Prešlo poviem Vám, dosť času, čo som mal možnosť s ním hovoriť. Pri druhom stretnutí mi ale povedal, že sa tak stane vtedy, ak bude treba dať mi nové informácie. Po pravde poviem, že som často na neho myslel. Dokonca priznám, že mi chýbala jeho prítomnosť. Pri obidvoch stretnutiach som cítil, že z neho priam na mňa vyžaruje silná energia. Nedokážem to ale popísať využijúc svoje poznatky z fyziky, či inej vedy, čo nás učili a učia. Tá jeho priam zázračná bytosť, tak ako som už napísal pri prvom stretnutí s ním, na mňa pôsobila pokojom, no aj mojou veľkou úctou z nepoznaného.
Viete ako sa dá liečiť seba samého? Nuž musím priznať, že som sa pokúšal aplikovať jeho rady na sebe samom. Stalo sa tak žiaľ až v čase, keď som sa ocitol v probléme s mojim zdravím. Navštívil som dve lekárske pracoviská, to druhé už na vysokej odbornej úrovni s úzkou špecializáciou. Obidve potvrdili to samé. Moja myseľ bežala na plné obrátky. Vtedy som si spomenul, že on mi naozaj hovoril, že človek sa skladá z fyzického tela, zároveň máme aj dušu. A vyslovím prvú poučku, tak, ako mi ona bola vyjavená. U cieľavedomého jedinca duša vždy stojí nad dočasným fyzickým telom!
Ja som si naozaj po vypočutí jeho múdrosti neuvedomil, že aj sám sa môžem raz dostať do situácie, kedy telo, pretože ignorujeme jeho signály, začne vypovedávať poslušnosť a nemoc sa prejaví v plnej sile. Až vtedy som si spomenul na jeho slová, že silou ducha, poznaním, vedomosťami , sebadisciplínou, aj požehnaním, je možné takýto nepriaznivý proces zastaviť, alebo aspoň zmierniť. No ono to samé od seba nikdy nepríde! Nič nie je zadarmo! Pozor, nehovorím o ľudskom podvode, kedy sa niekomu dočasne darí získať peniaze, postavenie aj svetskú slávu na úkor iných…
Musím túto časť ukončiť, lebo nemám súhlas na vysvetlenie tých spomenutých procesov. Aby som aspoň čiastočne upokojil Vašu zvedavosť, spomeniem iný príbeh. Viem, že mnohí, asi väčšina to prijme ako výmysel, fantáziu, ba aj klamstvo. Ja len dodám to moje obvyklé.
Možno sa tak stalo, možno to bolo inakšie. Jednoducho, verte, alebo neverte!
Každý z nás a mnohí si to neuvedomujú, si riešenie svojho konania sami vyberú nerešpektujúc známe rady. Je to ale ich právo! Ja len skromne dodám, že takýto jedinci ale za svoj výber znášajú aj svoju zodpovednosť. Viete, stojac na križovatke z ktorej vedie mnoho ciest, to je rébus pre tých, čo majú informácií, vedomosti, skúseností pomenej…
Raz som v hlbokom pokoji svojej duše sedel počas noci v mojom kresle. Vonku neskorá noc, všade ticho, len oheň v krbe vydával tiché zvuky z horiaceho dreva. Tak ma napadla neskutočná, možno sa vyjadriť otázka, hraničiaca s fantáziou. Po dvoch stretnutiach z tým tajomným starcom, som si ale už istý nebol. Nuž nebol som presvedčený o svojej pravde, či moja myseľ sníva, alebo mi naznačuje niečo nové, doposiaľ nepoznané. Poviem pravdu, často som si kládol otázku, ako je to možné, že toho starca som už tri krát stretol za tých zvláštnych okolností. On sa vždy náhle zjavil predo mnou. Odkiaľ prišiel, ako sa ku mne dostal? To boli otázky, na ktoré som nepoznal odpoveď. Uvedomoval som si, že ten zvláštny človek má schopnosti, o ktorých ja len snívam. Tu niekde hľadajte svoju odpoveď na to, čím som sa vo svojej mysli neustále zaoberal…
Tak som si uvedomil, že väčšina z Vás bude po mne žiadať, aby som predložil dôkaz. Sklamem Vás, dôkaz u mňa nie je. Osobne som ale v pokoji. Tí čo v mladosti veľa čítali, určite poznajú príbehy Jula Verne-ho. On v minulosti popísal, že človek raz vzlietne do výšok, neskôr aj do vesmíru! On podrobne popísal cesty človeka na zvláštnom zariadení v hlbinách mora! Opísal neznáme energie, aj nepredstaviteľné udalosti! On písal, a všetci, čo to čítali boli presvedčení, že ide o výmysly autora. No s odstupom času sa potvrdilo, že sa do budúcnosti on díval reálne. Mnohí sa spýtate, ako je to možné, že on vedel o budúcnosti to, o čom iní ani nechyrovali! Ani na túto Vašu otázku neodpoviem…
Ale vrátim sa k tej mojej predstave z tej hlbokej noci! Mnoho krát sa mi stalo, že sediac o samote, zrazu som pocítil túžbu byť na druhom konci sveta spolu s mojimi blízkymi. Ale na druhom konci sveta to byť nemusí! Zavrel som oči, bol som v pokoji, moja myseľ napätá do prasknutia. Myšlienky sa v hlave pretláčali jedna pred druhou! Aké by to bolo keby! Nuž poviem Vám, zatúžil som byť s tými, čo ich mám rád a čo mi chýbajú. A nejde samozrejme len o tých už spomenutých na druhom kraji sveta! Predstavil som si, kde by som v tejto chvíli chcel byť. Tie miesta som z minulosti poznal. Dá sa dosiahnuť stav, kedy nielen že sa v svojej mysli presunieme kdekoľvek. To vie každý. Mňa ale zaujala myšlienka presunúť sa na tie miesta aj v dočasnej realite! Dá sa toho dosiahnuť? Nedá sa to? Kde je naša schopnosť?
Moja myseľ horúčkovito behala z jedného miesta na druhé, nevidiac žiadnu odpoveď! Och! Keby tak so mnou v tejto chvíli stál môj neznámy a tajomný starec! Zacítil som ako by jemný vánok na tvári. Otvoril som náhle oči. On neuveríte mi, stál predo mnou! Ihneď som si spomenul na známy citát z biblie. Odcitujem ho voľne, prosím o prepáčenie!
Žiadajte a dostanete!
Vzájomne sme sa dívali jeden na druhého. Prekvapený som bol ale len ja! Jeho láskavá tvár s prižmúrenými očami ma ako vždy pozorovala. Na tvári mu hral jemný úsmev! Och, Ty neveriaci Tomáš! Stále nechápeš, že všetko máš len a len vo svojich rukách?
Raz prídeš sám na to, ako sa Tvoja túžba dá splniť! Tá cesta ale vedie často do strmého kopca, nič nedostaneš bez znalostí a bez námahy. Taký je zákon!
Tak čo mám urobiť, vyhŕklo zo mňa!
Chvílu po mojej otázke mlčal, potom odpovedal. Bolo to obsiahnuté len v jednej jeho vete. Tá znela:
,,Musíš za svojim cieľom kráčať s vytrvalosťou a mať silnú vieru, že to naozaj aj dokážeš!,,
Otvoril som oči, bol som v miestnosti znova sám! Čo s tou jeho radou? Iný by rezignoval, ja po tých skúsenostiach som na tú cestu nastúpil. Cieľ bol ďaleko, veľmi ďaleko, no ja verím, že raz sa tam dopracujem!
Znova som zatvoril svoje oči a v duchu som sa preniesol hodne ďaleko na miesta kde v tej chvíli som chcel byť! V mysli som tam bol okamžite, no doteraz nikdy sa mi nepodarilo to premiestnenie aj reálne uskutočniť! Vedel som, že doteraz vždy keď som svoje oči otvoril, zistil som, že sedím na svojom mieste v kresle svojej obývačky a nikde som sa nedostal. Nevzdával som to a oči som znova zatvoril. Dával som tej svojej myšlienke všetku svoju energiu! Pred očami sa mi začali mihotať silné blesky! Ako keď som sa vrátil do svojej mladosti a v miestnej kinosále premietali nejaký film. Vtedy televízia ešte neexistovala. Počas premietania sa film často pretrhol a pred prerušením na plátne pred nami sme videli len horiacu škvrnu, potom nasledovalo len zlepenie filmového pásu a premietanie pokračovalo…
Nuž ja som sa prvý krát pokúsil premiestniť sa na iné miesto! Poviem Vám, čistá fantázia! No niečo pri tom mojom pokuse mi dalo nádej. V tých bleskoch som na okamih naozaj videl tie vzdialené miesta, no spojenie sa okamžite prerušilo! Nádej ostáva, pomyslel som si…
Takže na záver moja otázka. Naozaj platí to známe: Žiadajte a dostanete! Tiež som sa vrátil k tej jeho vete, že za cieľom treba kráčať vytrvalo s hlbokou vierou, že dosiahneme svoj cieľ. Tiež ste mnohí odo mňa žiadali dôkaz, že sa pohybujem v reáliách a nie vo výmysloch. Tak ma napadlo, poradím sa s pánom múdrym Google! Do vyhľadávača som zadal heslo teleportácia. Otvorte si tie stránky aj Vy a isto budete prekvapení…
Ing. Viliam Štefanek – Karisný. V Podbieli 5.11.2024.
www.podbielpoviedky.sk