Bežne cestujem šoférujúc auto. Keďže som starý šofér, všímam si pri šoférovaní nielen cestu pred sebou, ale v spätných zrkadlách aj premávku za mnou i po obidvoch stranách. Veď každé auto má dve bočné zrkadlá a jedno spätné…
Opatrnosť pri jazde autom sa vypláca, to človek musí mať v sebe. A oplatí sa chrániť seba aj najbližších. V tom aute mám na mysli. To je celoživotná skúsenosť, ktorú odovzdávam tým, čo ešte len riadiť autá začínajú.
Veru mnohé nehody aj so smrteľnými následkami boli spôsobené nepozornosťou vodiča motorového vozidla. On bez toho, aby sledoval, že jeho auto je už v tej chvíli predbiehané iným autom zo zadnej strany, smelo sa zaradí do predbiehajúceho pruhu. Nasleduje zrážka, havária, následky, mnohokrát smrť. Dôvod – nepozornosť, nevedomosť, neskúsenosť. Na diaľniciach častá príčina, tam pre vysoké rýchlosti následky sú ešte ťažšie…
Odovzdávanie generačnej pamäte v realite. Musím poznamenať, že tie poznatky sa vyvíjajú v našom čase čoraz rýchlejšie vzhľadom na prudký rozvoj technológii, ktorých rozsahom moja generácie bola a je svedkom. Otázne je, či toto tempo môže pokračovať. Došlo k bezbrehému ničeniu prírody ako takej a je za 5 minút 12 obrazne povedané, prijať konkrétne riešenia aj za cenu vysokých investícií. Poznamenám, že ide o prežitie a nie o to, že niekto na tom zarobí.
Mám za to, že nivočenie prírody je ako sedenie na konári stromu, na ktorom hlupák sedí a nerozmýšľa. Ten si vlastnou vôľou jednou rukou pomaly, ručnou pílkou píli ten spomínaný konár. On si to ešte užíva, hoci ho odpiľuje hneď vedľa kmeňa stromu…
Bude nasledovať len a len pád so všetkými dôsledkami.
Už bez pozornosti a bez funkcie pudu sebazáchovy denne čítame správy, že tam a tam sa na Slovensku ide postaviť fabrika známej automobilovej značky z cudzej krajiny. Nikto si nekladie otázku, prečo nie u nich doma, keď majú dostatok nevyužitej pracovnej sily. Nikto už nepoukazuje na skutočnosť, že platy tunajších gastarbeitrov sú na hodnote niekde 30,40 percent oproti krajine pôvodu vychýrenej automobilky. Máme byť vraj nadšení, že vôbec bude práca. Tiež argument. Najdôležitejšie ale pre domácich je skutočnosť, ktorú väčšina z nich už nedokáže ani len zaregistrovať. V spomínanej televíznej reportáži pri ozname o počiatku výstavby tej novej fabriky ukázali aj miesta, kde ona za krátku dobu bude postavená.
Televízny záber ukázal kvalitnú na rovine obrábanú poľnohospodársku pôdu, ktorá už nie je ochraňovaná proti jej záberu na iné účely . Ten, čo na nej do dnešných dní dorábal tisícročia v pote tváre potrebné kvalitné potraviny, zaplače. Čo budeme jesť? Plastovú ryžu, ktorá sa v reále podvodne ako prímes dostala do zásobovacieho reťazca niekde na svete? Veď trh je trh a zisk je zisk! O tom sa nediskutuje! A koho by zaujímala nejaká poľnohospodárska pôda na nejakom Slovensku, všakže? Veď nie naše výrobné haly!
V týchto dobách u nás tiež dochádza ku výrubu našich lesov. Drevo už celé roky mizne v zahraničí kde sa drevná hmota spracuje, bo náš spracovateľský priemysel bol cieľavedome zničený. Veď trh a cudzí zisk! Znova.
A tie holiny na tých vysokohorských výruboch tiež prinášajú svoje skazonosné ovocie. Drahocenná voda formou dažďa splavuje lesnú pôdu a tam zostanú nakoniec len holé skaliská. Už to nikomu nepripomína chyby ktoré sa stali v iných krajinách, ktoré sa obrazne povedané zmenili na neobývateľnú púšť? Alebo platí, že po nás potopa? Či lepšie povedané, po nich potopa?
Znova spomeniem môjho otca, ktorý ma pokarhal ako ešte malého chlapca, keď som malou sekerkou len tak zo zábavy zatínal do živého stromu. Nerob to! Napomenul ma otec a potom mi pokojne a láskavo vysvetlil, že to čo robím, nie je správne. Ten strom to tiež bolí. Rozumieš? Položil mi otázku otec, ktorý mi takto vštepoval úctu ku prírode. Prírodu musíme chrániť! Bo zahynieme od hladu ak ju zničíme!
Je mi smutno, keď na druhej strane nám ukazujú krajiny, kde katastrofálny nedostatok vody spôsobuje hladomor na vyschnutých poliach, ak nepríde z vonku potravinová pomoc? A od koho tí ľudia z tých krajín dostanú pomoc , ak zničíme v honbe za vyšším ziskom aj našu ešte existujúcu poľnohospodársku pôdu, navyše s dostatkom ešte priemyslom neznehodnotenej pitnej vody? Srdce človeku stíska vlastná úzkosť. A tá beznádej!
Videl som tento trend ale aj na opačnom konci vyspelého demokratického sveta, kde ťažba ropy a zemného plynu tou technológiou ťažby, využíva vháňanie pitnej vody do tamojších ložísk tej čiernej suroviny v podzemí. To spôsobilo začínajúcu katastrofu, o ktorej sa nehovorí. No na povrchu už vidno celé mapy neživej, neúrodnej pôdy, kde pred tým dozrievala kvalitná pšenica… O výrube juhoamerických pralesov ani nič nespomeniem. Tiež aj na druhej strane sveta to pripomína toho sediaceho na konári, ktorý si tam on sám pod sebou podpiľuje, aby následne zahynul!
Ani tu doma, ani tam, na druhom konci sveta obrazne povedané, si mnohí vodiči auta / či politici? / nekontrolujú premávku v spätných zrkadlách, na ich a našu škodu, jeden by povedal. A znova za všetkým známe zaklínadlo o zisku.
Ľudia sú už tak dopletení propagandou strachu, že veria aj tomu, že za peniaze sa dá všetko v akejkoľvek dobe kúpiť. Keď som bol ešte malým chlapcom, ľudia vtedy hovorievali, že za peniaze aj v Prahe dom! Mali pravdu, za peniaze sa dom kúpiť dal vždy. No nie vždy potraviny!
Znova spomeniem vygumovanú generačnú pamäť. Dnes už mladá a ani stredná generácia vychovaná v konzumnej spoločnosti nevie, ako to bolo počas vojny. História pozná veľa príkladov, kedy si boháč chcel kúpiť spomínané potraviny. Tie v tom čase mali cenu vyššiu ako zlato. Spýtajme sa ale sami seba, či sa zlato dá zjesť a zasýtiť seba a Vaše deti? Veru nedá. O peniazoch z papiera možno povedať to samé…
Nuž, na záver veru treba napísať poučenie, či dobrú radu. Tá mnou často spomínaná generačná pamäť nám hovorí, že prežijú len tí, ktorí si budú schopní dorobiť potraviny. Preto už dnes múdri na to myslia a konajú. Ako konajú? Je to vec dopracovať sa k informáciám a používať vlastný rozum s patričným predstihom. Ten návrat k prírode a naša úcta k nej samotnej ostane ale nevyhnutnou podmienkou. Neveríte? Nuž počkajte a presvedčíte sa na vlastnej koži! Boh nám dal slobodnú vôľu na to, aby sme si svoju životnú cestu vybrali sami… V opačnom prípade ju pre nás vyberú iní. No v ich a nie náš prospech! Veru tak…
Ing.Viliam Štefanek – Karisný. Podbiel 21.8.2020.
www-podbielpoviedky.sk