem musieť vybojovať svoje miesto ako všetko živé v prírode.
Boh je môj láskavý otec, ktorý sprevádzal moje prvé kroky v reálnom živote a učil ma všetkému. Naučil ma rozpoznať dobro od zla a pritom ma nesmierne miloval a zriekol sa všetkého v môj prospech. Chcel, aby som aj ja raz, keď dozrie čas, vychoval s tou istou láskou svoje deti ak mi ich Boh dá, alebo ak nedá, tak mi určí inú úlohu.
Tak a teraz tá moja rada.
Ráno, keď sa prebudíte do nového dňa, poďakujte sa Bohu za svoj život. Predstúpte potom pred zrkadlo a zadívajte sa do svojej tváre! Vyberte si Vašu tvár pokojnú a s úsmevom. Tá Vám pasuje najviac!
Strach odložte a povedzte, že sa k nemu vrátite keď sa naplní čas. Vyslovte prvé láskavé slová v tom dni, ktorými odovzdáte svoj pokoj svojim najbližším, ktorí sú okolo Vás všade, kdekoľvek sa nachádzate!
Keď budete prechádzať okolo človeka, ktorý je zlomený pod ťarchou vlastného nešťastia, neobíďte ho, ale dajte mu peniaz, a povedzte mu láskavú vetu, že všetko zlo raz pominie. Dajte mu trošku nádeje!
Spomínam si na udalosť, kedy niekedy na začiatku druhej svetovej vojny nepriateľské vojsko bolo už pred bránami Moskvy. Agresor bol presvedčený o svojom víťazstve. Vtedy Stalin Rusom povedal tie pravdivé slová:
,, Aj na Vašej ulici raz bude svietiť slnko! ,,
Dal im nádej! A Rusi nepriateľa porazili! Na ich ulici naozaj zasvietilo slnko.
Ak stratíte prácu a vy si myslíte, že je koniec, neverte tomu! Nájdete si prácu inú. Či neviete, že pokiaľ ste zdraví, nemáte sa o čo báť? Vyučíte sa v inej profesii, čo Vás nakoniec len obohatí, získate cenné vedomosti. Ťažkosti prekonáte s pomocou blízkych. Pamätajte, že začať sa dá znova aj od nuly, život je dôležitý!
Tá nula je len okamihom času. Po noci príde deň, po neúspechu úspech, po hlade sa nasýtime. Vždy máme šancu, pokiaľ nám nezoberú život! Málo z Vás chápe tomu, že úspechom nie je brať či dostávať ale skutočným úspechom je pomáhať, dávať. Dáte veľa, veľa aj dostanete, pamätajte si to! Nuž a teraz sa konečne opýtam ja Vás:
,, Kde sa podel Váš strach ak poslúchnete vyslovené rady? ,,
Ing.Viliam Štefanek – Karisný. Podbiel 9.9.2020.
www.podbielpoviedky.sk