Spal som dobre, bolo už ráno, tesne pred šiestou hodinou, keď som sa prebudil. Vedel som, že za malý okamžik počujem ako vždy kostolné zvony s ich prvým denným zvonením. Mám ten zvuk rád, veď ho tu počúvam celý život. V tejto dobe kostoly žiaľ pre pandemiu zatvorili, nuž aspoň ten zvuk zvonov pripomenie zašlú slávu a moc. Usmial som sa nad tou úvahou, lebo som vedel, že Božiu moc ani jeho slávu – človek zatvoriť , či zakázať nedokáže.
Prebudil som sa s pokojnou mysľou, mal som taký dobrý pocit. Necítil som žiaden strach, ktorý sa okolo nás v tejto dobe všade nakopil. Naopak.
Asi Vám nemusím pripomenúť, že sny bývajú predovšetkým také, povedal by som ťažké, sú sprevádzané väčšinou strachom, ktorý som už spomenul. V našich snoch často prežívame nejaké zvláštne krízové udalosti, ktoré vo väčšine nie sú radostné. Viem, bývajú zriedkavo aj sny, ktoré sú plné radosti z niečoho.
To som si po prebudení uvedomil aj ja v to ráno. Okamžite sa mi ten zvláštny sen celý vyjavil. Zo skúsenosti som vedel, že ak si to nezapíšem, tak sa navždy okamžite z mojej pamäti stratí. A akokoľvek by som sa o to snažil, nevráti sa mi nazad do mojej hlavy. Vedel by som len, že niečo som nenávratne stratil na svoju vlastnú škodu! Okamžite som si sadol ku počítaču, kde mám papiere aj ceruzky, či perá a sen, jeho hlavnú myšlienku som si zapísal.
Po tom všetkom, všade okolo bolo nádherné ticho, za oknom prichádzajúce ráno so svetlom, som si natiahol nohy a vypil prvý dúšok svojej obľúbenej kávy! Dal som si otázku, ako je to možné, že na niektoré rébusy, na ktoré nepoznáme odpovede, nám vysvetlenie niekedy vyjavia práve naše sny.
Veľa otázok, veľa odpovedí aj teórii, to som samozrejme vedel. Ja som siahol po tom najjednoduchšom vysvetlení, s ktorým dogmatici súhlasiť asi nebudú. Veď to naše obvyklé:
,, To sa tak nemá! Či : To nesmieš! ,,
Tá poučka skoro dokonale na dlho spútala aj moje myslenie. Som rád, že dnes už tomu tak nie je, je to výsledok dlhodobých životných skúseností. Boh nám dal náš rozum a naše ľudské schopnosti na to, aby sme sa rozvíjali v súlade s konaním dobra a aby sme vlastné zlo minimalizovali. Lebo nikto dokonalý nie je…
Nuž a práve preto, oproti všetkým poučkám, ktoré do nás oproti Bohu, tlačí obyčajný človek, si to uvedomujem. Že aj tie zriedkavé a zjavené udalosti môžu pre nás byť prejavom pre nás ešte neznámej sily nášho spoznania. Tiež prezieravosti, ktorá takouto formou nám chce ukázať svetlo na konci dlhého tmavého tunela. Z tej tmy treba konečne na svetlo ku slnku spoznania prísť!
Na druhej strany som si vedomý, že snom len niekedy možno venovať našu pozornosť. Spomínam si, v jednom videu autorita dostala otázku od poslucháča, ako má dotyčný postupovať, ak sa mu vo sne napríklad zjavia jeho zomrelí blízki, ktorých sme pre pozemský život už stratili. So záujmom som si vypočul, že v takýchto prípadoch je správne za týchto už mŕtvych pomodliť sa modlitbu.
Ja ale ihneď doplním, že si neosobujem Vás poúčať, ani usmerňovať, lebo viem, že nakoniec nič neviem, ako niekedy skromne poznamenal nejaký filozof. A aby som veci uviedol na patričnú mieru, osobne sa nezaoberám ani výkladom snov, nad tými ich signálmi sa pozastavím a kladiem si otázky: ,, Čo ak?… ,,
Ku tomu popísanému snu čo som tu na začiatku spomenul, sa samozrejme vrátim, no tak ako by z opačnej strany vedomia spomeniem, čo mi práve teraz, pri písaní týchto riadkov do hlavy prišlo!
1.Banánová republika.
2.Banánová demokracia.
3.Banánový fašizmus.
4. Tak podobne?
Je zrejmé, že všetky prvé tri názvy popisujú podľa našich skúseností presne vystihujúcu realitu.
Keď spomenieme banánovú republiku, ten, kto sa troška vyzná v politike vie, že tento názov popisuje šašovský štátik bez vlastnej suverenity a právomocí. Tak svet zvykol popisovať predovšetkým štáty v južnej Amerike. Poprosím ich za odpustenie, veď som žiaden konkrétne nemenoval !
A skromne dodám, že tento jav sa už dávno rozšíril aj do všetkých kontinentov, znova nemenujem. Takže realita.
Keď spomenieme banánovú demokraciu, tak ja sám za seba poviem, že som to počul len v nedávnej dobe pri jednom nemenovanom politickom video komentári. Ako by ste Vy samotní pojem banánovej demokracie vysvetlili???
Už ako by som počul tie nahnevané autority, že si niekto dovoľuje parafrázovať to súčasné zlaté demokratické teľa!
Ja len poznamenám, že samotná demokracia právo na iný názor vyzdvihuje, aspoň teda v poučkách o nej samotnej. Či?
Banánový fašizmus, nuž len ten samotný názov aj bez toto prívlastku vyvoláva rešpekt priam so strachom! Aspoň podľa toho, ako bol fašizmus popisovaný predovšetkým po tej druhej svetovej. Vojne, dodávam. Ja osobne si banánový fašizmus predstaviť nedokážem. Banánovú republiku, aj banánovú demokraciu ale áno.
Určite by ste sa ma v tejto chvíli chceli mnohí z Vás opýtať, prečo som spomenul tú banánovú republiku, demokraciu, či fašizmus. Nuž, aby som sa vrátil ku tomu môjmu zvláštnemu snu zo začiatku týchto riadkov! Aby som Vás nastavil na príjem dvoch rozdielnych zámerov, s ktorými sa je treba stále učiť žiť! Je to dobro a je to aj zlo, milí priatelia! Dá sa doplniť a spomenúť tak zvanú človečinu, ktorú dáme do protikladu oproti biorobotovi.
To je finta, ktorá sa dnes nosí, keď napríklad funkciu obyčajného predavača v obchode honosne pomenujeme operátor tovaru. Alebo, aby sme sa vyhli názvu otroka, dnes spomenieme biorobota. Aj naši predkovia ale vedeli, že páchnuci pot z podpazušia odstránime len mydlom s vodou a nie voňavkou!
Každý z nás si tú svoju cestu vyberá len a len sám, to je jedna z mála istôt, ktoré máme, doplnil by som so všetkou skromnosťou…
Ten sen v mojej mysli vyvolal pocit dobra, pokoja a sebaistoty. Aký zázrak!
Alebo nie? Veď zázraky takéto nie sú!!!
Tiež radosť, že začínam nový deň s nádejou, že všetko sa nakoniec v to spomínané dobro obráti! Tak si spravte pohodlie a vypočujte si ten krátky príbeh priatelia!
Mnoho rokov som ako poľovník pôsobil v rôznych poľovníckych spolkoch. No najradšej som bol v spoločnosti s priateľmi zo združenia v blízkej Krivej. Tak som sa , to ako v tom sne, raz vracal zo stretnutia v Krivej autom nazad do Podbiela. Viezli sa so mnou aj dve manželky mojich dobrých známych, aby som ich po posedení aké tam zvykli raz za rok bývať, odviezol do ich domovov, bo ich manželia tam ešte zostali.
V tom sne mi prikázali v miestach kdesi smerom na Podbiel vo vrchu, niekde za kaplnkou, ale ešte vyššie, aby som odbočil ku ich domom. Bolo to na pravej strane pod vrchom, niekde nad kameňolomom ktorý sa tam dnes v tých miestach nachádza. Ten rozdiel ma upútal, lebo tam dedinské domy dnes ani v v známej minulosti žiadne nie sú ani neboli. Nuž ale sen je sen.
Poslušne som odbočil a vyložil som obidve pred ich domami. Už som chcel pokračovať smerom do našej dediny popod Bielu skalu, keď ku môjmu autu pribehlo nejaké chlapča a oznámilo mi, že mám ísť do domu vedľa ktorého som práve stál. Všetko bolo ako v skutočnom sne, veď dedina Krivá v tých miestach nie je a nikto si ani dnes nespomína, že by tam niekedy bola. Jedna stará povesť ale spomínala, že v tých miestach v dávnych dobách, keď na podbieľanskej Bielej skale mohutné drevené hradisko bolo, stála osada. V tej osade vtedy bývali len rybári a iní remeselníci. Tí po väčšine hradisko obsluhovali potravinami a remeslom. A bola tam vraj aj chýrna pekáreń, ktorá okrem hradiska Biel dodávala chlieb aj na hrad Ostražica v terajšej Nižnej. Na hrade Biely v tom čase sídlili aj Červení mnísi, iným menom Templári. Boli to predovšetkým vojaci, liečitelia, bankári a ovládali mnohé remeslá.
Domy v tej osade v mojom sne ale boli ako dnes, pekne a moderne postavené, všade poriadok a čistota. Každá vec bola na poriadku, žiaden zhon, naopak, pokojná atmosféra. Vstúpil som teda do domu kde ma pozvali a sadol som si ku dlhému stolu v nejakej ako by starodávnej jedálni. Muž v mojich rokoch s pokojom a úsmevom položil na stôl pre mňa peceň čerstvo upečeného domáceho chleba. Tiež mi naservíroval nôž na jeho krájanie a pokojným hlasom ma priateľsky vyzval, aby som si odrezal prvý kúsok. Chlieb, ten kváskový, aj ja sám som sa svojho času piecť naučil. Bol som preto zvedavý akej chute bude ten mne ponúkaný. Kládol som si zároveň otázku, prečo ma hostiteľ na ten chlieb pozval. Zobral som nôž a z chleba som odrezal koniec. Na moje prekvapenie po rozrezaní v striedke chleba medzi jeho kôrkami bolo vidno nejaký nápis ktorý bol inej farby ako je chlieb. Nech som ten chlieb rozrezal v akomkoľvek uhle, vždy som videl to isté. Ten nápis nebol len na povrchu, bol jasne viditeľný aj cez hrúbku odrezaného krajca. Lámal som si hlavu akou technológiou ten pekár takýto chlieb upiekol. Poviem Vám, že aj tá farebná časť chleba chutila rovnako ako jeho kôrka. V sne sa mi nepodarilo porozumieť tomu nápisu, pripadalo mi to ako by ten text znamenal nejaké mne neznáme meno.
Už som chcel majiteľa osloviť, aby mi vysvetlil ako to dokáže upiecť a čo znamená ten nápis, keď tento s pokojom poznamenal, že vie čo ma trápi ale že som prvým človekom, ktorý sa na ten nápis v strede chleba pýta. Doteraz vraj každý, čo jeho chlieb jedol si pochvaľoval len jeho vôňu, chuť a krásne prepečenú kôrku. Tá z celého chleba chutila najviac.
Ten majiteľ pekárne sa na mńa pozrel s pokojom a láskavo mi povedal, že pre každého návštevníka má vo vnútri chleba jedinečný oznam. Už som sa ho nestihol opýtať, ako on môže v predstihu vedieť, kto ho navštívi. Mne neznámy stačil len poznamenať, že nápis je pre mňa odkaz, ktorý si musím rozšifrovať už len ja sám. A komu sa to vraj podarí, ten svojim konaním dobra pomôže mnohým, ktorí sú na pomoc odkázaní. Nakoniec stihol už len dopovedať, že ešte dostanem znamenia, ktoré mi ten tajomný nápis v jeho chlebe pomôžu dešifrovať!
Potom som otvoril počitač v časti videá. Hneď prvé video bola modlitba v ruštine, ktorá mala názov: ,, Prošepni tichoňko i Angel zaštitit Tebja! ,,
Čo v preklade znamená: V tichosti si toto pošeptaj a anjel Ťa ochráni!
Po tom, čo som si túto krásnu modlitbu vypočul, mi padol zrak na dobu jej trvania. Nechcel som veriť svojim očiam. Ten čas ukazoval tri minúty a tridsaťtri sekúnd, číselne zapísané 3,33 !
Ten kto rozumie, rozumie, ten kto nerozumie, nerozumie, tak to v živote veru chodí!
Po tom mojom dnešnom sne o chlebe našom každodennom som sa rozhodol, že upečiem aj ja doma nový chlieb. Ten starý sa už zjedol. Ten kto pečie chlieb kváskový,
/ taký istý ako piekli v dávnych časoch naše staré matere a pramatere /
vie, že si to vyžaduje skoro profesionálnu zručnosť. To sa dá naučiť len pri skúsenom majstrovi pekárovi, alebo samému, čo trvá dlhú dobu. Ja chlieb pečiem s veľkou úctou a pokorou. Vždy mám pocit, že mi pomáhajú moje dávno zomrelé staré mamy, či prastaré mamy, samozrejme aj už moja vlastná mama, ktorá mi dala život, no sama je dávno na druhom svete. Skoro neprekonateľnou prekážkou bolo pre mňa dosiahnuť silné vykysnutie cesta, čím každý pekár upečie vysoký a nadýchaný peceň. Dnes som sa ako ešte nikdy doteraz rozhodol cesto nechať vykysnúť do modrého liatinového pekáča, v ktorom sa doma obyčajne piekli celé kurence, či hus alebo kačka. Pozrel som sa na jeho vysoké steny a s obavou som si pomyslel, že takú výšku môj chlieb ťažko dosiahne. Veď dodnes som taký vysoký chlieb nedokázal upiecť. Ako vždy, nechal som chlebovému cestu čas v tom liatinovom hrnci na vykysnutie. Veril som, že moje babky pomôžu veci pohnúť správnym smerom. Tak ako som to vídaval u mojej mamy aj ja som chlieb pred vložením do vyhriatej pece požehnal. Spomenul som si v tých chvíľach aj na mnou vyrozprávaný sen o tom zvláštnom chlebe s podivnou striedkou.
Dielo sa podarilo, bol som na seba pyšný. Upiekol som svoj najväčší v strede nadýchaný kváskový chlieb! Viete prečo sa dielo podarilo? Je to jednoduché. Pretože som veril, že sa tak stane!
Jeho veľkú časť som daroval peknej rodinke s troma deťmi. Ich matke som vyrozprával moje všetky tajné finty, ktoré si obyčajne mnohí pekári len pre seba nechávajú. Spravil som dobre? Verím, že áno, tá rodinka s deťmi chlieb na posedenie zjedli, vraj si veľmi pochutili. A chvíľku boli všetci ľudsky šťastní! A pričinil sa k tomu náš, jednoduchý kváskový chlieb od našich starých materí!
Poviem ale po pravde, že ani po tom všetkom sa mi tajomný nápis z toho mne darovaného chleba ešte nepodarilo vylúštiť!
Možno som toho chleba nášho každodenného ešte málo porozdával, pomyslel som si. A možno mi Vy poradíte! Veď ako hovorievala moja stará mama:
,, Všetci ľudia všetko vedia! ,,
Ing.Viliam Štefanek – Karisný Podbiel 28.02.2021.
www.podbielpoviedky.sk