Mali sme návštevu. Malý chlapec bol zverený do našej starostlivosti za čas, kým sa mu rodičia vrátia z práce. Obvykle s manželkou zbehnú do pivnice, kde ešte naše deti voľakedy mali zariadenú herňu. Potom, keď vysmädne, príde do kuchyne a napije sa kofoly. Vodu vždy slušne odmietne. Ak som na blízku, zasype ma otázkami, na ktoré chce zskať odpoveď. Rodina nenavštevuje kostol, preto malý skúma túto oblast po svojom. Preto jeho otázky smerujú práve do tejto sféry, nakoľko aj ostané deti v škôlke tú problematiku ovládajú, povedal by som, hlbšie.
Práve dopil prvý pohár nápoja čo obľuboval. Sedel za stolom, rukami mi naznačujúc, že by som mu mal doliať. Jeho tvár vyžarovala spokojnosť. Vlasy mal viditeľne spotené, bo v pivnici sa hral aj s loptou, strieľajúc do vymyslenej bránky. Jeho oči ma s neskrývaným záujmom sledovali. V tejto chvíli jeho pozornosť už úplne prešla z mojej ženy na mňa. Manželke to vyhovovalo, tvárila sa, že má čo na prácu v zadnej izbe. Vedela, že si na čas od neho vydýchne, keď je pri mne. Veru, nebolo možné nechať ho bez dozoru. Bo človek nikdy nevie…
Bol som pripravený odpovedať na akúkoľvek jeho otázku. ,A on to samozrejme vedel! Bral za istinu, že nikdy odo mňa nepočul, že otázka nemá vysvetlenie. Práve v tomto momente čítania Vás ale musím upozorniť, že keby ste ho poznali, pochopili by ste to, čo mám na mysli. Jeho otázky vo väčšine nepochádzali z tohto sveta. Jeho záujem sa povedzme sústredil na smrtku z rozprávok. On ale ešte nerozlišoval rozdiel medzi skutočnosťou a rozprávkou! On rozprávkam veril! Ako nakoniec aj mnohí z nás už v dospelosti, čoho dnešná doba je svedkom. Mám na mysli všetky vekové kategórie dospelých, ktorí veria politikom a nepoužívajú vlastnú hlavu aj na rozmýšľanie…
Iný by sa pozastavil nad tým, že čo sa smrtky týka, nechal si podrobne vysvetliť všetko od oblečenia, obutia, akú a či vôbec smrtka so sebou nosí kabelku. A či kabelka je z pravej kože taká podobná ako otec priniesol mame z Číny. Samozrejme chcel vedieť čo smrtka v tej kabelke nosí a kde ju má zavesenú keď používa kosu. Tiež či jej kosu kujú v pekle čerti alebo kde vlastne jej ju ostria ? Pozastavil sa nad tým, že kosa je pre smrtku určite veľká, či by nebolo pre ňu ľahšie používať nožík? A chcel vedieť, či smrtka má dom v pekle alebo v nebi? Skoro ma dorazil otázkou, či som už niekedy stretol smrtku s okuliarmi, bo pani učiteľka ich tiež nosí. Aj babka keď musí niečo prečítať. Poznamenal, že nedávno tie babkine okuliare schoval, bo jej pri hraní na ne stupil a vypadlo z rámu jedno sklíčko.
Často sa vracal tiež ku čertom v akejkoľvek podobe a miestach výskytu. To chcel vedieť, či sa s čertom môže stretnúť aj v čase keď nebude s ním jeho milovaná mama, či otec. Aj babku bral ako prípadnú ochranu, ak by som nebol poruke aj ja sám. Nie posledné miesto v jeho záujme zastávali anjeli, nebo s nebeskou bránou a samozrejme peklo s kotlami, kde spomínaní čerti podkurovali a pomaly zahrievali tých zlých z tohto sveta. Tiež mi často kládol otázku, či ak bude dobrý, by mal šancu v nebi získať nejaké čarovné schopnosti. On mal predstavu, že ak by sa do toho neba dostal, získal by tie mimoriadne schopnosti podobne ako sa rozpráva o anjeloch a vrátil by sa domov ku mame. Ja som mu nikdy nepokazil radosť a dokonca som mu odporučil, čo si má od anjela pýtať. Na otázku, či anjel nie je skúpy som povedal po pravde, že som skúpeho anjela ešte nestretol. Ak ho ale stretne on sám, uistil som ho, že dostane všetko o čo požiada. To ste mali vidieť tie jeho žiariace oči!
Následne samozrejme všetky moje dobrácke výmysly v odpovediach zreprodukoval nasledovný deň v škôlke pani učiteľke. Obyčajne to pochopiteľne vyvolávalo kritiku mojej bočnej výchovy. Aby moju autoritu zhodila čo najviac, poslala mi po malom odkaz, že by som na starosť mal mať viacej rozumu. Bo tomu ich dokážu naučiť len oni v škôlke. Bolo mi doporučené, aby som sa príležitostne zúčastnil recitačných pretekov, aby som pochopil, čo je správna výchova… Potom na páru týždňov mal náš mladý zakázané návštevy u nás doma. Jeho rodičia to považujú za dobrý zvyk. To vtedy nechodieval po chodníku popred náš dom, ale okolo plota poza záhradný domček smerom k nim domov, aby ma nemusel pozdraviť. Ak by tak spravil, zlomilo by ho to a dobehol by na kus reči. Obyčajne ale to trvalo len do času, pokiaľ rodičia znova nepotrebovali našu pomoc pri prizeraní…
Aby ste boli lepšie v obraze podotknem, že jeho záujem pri debatách so mnou presahoval okruh otázok, čo som tu vymenoval. Jeho otázky často smerovali ku jeho zážitkom náhodných javov, ktorých som ale ja sám nebol svedkom. Napríklad ho zaujímalo, či je lepšie jedovatému hadovi uťať hlavu mečom, alebo by stačila aj sekerka. To sa stávalo následne, ak som ho poučil ako rozoznať hada jedovatého od hada neškodného. Nás ale ako deti kedysi tí starší vždy učili, že je treba zabiť hada každého pre istotu! A bude pokoj! Viem, že ochrancovia prírody so mnou nebudú súhlasiť ani v jednej zo spomínanej verzii. Ale, nech to idú povedať tým, čo už sú dávno na sláve Božej! Pre pravdu ale uvediem, že môj nebohý otec ma učil, že naopak každého hada je najmúdrejšie obísť a neriskovať, že naopak, on nečakane zaútočí proti mne! Ja som sa držal tej otcovej rady a odovzdal som to stanovisko aj malému.
Priznám sa,že niekedy mi dával aj ťažšie otázky, z ktorých aj mne bolo namáhavé sa vyvliecť tak, aby baran zostal celý a vlk sýty. Aby ste pochopili o čom hovorím, dosť ma posledne zaskočilo, keď ma požiadal, aby som vymenoval zlých ľudí a potom ľudí dobrých. On následne uviedol všetky ich mená. Šlo výhradne o rodinu zo strany jeho otca a tiež o komplet rodinu zo strany matky. Nezabudol ani na babku. Určitým spôsobom sa mu podarilo ma dobehnúť, bo pred nedávnom som mu podrobne vysvetlil rozdiel medzi dobrým a zlým človekom. To som bol v tom čase presvedčený o tom, že tieto vedomosti by mal mať! Tak Vám poviem, ak niekto má dosť rozumu, na veku nezáleží. A to som sa pritom vyhol odpovedať na jeho položenú otázku, kde smrtka býva. Či v pekle, alebo v nebi? No len tak hádajme, kto z Vás to vie?
Ing Viliam Štefanek- Karisný. V Podbieli 30.5.2019.