Nuž, tak Vám poviem, tie moje rozhovory s tým tajomným starcom z pod Sivého vrchu, ktorého som tam po prvý raz stretol, mi od toho času vysvetľujú mnohé skutky, ktoré sa mne osobne naozaj prihodili !
Nebyť tejto mojej od spomenutého starca získanej schopnosti, veru, doteraz aj ja by som mnohé udalosti považoval za náhodu. Tiež hneď dodám, že aj keď nie hneď, následne sa mi v hlave viaceré ,, Náhody ,, ktorých som bol osobne ,účastníkom, v mojej hlave logicky poskladali. A to tak, že z minulosti až do prítomnosti sa mi tie príbehy z časov minulých až po dnešok vyjavia vo svojej celistvosti a pravde.
Ako by tí, čo dávno žili tu v Podbieli pred nami, takouto cestou mne, v mojej hlave pripomenuli svoje, na nich spáchané krivdy. A to tie, ktoré po ich smrti mali už navždy zostať zabudnuté a nevyjavené…
Poviem Vám , jednoduchšie sa mi žilo bez toho. Ale už viem, že to tak má byť nie len voči mne samotnému, ale predovšetkým pre tých, ktorí tu už medzi nami nie sú…
Tak Vám poviem, ja chápem, že tento môj úvod si žiada vysvetlenie. Tak sa znova vrátim do svojho detstva, kde mi môj otec často prízvukoval čo môžem a čo nemôžem konať. Nerobil to formou vydávania príkazov alebo naopak zákazov! Ako malý chlapec by som hneď takto nepochopil zmysel ním vyslovenej trvalej pravdy! Napríklad často sa vracal k vete, že človek nesmie spáchať žiadnu krivdu vdove, sirote, nevládnemu starému človeku, ktorého všetci opustili v jeho biede!
Ak tak niekto predsa len koná a myslí si, že o tom nikto nevie ,a preto sa mu nakoniec nič za to nestane, mýli sa!
Otec mi vyjavil, že nikdy nemám konať tak, aby ma iný človek preklial svojou kliatbou vo vlastnom zúfalstve! Lebo tá vyslovená kliatba toho zúfalca ,ak nezachytí toho, čo tú krivdu spáchal, tak ona zachytí jeho potomkov až do štvrtého pokolenia! Otec o tom hovoril tak preto, že o tej skutočnosti vedel od svojich predkov, lebo ide o nepísanú ale skutočnú trvalú pravdu !
Po tomto vysvetlení sa vrátim ku nadpisu tejto mojej poviedky. ,,Prekliaty uholný kameň ,,
Ako malý chlapec som často a to práve v kostole pri kázaní počul o kameni uholnom. Vo svojej detskej prostote som ešte nerozumel, že nechápem význam toho názvu! Lebo ja som si hneď predstavil že ide o kameň z uhlia a nie zo skaly! Veď ,, kameň uholný!
,, Veru kňaz ak to vyslovil, mal na mysli kameň, ktorý múdry staviteľ pre pevnosť stavby použil v rohu základu a mal na mysli skutočný kameň. Tak a teraz vysvetlím prečo som použil ten nadpis tohto článku.
Celý život už od svojej mladosti som rád jazdil aj na motocykloch. V neskoršom veku som roky jazdil na Yamahe / čítaj Jamaha /, čo je názov japonskej terénnej motorky. Aj v súčasnosti ešte podobný typ motocykla používam a poviem, aj cez môj vek, s veľkou radosťou. Po bohatých skúsenostiach si ale dávam pozor, aby sa nič neprihodilo počas jazdy. Tú moju príhodu popíšem, aby na svetlo vyšla stará pravda, ktorú som ale tesne po tej udalosti s mojou príhodou nespájal! Bol slnečný, hoci ešte dosť chladný vzduch pred prvým májom. Vracal som sa z pod Uhliska cez Cickov potok. Odbočil som pri včelínoch a mal som v úmysle vybehnúť na Čeršľu, kde sme v mojej mladosti mali družstevnú záhumienku vo výmere pol hektára ako lúku na kosenie trávy pre seno. Ceta suchá, pevná, navonok žiadna prekážka. Normálnou rýchlosťou som som smeroval ku mostíku ponad Cickov potok. Na rovnej ceste motorka zrazu vyskočila, cítil som náraz do spodného rámu pod motorom. Chvíľku jazda šla len na zadnom kolese, robil som všetko, aby som zvládol odklon do pravej strany, čo sa nakoniec po rýchlom balancovaní podarilo zvládnuť až za mostíkom ponad potok. Nezastal som, predo mnou bol strmý kopec. Motor bežal pokojne, mal som len obavu, či netečie z motora po tom náraze olej. Na kopci som zastavil a všetko skontroloval. Všetko vyzeralo v poriadku. Nechápal som stále, čo sa na rovnej ceste stalo. Hore v lese som sa rozhodol, že sa na to miesto vrátim. A dobre som spravil. Zastavil som stroj na mieste nehody. Na vyhladenej ceste som uvidel ploský kameň veľký ako peceň chleba. Skala ležala obrátene pred jej odtlačkom v poľnej ceste tak pol metra. Zdvihol som ju, aby niekomu znova nespôsobila rovnaké nebezpečenstvo ako sa stalo mne. Zašiel som na spomínaný mostík ponad potok a hodil som ju do tečúcej vody. Doteraz nechápem prečo plochá skala vtlačená do povrchu poľnej cesty sa vzpriečila práve pod mojim motocyklom, veď predo mnou po nej prešlo množstvo aut, traktorov s vlečkami s nákladom, a určite aj motocyklov. Až v tej chvíli som pochopil, že skala prejdúc po jej povrchu mojim predným kolesom sa vzpriečila, postavilo ju, následne ten náraz rámom motocykla pod motorom a vyhodenie stroja aj s jazdcom do vzduchu. Anjel strážny bol so mnou znova v tej chvíli. Bohu vďaka!
Vrátil som sa domov a prestal som na tú príhodu myslieť. Večer som zaspal no zobudil som sa, bolo presne 3 hodiny 15 minút. Moje myšlienky sa vrátili ku popísanej príhode. Nevrátil som sa hneď do postele ale sadol som si do môjho obľúbeného kresla a zatvoril som oči. Moja intuícia bežala na plné obrátky. Bolo mi povedané že mám tlmočiť príčinu tej mojej dosť nebezpečnej príhody. Ten hlas sa mi predstavil ako Ignác Cicko, ktorý kedysi dávno pri znova osídlení podbieľanského chotára získal do svojho vlastníctva celý terajší po ňom pomenovaný Cickov potok. Páru novo osadníkov si vtedy podelili chotár a všetky Rale niesli ich mená…
Ignác Cicko mi povedal, že ten kameň, čo mi spôsobil spomínanú nehodu, je ten istý, ktorým on pri hádke o hranicu medzi raľami bol zabitý svojim susedom.Ten po tom, čo ho uderil do hlavy, mu neposkytol pomoc ale zbabelo ušiel a nikto sa v osade nedozvedel, čo spravil s Ignácom Cickom. To svoje tajomstvo aj s prekliatím vdovy po Cickovi si zobral do hrobu, s presvedčením, že sa na celú vec zabudne. Veru ja Vám neviem vysvetliť, prečo to staré tajomstvo padlo po tej mojej príhode na moju hlavu.Ignác ešte doplnil, že ten starý kameň čo som ja nakoniec znova do potoka hodil, bol kameňom naozaj uholným medzi dvoma raľami. Kým sa ale stal kameňom na hranici pozemkov bo vytiahnutý práve z toho istého potoka.
Mnohí sa teraz opýtate aké poučenie si máte z príhody zobrať? Nuž ako vravieval môj otec: ,, Zlé skutky zlý človek niekedy dokáže skoro dokonale ukryť. Tak sa aj v minulosti dialo a pokračuje až do dnešných dní…Za všetkým aj vtedy a aj dnes treba hľadať túžbu po moci, peniazoch, sláve! Kde sa ale podeli tí čo sa tých podvodov dopúšťali? Čo po nich okrem už zabudnutých mien zostalo? A ja len dodám, že možno prekliate ich deti až do štvrtého koelena, ktorí za svojich životov veru nechápali prečo sa práve na nich lepí toľko nešťastia? Možno, možno! Alebo si naozaj odtrpeli niečo za čo oni naozaj neboli zodpovední. No v koži tých, čo tie podvody kedysi spáchali, by som ja veru byť nechcel.
Veru tak, ,, Padni, komu padni! ,,
Za môjho života sa mi mnohí smiali, že po smrti žiadna spravodlivosť ani zodpovednosť za svoje činy neexistuje!
Dodám ale, že ak stratili zdravie , peniaze nepomohli a smrtka im stála za chrbtom, hanba, nehanba, zmenili svoj názor! Nuž, pán Boh s nimi, dodám v pokoji…
Ing.Viliam Štefanek – Karisný V Podbieli 1.5.2026.
WWW.podbielpoviedky.sk