V hlave mi vírilo množstvo myšlienok, ako keď človek hľadá odpovede na problémy, do ktorých sa dostal. Čo robiť?
Tak, ako som už neraz spomenul múdrosť môjho otca, ktorý mi vždy prízvukoval, že náhody neexistujú, potvrdilo sa mi to aj včera večer.
Náhodne som prepol televízny program a moju pozornosť zrazu upútala reportáž z krajiny večne zamrznutého ľadu niekde v Antarktíde. Tam bola vedecká výskumná stanica kde na čas prišla aj skupina filmárov, aby sa pokúsili natočiť život kolónie tučniakov.
Bol to čas, kedy sa slnko pomaly z času dní stále zmenšovalo a prišli veľmi nízke teploty spojené so silným vetrom. Filmári v tom čase tam v ľadovom poli na zamrznutom oceáne našli celý húf spomínaných tučniakov. Natáčalo sa každý deň v dobe, kedy im to ešte počasie dovolilo.
Filmári zachytili správanie sa týchto živých tvorov, aby nám všetkým ukázali, že aj pri takých nízkych teplotách a silnom vetre dokáže matka príroda prežiť živým tvorom ako sú tučniaky… Keď ich ako ľudí počasie pre silný vietor a snehovú víchricu už von nepustilo, vyčkali až kým sa počasie umúdrilo.
Po patričnom čase sa napokon ku spomínanej kolónii znova vrátili. Uvideli, že tučniaky prežili, no čas z nich našli v snehovej jame, kde zrejme hľadali úkryt pred nemilosrdným vetrom.
Po pravde treba povedať, že to skoro bezvetrie im v tom čase pomohlo a ten strašný vetrisko prečkali ako by v závetrí ľadovej hlbiny. Filmári videli, že tučniaky síce ten víchor v šťastí prežili, veď fúkal ponad nich, no videli aj skutočnosť, že tie úbohé tvory sa samotné z tej jamy už nevyslobodia. Tak po návrate do tábora vzájomne aj s vedeckými pracovníkmi tej základne ten poznatok spoločne rozdiskutovali. Čo robiť? Jedna skupina odborníkov na prírodu zastávala názor, že tak to v prírode chodí a je treba nechať matku prírodu, aby problém tých tučniakov dole v jame sa vyriešil sám spôsobom, ako vždy pred týmto časom. To znamenalo istú smrť časti stáda spomínanej kolónie.
Filmári po pár dňoch uvideli, že slabšie jedince tučniakov v tej jame už zahynuli. A taký istý osud čakal aj ostatných.
Preto filmári na ďalší deň zobrali okrem aparatúry na filmovanie aj lopaty, aby uväzneným tučniakom pomohli, ako by zo strany vyššej moci. Ako sa rozhodli, tak aj urobili. Spustili sa ku uväzneným tučniakom dolu do jamy a lopatami spravili chodník skladajúci sa zo schodíkov smerujúci hore ku ostatným tučniakom ich kolónie. Podarilo sa im ten výstup zachránených tučniakov aj zdokumentovať.
Vrchol tej dokumentácie boli vajíčka, ktoré samice v takom počasí, vetre a mraze zniesli, čo bol začiatok nového života v tých prírodných podmienkach.
Porušili zákon prírody. Ten zákon porušili ľudia ktorí na zemi predstavujú špičku tvorstva. Mohli to nechať na prírodu, no rozhodli sa podľa humánneho ľudského princípu. Nedali život, ani ho nezobrali. Naopak, pomohli a život zachránili aj proti zákonu prírody.
Názory sa na to ich rozhodnutie určite bude líšiť. Ja by som sa pridal k ich rozhodnutiu a tiež by som život ak je to v mojich silách chránil. Tým, čo by trvali na tom, že sa všetko malo nechať na matku prírodu, by som niečo pripomenul. Ak by sa oni samotní ako ľudia ocitli v podobnej situácii, čo by čakali od možného záchrancu? Alebo by si to vraj zľahčili a siahli by po eutanázii, obrazne povedané?
Ja by som Vám chcel povedať poučenie, ktoré mne z príbehu vyplynulo. Mnoho krát v našich životoch riešime vzájomné vzťahy podľa teórie ktorá strana vraj má pravdu. Ak získame vlastnú istotu a sme presvedčení, že naša je pravda, veľa krát necháme stranu protivníka vlastnému osudu. Aj keď to pre nevinných a bezbranných, čo často v podobných sporoch bývajú deti, znamená neraz poznačenie na celý ich život .
Teda neúprosný zákon prírody, právo silnejšieho v otázke života alebo smrti na strane jednej. Na strane druhej ľudská milosrdnosť voči tomu, ktorému práve my môžeme priniesť jeho záchranu? Tento príbeh čo mi vyššia moc dala zhliadnuť vraj náhodne, ma poučil aj o tom, ako vyriešim stav jednej rodiny s deťmi voči druhej rodine, ktorá nie je v tej spomínanej snehovej jame. Prečo? Už nemám pravdu? Ale mám, no čo s tou pravdou, keď to ohrozí nevinných?
Ing.Viliam Štefanek-Karisný. Podbiel 15.2.2020.