Tak Vám poviem, napísať dnes niečo, čo sa podobá poplašnej správe je vysoko ošemetná vec. Spomínam si na svetoznámu satiru známej monarchie, ktorej sa vysmieval český spisovateľ Jaroslav Hašek vo svojom románe: ,,Dobrý vojak Švejk. ,,
On ten spisovateľ dobre vedel, že ak popíše niečo formou satiry, má možno nádej, že súdna moc ho nechá na pokoji. Všetci vieme, že nenechala. Forma odplaty je rôzna, veď to asi všetci vieme. A vedel to aj ten spisovateľ, keď to písal a predsa o tom písal. Odpoveď poznajú len on a jemu podobní.
Teraz pre vysvetlenie mojich následných myšlienok budem voľne citovať z toho románu. Píšem slovensky, nebudem presne citovať v českom jazyku, hoci tam tá ostrosť jeho irónie a vtipu je nenahraditeľná.
,, A tá káva do ktorej ste mu napľuval bola s rumom, alebo bez rumu? Lebo ak tá káva bola s rumom, bola teda drahšia! To by u dobrého sudcu vynieslo už na zločin! ,,
Verím, že dnes, keďže od tej doby prešlo už viacej ako sto rokov, je každá súčasná súdna moc už v inej realite. No čo keď nie?
Veru, tak Vám poviem, že nie je poplašná správa ako poplašná správa. Nie všetky poplašné správy sú rovnaké. Nie všetky poplašné správy sú pre súdnu moc monarchie rovnako nebezpečné.
Tak ma napadlo, že vypustiť poplašnú správu znamená skutočne spáchať trestný čin a ja s tým súhlasím, že skutok sa naozaj stal a páchateľa treba podľa zákona potrestať.
To sa týka napríklad, ak niekto anonymne ohlási, že v niektorom meste za hodinu na súde, alebo nebodaj v škole vybuchne bomba!
Alebo niekto si tiež vymyslí a nie je to pravda, že tam a tam sa pretrhla priehrada a voda zaplaví celú oblasť, čím vyvolá verejnú paniku s nedoziernymi následkami.
V dnešnej dobe, keď zachytím podobnú správu, moja reakcia sa neuberá ani skúmaním jej podstaty, ako toho faktu, že ten, čo v dnešnej dobe takú správu odošle cez telefón, mail a podobne, je človek naivne prostoduchý.
Veď treba vedieť, že dnes už o nás kde kto kdekoľvek na svete vie, kde sa práve nachádzame, počuje čo rozprávame, dokonca nás vidí, čo práve robíme. Kamery rozmiestnené ktohovie kde všade nás snímajú a program rozpoznania tváre vysleduje každý Váš pohyb kdekoľvek v priestore, ktorý je zachytený kamerovým systémom. Už dávno vieme, že platba kartou znamená mať úplný prehľad o Vašej finančnej situácii a aj o tom, kde a kedy ste za čo platili. Už nikto nerozmýšľa o tom, že prechod od platieb v hotovosti na platbu kartou zvýši dohľad nad nami všetkými. Je to tabu? Ja sa len naivne pýtam?
Dnes teda napríklad polícia neznámeho štátu kdekoľvek na svete naozaj nemôže mať radosť z vypátrania podobných delikventov, keď to vzrušenie s adrenalínom policajnému psovi odobral počítač. Darmo, doba pokročila, aj ja by som si to mal uvedomiť a nepísať o minulosti a pokúšať sa kritizovať súčasnosť v naivnej nádeji, že to nikto nespozná. Asi sa dopustím rovnakej chyby ako citovaný český spisovateľ s popisom toho zločinu spáchaného tým, že niekto niekomu napľuval do jeho kávy s rumom!
Tak som jasne napísal, že naozaj existuje reálna poplašná správa. Tiež uznávam, že príslušná moc má za úlohu také skutky riešiť.
Ja ale teraz popíšem iné skutky, na ktoré si do dnešných dní nedokážem odpovedať či šlo, alebo nešlo o poplašnú správu. Verím, že nikto kompetentný nebude za tým hľadať nejaký trestný čin, či niečo podobné
V roku 1953, to som bol malý chlapec, bola vyhlásená náhle z večera do rána masám obyvateľstva bývalého Československa menová reforma. Večer pred tým, ak ma pamäť neklame, vtedajší prezident republiky vo svojom rozhlasovom prejave k národom republiky mal vyhlásenie. S autoritou najvyššou, s autoritou prezidenta uistil svojich ,,poddaných,, o tom, že žiadna reforma nebude. Ráno na to reforma bola štátom spustená.
Ako chlapec som vtedy bol účastníkom udalostí, ktorým som pre svoj vek nemal šancu rozumieť. Dnes už viem, že štát tak učinil preto, že medzi jeho obyvateľstvom bolo viacej peňazí ako tovaru, ktorý vtedajší povojnový a zničený priemysel nedokázal svojimi kapacitami vyrobiť a vyrovnať vlastne ponuku s dopytom. Na to nemusí byť nikto renomovaným ekonómom vyštudovaným na známej univerzite, aby tomu rozumel. Univerzitu som zámerne nemenoval, aby som žiadnu z nich neurazil!
Ak ma čitateľ pozorne číta a pochádza z krajiny, kde sa takéto udalosti neudiali, mal by som ešte čo to vysvetliť o tom mojom zážitku z roku 1953. Na ulici pred štátnou poštou, kde výmena peňazí za asistencie ozbrojenej polície prebiehala, som videl zúfalých ľudí všetkých vekových kategórii, ktorý takto prišli o svoje celoživotné úspory. Videl som starého zrobeného chlapa, ktorý si plačúc ako malé dieťa pripaľoval svoju cigaretu už neplatnou bankovkou vysokej nominálnej hodnoty. Roky šetrenia, tvrdej poctivej práce mnohým vyšlo v tie okamihy na vnivoč. Tragédia nie jedného ale mnohých.
A neboli to len špekulanti a podvodníci. Tá reforma zasiahla všetkých priam zdrvujúco. Revolúcia neprebehla, bolo tesne po vojne, ktorá skoro všetko zničila… Skromne dodám, že tú možnú revolúciu ani nikto dopredu cieľavedome nepripravil. Táto posledná veta je napísaná pre tých, čo sú schopní si dať do hromady čo je dva plus dva.
Nakoniec k tejto udalosti len skromne dodám, že po mene peňazí nebol nikto stíhaný za vyslanie poplašnej správy. Vtedajší prezident evidentne klamal. No a čo? Veď nebol jediným prezidentom, či vladárom, monarchom, čo klamal. História sa neustále opakuje poznamenal by skeptik…
A dostal som sa do bodu, keď pred záverom napíšem nejaké poučenie šité na prítomnosť pre poučenie poučiteľných.
Čo poviete, oznámim poplašnú správu keď by som si dovolil niečo poukázať vzhľadom na prítomnosť? Viete, z alibistického hľadiska pri dnešnej globalizácii je naozaj jedno, či by som písal o domácej scéne, alebo o scéne niekde na druhej strane sveta, povedzme napríklad v USA, či Argentíne. Alebo o Grónsku, alebo by sme podľa glóbusu pomenovali štát v Afrike, či Ázii. Rusku som sa zámerne vyhol. Odpoviem Vám prečo. Ak niečo viem po mojich životných skúsenostiach o Rusku, tak určite viem, že nič o ňom neviem. Koniec citátu.
Je naozaj poplašnou správou, keď napíšem, že som čítal, počul aj videl správy o tom , že niektoré štáty tlačia množstvo svojich peňazí čo tlačiareň len dá? Nie, to nie je poplašná správa. Veď tie správy skoro denne dostávame ako súčasť nášho pokrmu na stôl .Veď žiadna vláda na svete predsa nevysiela žiadne poplašné správy, to chápe aj… Či?
Vrátim sa ešte k jednému vlastnému zážitku. Ako malý chlapec som prečítal množstvo všelijakých kníh. Najprv to boli rozprávky, potom cestopisy, knižky o hrdinských Indiánoch severnej Ameriky, knihy o vojnách, rôzne učebnice, lebo som sa vzdelával aj v rôznych školách po celý svoj život. Okrem iných som ako malý čítal aj rozprávku od Christiana Andersena: ,, Cisárove nové šaty. ,,
V tej rozprávke ma už ako chlapca upútala statočnosť dieťaťa, ktoré nahlas verejne zakričalo pravdu o cisárových nových šatoch. To nevinné dieťa vo svojej nevinnosti povedalo to, čo videlo, povedalo nahlas pravdu o tom, že pán kráľ je v skutočnosti nahý a nemá na sebe žiadne nové šaty, ktoré mu ostaní okolo všetci vychvaľovali! Nechcem si s dnešným rozumom ani len predstaviť, ako by bol za takú správu potrestaný ktorýkoľvek dospelý z okolia nahého cisára! No nielen cisára, tak ma tiež mimovoľne, náhodou, napadlo.
Poznámka:
Ten cisár pán musel byť ale skutočne veľký idiot, či nie? Upokojte sa, bolo to len v rozprávke!
Tak si myslím, že v strachu, ktorého medzi nami je nasiate cez únosnú mieru, sa nikto neodváži poukázať na to, že to bezbrehé tlačenie nových bankoviek nie je kryté ľudskou prácou ani tovarom. Trvám na tom, že ja som nič nepovedal, to história ! Nie ja, ale história už neraz pomenovala, čo bude nasledovať. Veru tak.
Záver.
Kto rozumie, rozumie. Kto nerozumie, ten nerozumie. Veď keď sa pozeráme na obraz mačky, ako loví svoju myš, obidve postavy rovnakého obrazu majú rozdielne záujmy. Silnejšia mačka sa znova chce nažrať. Na druhej strane si myš chce svoj život za každej situácie zaratovať! Bude pre Vás ťažké zodpovedať na otázku či ste tou myšou alebo mačkou?
Ing.Viliam Štefanek – Karisný. Podbiel 10.9.2020.
www.podbielpoviedky.sk