Často sa v mysli vraciam ku môjmu obľúbenému románu Jaroslava Haška o dobrom vojakovi Švejkovi. Pod hrubým nánosom irónie, ľudskej prostoty a aj naivity v mnohých obrazoch spisovateľ ukázal aj svet za oponou, ktorý riadil vtedajšie dejinné udalosti. Za poznatok možno považovať to, že stáročia budovaná moc sa začala sypať, až sa naozaj stratila zo scény. A aby nakoniec znova bola nahradená niečím novým. No už v nových uniformách, ale tiež už s modernejšími zbraňami a novými vývesnými štítmi. Ten proces nebol náhodný, bol dopredu s veľkou dôkladnosťou pripravený majstrom všetkých majstrov vtedajšieho sveta. Mnohí, ba dá sa povedať väčšina nepostrehla v tej spustenej hmle s patričnou dávkou eufórie, že znova masy boli len divákmi predstavenia rozprávkového príbehu o lepšom konci sveta. Akého sveta? Nuž sveta chudoby, pochopiteľne! Keby sme vtedajšiu spoločnosť parafrázovali obrazom spoločnosti zvierat, napísali by sme poviedku o našich somároch na paši. Tá paša tam byť musí pre pochopenie somárskej duše…
A prišiel čas, aby som sa vrátil ku realite. Vrátim sa pre pochopenie ku roku 1989, kedy sa tiež zosypal jeden politický systém, o ktorom to nepredpokladal z tých jednoduchých nikto. A predsa stalo sa. Ja už nebudem opakovať, prečo sa to prihodilo, lebo mnohí autori to popísali dobre. Čo je pointa? Neviete?
Predsa len, s trochou irónie poviem, že pointa je v tom, že prešlo od roku 1989 celkom 33 rokov! Numerológ by upozornil na skutočnosť, že 33 sa skladá z 3×11. Koniec ironie.
A realita je kde? Nuž, rozmýšľajte! Nič Vás nenapadá? Medzi somármi na hornej paši sa povráva, že doba sa mení. Mnohé z tamojších somárov si myslia, že po zime konečne príde jar a leto a s tým aj dobrá paša. Len zopár z nich tuší, že zmena ktorá prichádza je už predo dvermi. A že nepôjde o zmenu ročných období! Že starý svet odchádza, aby ho vystriedal ten nový. Aký on ten nový svet bude? To si nedovolím predpovedať! Počkajme, uvidíme čo nakoniec majster kuchár pripraví. Ale podľa vône to nemusí byť horšie ako sme doteraz zvyknutí? A len zopár tých najchytrejších vie, že je vysoko pravdepodobné, že s tou zmenou dochádza aj ku výmene hlavného kuchára! Vraj!
No dá sa ale s určitosťou vylúčiť, že starý šéfkuchár nakoniec predsa len prežije? Nuž, počkajme, po čase budeme múdrejší.
Jeden môj známy, sediaci v tunajšej krčme už dobre opitý poznamenal, že videl ako miestne potkany začali opúšťať dedinské štvorkolesové plavidlo. A to vraj vždy v minulosti predpovedalo zmenu! A miestny krčmár vraj verejne sľúbil, že pôjde oľutovať svoje hriechy. Čas toho počinu ani miesto konania pre istotu nespresnil! Jeho manželka, ktorá mu vo výčape umývala použité poháre dokonca prehlásila, že na obecnom zhromaždení zadarmo prednesie svoju prednášku o škodlivosti alkoholu!
Nuž, naozaj silná káva, povedal by som! A spomenul som si na citát zo Švejka o tej káve do ktorej niekto niekomu napľuval. Hlavná otázka na súde bola, či tá káva bola s rumom, alebo bez rumu. S rumom by bola drahšia a teda škoda by sa vyšplhala až ku zločinu! Tak ma napadlo, je aj dnes zločinom, ak si človek kladie otázky a neverí všetkému, čo somárom na hornej paši kladú pred nos na plechovej tácke?
Ing. Viliam Štefanek – Karisný. Podbiel 6.2.2022. www.podbielpoviedky.sk