https://podbielpoviedky.sk/

rada z poza hrobu.

Pred časom pri jednej návšteve mi gazdiná ponúkla, aby som skúsil jej kváskový chlieb. Tak ako väčšina z nás, aj ja som zvyknutý na kysnutý chlieb s použitím droždia. Svojho času som rád kupoval chlieb od nebohého Vladka Ľuptáka z Tvrdošína, môjho spolužiaka zo základnej školy. Jeho chlieb bol pre mňa najchutnejší.

    Pripomínal mi čas, kedy ešte po vojne tvrdošianska pekáreň raz do týždňa posielala svoj chleba do Prahy známemu českému hercovi Janovi Verichovi…

     Ponúknutý kváskový chlieb ma okrem svojej kyslosti neupútal ničím, preto som sa opýtal, prečo prešli z droždia na kvások. Vypočul som si fakty o výhodnosti kvásku z hľadiska zdravia, oproti zlým baktériám, ktoré obsahuje súčasné pekárenské droždie.

   Po návrate domov ma zaujal fakt, že naši predkovia celé tisícročia s úspechom používali len a len kvások, ktorý si boli schopní sami pre pečenie chleba pripraviť z dostupných surovín.

   A v tom momente som si pomyslel na to, že aj moja už dávno zomrelá stará mamka po mame musela ako vychýrená a aj profesionálna kuchárka tiež piecť. A je to ku neuvereniu, spomenul som si aj na druhú starú mamu, ktorú som nikdy v mojom živote nestretol. Veď ona bola tak často spomínaná matka môjho otca- Otcovi zomrela, keď on mal okolo 10 rokov, niekedy v roku 1904. A ja som sa narodil v roku 1947… Tak som často na tú neznámu starú mať myslieval a vždy som pociťoval ľútosť, že mi osud odoprel poznať ju osobne. Vytvoril som si ku nej po jej smrti ale tiež pekný ľudský vzťah. Veď keď milovala môjho otca, určite by to samé urobila aj voči mne samotnému.

    Ale vrátim sa ku chlebu. V počítači na internete som naštudoval informácie o kváskovaní. Kvások je niečo iné ako kvasnice / droždie/.

Kvások je zložený len z múky /ražnej / a z vody. Je to živý organizmus milionov baktérii asi 40 druhov. Keď múku zalejeme vodou, vlastne oživíme tam existujúce ako by spiace baktérie. Príprava dobrého, silného kvásku trvá okolo 14 dní. Ten potom už len trvalo udržujeme jeho prikrmovaním múkou a držiac ho v chlade..

   Výhodnosť kvásku si môžete naštudovať Vy samotní, ja len doplním, že taký chlieb je pre organizmus potrebný, čo naopak kysnutý chlieb, či pečivo nedáva.

Kváskový chlieb nesplesnie, len časom stvrdne, čo nie je na škodu. Niekto hovorí o tom že kváskový chlieb zoberie dlhý čas. Ja poznamenám, že jeho doba zrenia je dlhá, no nás to nenamáha. On si zreje sám, my len musíme čakať.

Ja som presvedčený, že výsledok kváskového chleba v organizme stojí za to vrátiť sa k pôvodným prírodným receptom bez chémie. Naštudoval som množstvo receptov kváskovania. Prezrel som si mnohé videá. Vypočul som si množstvo múdrych rád.

   Pustil som sa do pečenia kváskovaním. Nepodarilo sa. Znova sa nepodarilo. Nepodarilo sa a to som skúšal mnohé, výsledok bol žalostný. Vypestoval som si nový kvások. Použil som iný druh múky. Zmenil som miesenie zo stroja na ručné. Použil som všetky finty pečenia v rúre. Zmenil som časy. Stále nič…

V chladničke som mal už 3 druhy rôzneho kvásku. Počul som po každom neúspechu doporučenie, aby som si kváskový chlieb kúpil hotový. V takej chvíli som si pomyslel, že veď moje staré matere takýto kváskový chlieb piekli. A piekli ho veľmi dobrý, to som počul od obidvoch rodičov, ktorí na tú jeho chuť často spomínali.

A čo všetky tie premúdre rady, ktoré som dostával od vychýrených pekárok? Asi mi necigánili, oni len nepovedali všetko, čo o tom vedeli. A boli to finty, o ktorých sa nikde nedočítate.

A ja teraz voči Vám urobím to isté. Pečenie som nakoniec zvládol. Prehlasujem, že môj chlieb kváskový je zdvihnutý, mäkký, nadýchaný a chutný s krásnou chrumkavou kôrkou, no tiež nie kyslý! A musím predsa len niečo vysvetliť. Ja som to totiž znova raz nevzdal, hoci okolie ma k tomu nabádalo,

Ja som pre vysvetlenie po ,, revolúcii ,, v istom čase nebol schopný živiť sa ako inžinier s bohatou praxou. Životné okolnosti ma priviedli ku hotelovým službám. A ak som nemal šancu platiť dvoch kuchárov, tak v živnosti licencovanej som sa musel v zrelom veku vyučiť za kuchára. Bol som asi prvý inžinier na porevolučnom Slovensku, ktorý sa má právo hrdiť výučným listom ,, kuchár, čašník ,, s titulom , ktorý mi na tom mojom výučnom liste krásne svieti! Necítil som sa ako disident, to treba poznamenať. A necítim sa ani ako bosorka, ktoré niekedy upaľovali.

Vysvetlím prečo. Keď som si už nevedel rady, stále som ale vedel, že riešenie existuje, len sa musím ku nemu dopracovať. Navyše profesionálna česť kuchára mi to nemohla tiež dovoliť. Spomenul som si na moje už dávno zomrelé staré mamy!

Spomenul som si na tú, ktorú som zažil. Ona keď mi dávala ako študentovi tú nejakú korunku, nikdy nezabudla poznamenať, aby som jej, keď ona už bude ležať v hrobe, šiel naň zapáliť sviečočku a tak si spomenul okrem modlitby za jej spásu. Zrazu ma osvietilo! Pomyslel som si:

,, Mamka, keď ja na ten Váš hrob chodím a tie sviečky zapálim a pomodlím sa za Vás, ja som svoj sľub dodržal. Na druhú stranu Vy by ste tiež pre mňa niečo mohli spraviť!

A zároveň som si uvedomil, že by som mal požiadať o pomoc aj tú druhú z mojich starých mám. Nikdy som ju nevidel ale ona mňa z toho druhého sveta asi len dobre pozná? Čo som si namyslel, to som aj spravil.

Kacír! Kacír“ budú kričať niektorí s úplne čistým svedomím, so svatožiarov okolo hlavy a tých, čo nikdy nič zlého nespravili. Na kacírov som zabudol okamžite, ja ním nie som. Ak je dovolené modliť sa ku svätým, čo za živa ľuďmi boli, pomyslel som si, prečo by som nepoprosil moje drahé staré mamky o pomoc? Veď len na nich bude závisieť, či moju prosbu vypočujú a tak mi ako vnukovi pomôžu. A ak nepomôžu, bude to znamenať, že plačem na nesprávnom hrobe…

Čo som si predsavzal, to som aj spravil a pustil som sa do kváskového chleba znova. Musím priznať, že pri vykonávaní mne známych postupov som niektoré kroky dosť výrazne zmenil, ako mi to, nazvem to teraz intuícia / alebo starké? / nakázala. Poslúchol som. Videl som hotové vymiesené cesto, ako sa krásne lesklo. Pochopil som že sa začína dariť! Potom nasledovalo zväčšovanie objemu cesta, kde som vždy nepochodil doteraz. Cesto sa krásne zdvihlo, narástlo. / po pečení sa nárast zopakoval. Bolo vyhraté, pomyslel som si. Vedel som že nový postup ešte treba zopakovať. Ak sa chlieb znova podarí, vynašiel som svoju cestu.

Tak! Budete sa ma pýtať, ako a čo som pomenil? Ja odpoviem , že by ste to mali tiež skúsiť ísť tou mnou popísanou cestou. Ak Vaši starkí tam na druhom svete Vás mali a majú radi, určite Vám tiež ukážu cestu vo Vašej tme. Má to len mnou spomínanú podmienku, že im naozaj tak ako ja chodíte na cintorín zapaľovať na ich hroby spomínanú sviečku a pridávate aj tú modlitbu.

Ing.Viliam Štefanek Karisný          V Podbieli december 17. 2019.