Tak Vám poviem, náhoda to byť nemôže. To by už s kostolným riadom nebolo, ako tu zvykneme hovoriť!
Páru dní predom, sedel som pri počítači a listoval som v správach zo sveta. Za mojim chrbtom v tom tichu sa náhle ozval buchot. Prekvapene som sa obrátil a videl som, že z vrchu krbu vypadla mriežka, ktorá do miestnosti prepúšťala teplo. Položil som si sám sebe otázku, či to možno považovať za náhodnú udalosť, alebo to má nejaký, povedzme skrytý význam, nebodaj znamenie. Od mladosti každý z nás prešiel tak zvanou výchovou správania. Dokonca nám bolo vštepené do hláv, čo je správne a čo už správne nie je. Ja osobne som bol tiež vedený mašinériou materializmu, kde nám neustále bola do našich hláv vkladaná informácia, že žiaden Boh neexistuje, človek má všetko dianie okolo seba pod kontrolou a na nijaké zázraky netreba ani myslieť, nakoľko všetko je to nevedecké. Na každom rohu sme narážali na heslá typu:
,, Rozkážeme vode, vetru! ,,
Díval som sa na ten kus plechu, ležiaci na koberci a zrazu som si odpovedal, prečo sa to stalo!
Tak teda, stalo sa, na čo sme čakali, ona zomrela a takouto formou tá už zomrelá mi dala znamenie, že sa s nami lúči! Alebo ?
Bolo niečo okolo 16 hodín po poludní… Pravdou je, že zomrela presne v tom čase ale až na nasledujúci deň! Nepýtajte sa, čomu verím, len popíšem čo nasledovalo potom.
Šiel som dole do pivnice nášho domu, kde máme kotolňu ústredného kúrenia. Vchádza sa tam po točitých schodoch. Je ich presne 14. Na štvrtom od vrchu majster tesár, ktorý svojho času tie zložité schody šaloval z dreva, sa on dopustil chyby, ktorú už nedokázal opraviť a tak na trvalo tento spomínaný schod odliaty do betónu zostal zúžený oproti ostatným. Práve na tomto schode, keď som schádzal dole, som počul ten zvuk. V potrubí od pece plynového kúrenia nad týmito schodmi som zreteľne a jasne počul nejaký ako by šramot, či cupitanie – ako by to dokázalo len nejaké malé vtáča, ktoré sa nejako do tej plastovej rúry dostalo! Pochopil som, že ak by tam ten vtáčik naozaj nejakým spôsobom vliezol, nemal by najmenšiu šancu sa dostať nazad hore kľukatým potrubím vonku na vzduch! Istá smrť toho vtáčka, pomyslel som si, lebo som ani nechcel myslieť na možnosť ho odtiaľ vyslobodiť. Znamenalo by to deštrukciu spomenutého potrubia a vlastne potrebu následnej opravy náročného rozvodu cez ktoré mimo dom sú vyvádzané spaliny po horení plynu ohrievajúceho náš dom! Vrátil som sa z kotolne nazad hore do domu a snažil som sa zo svojej mysle vytesniť skutočnosť, že pre život toho malého vtáčaťa som bol jediná nádej na oslobodenie. Myslel som si, že bude najľahšie nevenovať tomu pozornosť. Ako som sa zachoval?
Postavil som sa znova na ten štvrtý zúžený točitý schod a hľadal som riešenie, ako to vtáča dostať von. Spôsob som našiel. Keď som rozpojil potrubie tesne nad plynovým kotlom , na vrchu otvoreného kruhového výstupu som uvidel krídelko nebohého vtáčika. Bolo už celkom suché, tento vtáčik bol tam už dlho a dávno po smrti. Keď som vytiahol jeho zbytky von, z ostatkov už len poletovalo okolo množstvo jeho pierok. Vtáčika som identifikoval ako sýkorku. Zrazu som počul ako v mieste pod tým prvým vtáčkom niečo zatrepotalo. Pochopil som, že ten druhý ešte žije! Vopchal som opatrne ruku do tej rúry a niečo sa zatrepotalo v mojej pravej ruke. To som pocítil úplne jasne! Priznám, že ma to vystrašilo, no vtáča som vytiahol a vybehol som na priedomie, pričom som to vtáča hodil do vzduchu, mysliac si, že odletí. Na moje prekvapenie to jeho telíčko dopadlo ako kameň na trávu, ktorá je pred vchodom domu. Bol som prekvapený a šiel som to preskúmať! Zohol som sa, aby som lepšie videl čo sa s tým vtáčkom stalo. Na moje prekvapenie som jasne videl že aj ten druhý je už dávno po smrti, nakoľko z jeho telíčka zostala už len múmia! Nezmýlil som si ho s tým prvým, upozorňujem Vás! Z toho prvého som z tej rúry vytiahol len krídla a za chumáč peria, to na trávniku bolo ako som podrobne popísal!
Prekvapene som si kládol otázku, či sa mi všetko len sníva, alebo som sa ocitol v nejakej neskutočnej udalosti. Podotýkam, že žiadny alkohol drogy alebo strata zmyslov sa u mňa nediali. Čo toto má znamenať? V hlave mi vírilo množstvo otázok, vedel som že ak sa s týmto niekomu zdôverím, začne ten človek pochybovať, či som pri zmysloch. To som nechcel, naopak, začal som skladať možné vysvetlenie toho zvláštneho zážitku! Zázrak? Podľa mňa na zázrak slabý odvar. Paranolmálny jav? Neviem! Znamenie? Áno, znamenie by to byť mohlo. Od koho? Neviem! Možno od tej zomrelej čo som spomínal. A prečo z druhého sveta by tá osoba na mňa poslala takýto odkaz? Alebo to bola moja skúška, ako sa zachovám? Veď aj ja sám som v prvom okamžiku cestou dolu do pivnice to vtáča odignoroval a nechal som ho svojmu osudu! Áno, ale následne som sa poopravil a živému trpiacemu tvorovi som sa predsa len snažil pomôcť pri jeho vyslobodení… No ja som z toho potrubia vytiahol len dva zbytky dávno nežijúcich sýkoriek?
Predpokladám, že neveriaci, alebo povedzme materialisti ma označia, že som si príbeh vymyslel, alebo, nebodaj trpím halucináciami???
Ani jedno, ani druhé. Prípad sa stal, no ja nemám moc ani schopnosť podať vedecké vysvetlenie skutku. Tak nejako! Ja by som len poznamenal, že život ma už ale naučil neveriť v náhody! Je určite niečo nám neznáme nad naše schopnosti, pochopiť to vzhľadom na našu úroveň vlastného vedomia a poznania. Alebo to naozaj bola moja skúška, ktorou som musel prejsť, lebo ma čakajú ešte iné udalosti? Ja by som v tejto chvíli len poznamenal, že všetci máme len dve možnosti. Príhodu uzatvoriť ako neskutočnú, lebo žiadne neznáme sily neexistujú! Naozaj neexistujú? Už vieme všetko o všetkom?
Ja verím a už som o tom písal, že určite viem, že v skutočnosti toho stále poznám málo. Mnohému vzhľadom na vlastnú úroveň poznania a získaných informácií nerozumiem, to smelo priznávam. Vy ostatní si v tom musíte urobiť poriadok sami so sebou…
Druhou možnosťou vysvetliť čo som popísal je realita, že existuje s mierou nášho poznania čoraz viacej otázok na ktoré ani dnes nepoznáme odpovede a to už ľudstvo ohmatáva vesmír. V tomto konkrétnom prípade vznikla otázka napríklad o možnej existencii ako by telepatie medzi svetom žijúcich, v ktorom sa pohybujeme my samotní a svetom na druhej strane, kde sú všetci tí, čo tento svet už opustili a zomreli? Príliš silná káva? Nemyslím si to! Viem, že pred nami stoja oveľa zložitejšie nevysvetlené rébusy z našej minulosti, súčasnosti alebo aj? Čo som mal na mysli? Budúcnosť? Nuž, nuž! Bez komentára? Ja len skromne poznamenám, že mnohí, ktorí v čase svojej prítomnosti prežívajú svoje životné príbehy, sa dnes sústredili sami do seba, nevidiac iných. Za seba spomeniem, že sa dá veľa z nepochopeného porozumieť, ak dokážeme vidieť aj druhú stránku mince.
Lebo na jednej strane tej spomínanej mince je vyobrazené namiesto portrétu cisára portrét bohatstva, moci, hrubej sily a zla, individualizmu, úspechu nad inými, či tiež dočasného zdravia.
Bohaté životné skúsenosti nás učia, že táto strana mince je jav pominuteľný. Kto vie, vie. Kto nevie, nevie.
Na tej druhej strane tej mince tam vidno človečinu, ktorá má aj meno ľudskosť, spolupatričnosť. Stojí tam vzdelanie, múdrosť s pokorou a vedomie o skutočnej minulosti. Je tam pracovitosť, radosť v rodinách, krásna hudba, umenie všetkého druhu s ľudskou tvorivosťou a vynaliezavosťou. Mnohí nebudú súhlasiť, ale na túto stranu mince zaradím aj vedomie, že Boh existuje. Potom prídeme k tomu, že pôjdete nazrieť do miest, kde sa starajú o starých a nevládnych a poviem Vám, že tam okrem trápenia tiež existuje aj radosť a nádej. Ja osobne ďakujem za to, že mi život umožnil prvý krát navštíviť domov seniorov v Žiline, potom podobné zariadenie v Dolnom Kubíne a naposledy podobné v Novoti, či charitatívne zariadenie v Trstenej. Bohu vďaka za získané skúsenosti! O tie by som sa rád niekedy s Vami podelil v zvláštnom článku. Lebo ja sám som presvedčený o tom, že poodkryť závoj nepoznaného ide cez pochopenie trápenia na tomto svete u tých, čo sú najzraniteľnejší. Sú to malé deti a ľudia vo vysokom veku, odkázaní na pomoc. Tam peniaze nie sú na prvom mieste ani náhodou. A pracujú tam len tí. ktorí svoju prácu nechápu ako zamestnanie, ale ako poznanie s ich osobným poslaním. Bohu vďaka, poznamenávam.
Ing Viliam Štefanek – Karisný. Podbiel 25.11.2022
WWW.podbielpoviedky.sk