Ešte pred malou chvíľkou som sa na svet díval tam z hora, z ohromnej diaľky, odkiaľ naša zem vypadala ako malý útvar na nekonečnej nočnej oblohe.
Poviem Vám, v tom momente som si vôbec neuvedomoval, že to pre normálneho človeka normálne vôbec nie je! Cítil som sa tam, v tej ohromnej výške ako by som práve tam bol doma. Ako by som v tých zvláštnych chvíľach tam, odtrhnutý od sveta ktorý žijeme tu dolu, bol od nepamäti…Tie zvláštne zvuky tam hore, nesmierny pokoj, jemné, objímajúce ma svetlo! A keby ste tak, ako vtedy ja, cítili tú nádhernú vôňu, ktorá sa vše objímajúc menila z jednej na inú, ešte prenikavejšiu! A to nádherné ticho! Z toho miesta ktoré som nedokázal popísať, veď som sa na našu zem díval tak, že som bol obklopený množstvom hviezd, kde každá z nich svietila inou intenzitou a farbou! Zvláštne pre mňa bolo, že som vtedy po prvý krát zažil nekonečné množstvo farieb ktoré som doteraz nikdy nevidel…Vôbec som si tam nedával otázku ako som sa tam dostal, veď to, čo tu pre Vás popisujem sa bude mnohým zdať nereálne, vymyslené. No ja som to v skutočnosti zažil, nebol to sen. Nerozumel som tomu, no cítil som, že nič nie je náhoda a aj ten stav, v ktorom som sa práve nachádzal, mi niečo napovie.
Po krátkej chvíli? …
Uvedomil som si s úsmevom, že rozmýšľam ako dolu na zemi, kde všetko meria majster čas. Ten čas, ktorý nás naučili deliť na minulosť, prítomnosť a na budúcnosť. Ten čas, kde nás naučili kedy začala minulosť . Prítomnosť sa vyznačovala obrovským tlakom na všetkých, aby žili len prítomnosti , lebo minulosť podstatná nie je. O budúcnosť sa starať netreba?
Ako sa čas dá deliť? Pomyslel som si. Veď on plynie bez ohľadu na naše záujmy bez možnosti jeho ovplyvnenia. Tam hore pojem času neexistuje. Čas nie je ohraničený, všetko so všetkým súvisí a dej plynie v nekonečnosti! Tam som nepoznal čo to je strach. Cítil som nesmierny pokoj a slobodu. V pokore som čakal čo nového ma čaká. V diaľke na oblohe som sa zadíval na vzdialenú hviezdu, okolo ktorej svietilo prenikavé nádherne, modré svetlo. Čo tam je? Rád by som sa tam s tým zoznámil!
A moja myšlienka sa zrazu stala realitou. Počul som zvlášť tichý, ale nesmierne intenzívny zvuk a pocítil som ako by sa hviezda približovalu ku mne. Alebo ja k nej? Neviem, no zrazu som videl, ako niekedy vo filme keď parašutista pristáva na zem, som sa sám dotkol svojimi nohami na tú nádhernú krajinu! Ako by som sa našiel niekde u nás vysoko v horách v nádhernej modrej doline. Nevidel som okrem modrej inú farbu, no tá mala množstvo odtieňov, takže obraz ktorý sa mi naskytol bol neskutočne, priam nereálne krásny! Nič podobného som si do tej chvíle nedokázal ani len v mysli predstaviť a tu som stál tam pod takými zvláštnymi stromami na mäkkej slabomodrej tráve. Také niečo som na našej zemi nikdy nevidel! A poviem Vám ja som necítil nijaké prekvapenie, bral som to všetko ako by som tam žil odjakživa!
Keď som si všetko obzrel dookola, mal som to v hlave usporiadané, poviem to tak detsky zrozumiteľne na ,, modro ,,. Všetko som bral ako samozrejmosť. Takže ani Vy sa nebudete diviť, keď popíšem posledný zážitok z toho iného sveta.
Čo sa to somnou deje? Pomyslel som si. No na modrej zemi to nebola len moja otázka, či myšlienka, tam to vyústilo do modrej reality. Za sebou som počul nejaký zvuk, podobný ako u nás doma, ak otvoríme dvere. Obzrel som sa. Za mnou stál ten zvláštny starec ktorého som už opísal v príhode na Sivom vrchu v našich Roháčoch. Bol aj teraz rovnako ustrojený, no bol celý v modrom s množstvom odtieňov. Iné na ňom bolo len to, že tam som jasne videl okolo jeho hlavy vyžarovanie slabomodrej ako by fosforeskujúcej žiary. Z jeho tváre vyžaroval pokoj a dobrota. Neviem, či sa z nej dala vyčítať jeho radosť, že ma znova vidí. Tam mi už bolo jasné, že nejde o náhodu! Preto som trpezlivo čakal, čo mi povie.
,, Neostaneš tu, ešte sa vrátiš, aby si rozlúštil ďalší rébus, ktorý si so sebou odnesieš, aby si potom tlmočil ich významy! Po návrate už budeš rozumieť prvej časti prvého rébusu, ktorý som Ti oznámil v Skalnom meste pod Sivým vrchom! Tú druhú časť sám pochopíš.
Druhý rébus je zložitejší, ale budeš mať dosť času aj našej ochrany, aby si dielo naplnil! Medzi tým tam u Vás prebehnú obrovské zmeny všetkého a človek sa vráti k pravde… Zapamätaj si túto vetu!
,, ALATI PODSEVO DI ,,
Post skriptum.
Musím horeuvedený text doplniť 3 dni po uverejnení tohto článku, že dnes, 10.12.2025 ráno okolo pol štvrtej som sa prebudil a v hlave mi stála veta o súhvezdí Plejád. Nerozumel som tomu a znova som zaspal. Popoludní som sa ale vrátil k tomu môjmu snu a na internete, / nakoľko vo hviezdach nemám prehľad, / som si vyhľadal komentár práve o súhvezdí Plejád. Okrem iného som sa dočítal o tom, že Plejády svetielkujú modrou…
Viem môžete si myslieť čo chcete, ja nič nikomu nevnucujem. Ako zvyknem citovať, ,, Verte, alebo neverte! ,,
Ing. Viliam Štefanek Karisny. V Podbieli 7.12.2025.
WWW.podbielpoviedky.sk