Bol v cudzom meste. Bolo to už v čase, kedy prestúpil pomyslenou bránou času. Tomu rozumie len málo človekov…
Jeho známa mu pomohla s vyhľadaním kontaktu na firmu, ktorá pracovala v oblasti, ktorej službu práve naliehavo potreboval. Vstúpili spolu ten deň do nedávno prebudovaného domu. Akonáhle boli za prvými, vonkajšími dverami, pochopil že sú na správnom mieste.Všade čisto, malá miestnosť zariadená pre čakateľov pohodlnými stoličkami a malým štýlovým stolíkom, na ktorom ležalo páru starých časopisov. Podľa smeroviek pokračovali po chodbe, až sa zastavili pred pracoviskom tej firmy. Dvere sa otvorili a moja známa bola prijatá vyšším starším mužom. Bolo mu jasné že sa už dlho poznajú. Na to sa ten muž obrátil ku mne a podal mi ruku. Skúmavo na mňa hľadel. Potom som mu vysvetlil, akú službu potrebujem. Podal som mu poškodený predmet. Rýchlo si ho prezrel a už sa nedívajúc na mňa poznamenal, že oprava bude hotová do jednej hodiny. Ponúkol nám, že môžeme počkať v tej miestnosti. Zdvorilo som poďakoval a povedal mu, že ten čas strávime v meste, kde máme svoj program. Dopredu som vedel , že svoju známu pozvem na rýchle občerstvenie do malej reštaurácie na okraji mesta. Tú som príležitostne navštevoval ešte za komunizmu a vždy som sa tam chutne najedol. To miesto poznala aj moja známa, tešili sme sa na dobré jedlo. Keď sme po jazde autom zastali na mieste, videl som , že reštaurácia bola prebudovaná. Po vstupe som sa rozhliadol. Starý tradičný vnútrajšok s tou tradičnou teplou až osobnou atmosférou nahradila moderna. Jedlo bolo asi voči nákladom pripravené náhradami ktoré originálnu chuť len pripomínali. Vodu, ktorú sme si objednali z troch ponúk, čašníčka priniesla v otvorenej čistej fľaške bez vinety. Po ochutnaní som ihneď vedel, že miesto minerálky vo fľaškách bola voda z vodovodu. V reštaurácii bolo prázdno, hostí nebolo. Nebol som nahnevaný. Sám som v časoch, keď som sa potreboval zachrániť, podnikal v malom penzióne, kde som stravu osobne pripravoval. Je to ťažké podnikanie zvlášť dnes…
Po návrate pred firmu som moju známu poprosil aby zostala v aute, lebo som vedel, že by majiteľ bral pri mojej platbe za vykonanú prácu ohľad a mne by to bolo trápne. Do Fy. som teda vstúpil sám. Práca bola hotová a ja som po prevzatí opravy vytiahol peňaženku a poprosil som o účet. Majiteľ tam nebol sám, chrbtom ku mne sedeli v miestnosti ešte dve príjemné pracovníčky oblečené v bielom pracovnom odeve. Tak isto bol oblečený aj starší šéf, ktorý zákazku na opravu prijal. Pochopil som, že tento človek nie je len majiteľ, ale persona, ktorá dokáže sedieť aj za pracovným stolom.
Majiteľ hľadiac na mňa mi podal opravenú zákazku a s úsmevom odmietol prijať peniaze. poznamenal, že ak v budúcnosti budem mať akýkoľvek problém, mám sa zastaviť. Ja som mu vysvetlil, že ho prvý krát v živote vidím a že našu spoločnú známu som zámerne nechal sedieť v aute práve preto, aby som sa vyhol nepríjemnej situácii v tom, že mi platba bude odpustená. V tej chvíli som videl, že obidve spomínané pracovníčky už nesedeli chrbtom, ale otočené s úsmevom pozorujúc mnou popísaný dej. Z ich tváre, tak ako z tváre ich šéfa som čítal že vysielajú na mňa všetci dobrú energiu. Nuž niekto teraz poznamená, že sa nestalo nič zvláštne. Majiteľ takto sa len zavďačil mojej známej a on to považoval za správne, to so mnou nemalo nič do činenia a mal som v pokoji odísť ako by sa naozaj nič nestalo. Nakoniec ja tiež tomu rozumiem. Viem že som sa stal dlžníkom mojej známej, keby ma ona do tej Fy nedoviedla, proces by mal iný priebeh. Áno, viem to a viem aj to, že dlh sa vracia tak, aby všetky strany boli v pokoji. Ja som ale v tej mnou popísanej situácii videl ale aj to, že som bol účastníkom deja, kde oproti mne náhodne stáli traja dobrí ľudia. Tá človečina tam svietila jasnou pastelovou modrou!
Nakoniec viem, že v tomto svete aj ja možno už za krátky čas urobím dobrý skutok niekomu, ktorý dostane potrebné v čase, keď sa mu iní obrátia chrbtom.
Môj odkaz je v tom mieste, kde som písal o tej jasno pastelovej modrej žiare ktorú som ja videl. Aj Vy?
Viem že niekto si položí otázku, že on žiadnu pastelovo modrú žiaru nevidí. Na to je len jedna odpoveď. Kto vie, ten vie.
Kto nevie, ten nevie!
Viete, niekto niekedy do nás vkladal názor, že všetci máme nárok rovnako ako ostatní. Nuž platilo to len obmedzene vždy len na krátky čas. Porovnám to so športovou olympiádou. Len dobrí športovci sa na ňu prebojujú. A len malé množstvo zo zúčastnených sa postaví na posty víťazov!
Ing.Viliam Štefanek-Karisný. V Podbieli 25.2.2026.
WWW.podbielpoviedky.sk