Denne sediac na internete som sa pravidelne vracal ku myšlienke, že by som mal na svoju web stránku napísať nový článok. Už som spomínal skutočnosť, že písať na objednávku nedokážem. Vždy čakám, kedy to na mňa príde. Tá téma. Ona sa vždy zjaví nečakane, náhle sa vynoriac z nejakého neznámeho sveta. Poviem Vám, celé generácie chodia okolo niečoho, takých vecí okolo je množstvo. Ak sa na to dívame oddelene, nerozumieme. Tá vyššia moc, ktorá ak chce, niektorým poodhalí závoj nad tajomstvami. Neviem veru, prečo sa tak deje. Z poznania minulosti ale viem, že oznamovatelia vždy na to doplatili. Lebo na svete stále pretrváva moc zla, ale stále aj moc dobra. Bolo tak aj v tomto prípade.
Všetci žijeme značne napätú dobu, kdekoľvek sa nachádzame v terajšom svete. Len málokto z nás všetkých nepodlieha strachu! Pripomína mi to citát o strachu našom každodennom…
Každý z nás má možnosť prijímať myšlienky. Vieme odkiaľ oni prichádzajú? Sú tie myšlienky výplodom našich schopností, alebo oni k nám prichádzajú z iných adries? Kto to vie? Ja v tom veru jasno nemám, to priznám. Viem ale popísať, ako som začal písať túto tému, o ktorej sa čítaním dozviete viacej.
Nebolo ešte ráno, aby som ako obvykle vstal a šiel si do kuchyne uvariť svoju obľúbenú kávu. Ležal som na posteli. Práve som mal veľmi intenzívny sen o nejakých siločiarach. Zo skúsenosti som vedel, že ak si tie myšlienky nezaznamenám, oni sa potichu stratia a už si na ten príbeh nespomeniem. Prinútil som sa vstať a sadol som si ku stolíku, zobral pero, papier a zapísal som si všetko systémom jednotlivých bodov, ktoré boli dôležité. Veď následne sa k tým poznámkam vrátim, a začnem písať, ak ma to pustí v tej téme. Lebo to moje oboznámenie musí mať pokračovanie. Tak sa stalo len v tom prípade, ak som bol vyrovnaný, v pokoji mysle, bez trápenia, či iných stresov.
Tie siločiary mi nedali pokoj. Neustále som sa k nim vracal, a hľadal o čom vlastne oni sú. Zrazu som si spomenul na návštevu ešte vtedy žijúceho pápeža Jána Pavla II. Neviem pri ktorej presne z jeho troch návštev Slovenska vyslovil to svoje proroctvo. To sa týkalo budúcnosti Slovenska, ktoré podľa neho zohrá významnú rolu pri obnove viery v Európe aj vo svete. Ten čas ale nespresnil. Zároveň viackrát opakoval vo svojom prejave, aby sme sa ako národ nebáli! Vtedy som veru netušil, že ten čas naozaj príde, lebo, ako som spomenul na začiatku, dnes naozaj prežívame dobu strachu. A nejde len o Slovensko. Ako tento veľký človek o tom všetkom dopredu vedel?
V tom čase som sa sám pozastavil nad skutočnosťou, kde mi napadlo, ako môže tak malá krajina ovplyvňovať svet, veď na to sú tu onakvejší hráči na svetovej šachovnici…
Všetko toto s postupujúcim časom odišlo do úzadia. Spomínaný pápež odišiel ku svojmu otcovi, prišiel pápež nový a znova nový. Nie, neprešlo od toho dátumu množstvo rokov, len zopár a pápež František na Slovensko prišiel znova! Pápež opäť na malom, vraj bezvýznamnom Slovensku! To už mi vŕtalo množstvo myšlienok s nezodpovedanými otázkami v mojej hlave! A doba ktorú tu strávil s porovnaním s jeho inými návštevami po svete tie moje zvedavé otázky len rozmnožila. Aj tento pápež ale okrem iného spomenul znova skutočnosť, že naša živá viera je pre súčasný svet významná. Na moje prekvapenie spomenul aj význam slovanských národov. Mám ale za to, že obaja spomínaní pápeži vedeli o čom a prečo hovorili a navštívili túto malú zem našich predkov. Ja nie som kompetentný, aby som komentoval tak významné osobnosti aj udalosti, spomínam to len preto, aby som sa vrátil ku tým myšlienkam z toho môjho sna.
Prosím, aby ste pochopili, že žiaden sen mne osobne nedá odpovede na moje a aj Vaše zvedavé otázky. Teraz v krátkosti ten sen popíšem.
V tom sne som počúval niekoho neznámeho hlas. Bol pokojný, vecný a aj stručný. Spomínal siločiary. Nešpecifikoval o aké siločiary ide. počul som slová o nejakých siločiarach, ktoré Slovenskom prechádzajú. Nerozumel som v tej chvíli tým odkazom, veď v žiadnom sne si nedokážete požiadať o vysvetlenie toho, čomu nerozumieme. To je ako záznam z nahratého hovoru, ktorý len vypovedá o niečom.
Tie siločiary boli popisované v súvislosti so svetlom, poznaním, energiou ,silou života. Po zobudení prvé čo som spravil, bolo, že som si zapísal siločiary, Slovensko, informáciu, pravda, tma. Vedel som, že sa k tematike vrátim a pokúsim sa tému spracovať. Prvé, čo ma napadlo, bola moja otázka, či poznáme pravdu o svojej histórii. To považujem za podstatné, aby som bol schopný tie siločiary nejako vysvetliť a položiť aspoň základ pre to, aby sa hľadali odpovede. Už som to spomínal, ten môj zážitok pri mojej návšteve Stoličného Belehradu, s terajším názvom mesta Shekerfehervár v Maďarsku. Tam mi moja milá sprievodkyňa po prehliadke poznamenala tú vetu, ktorá dodnes vŕta v mojej hlave: ,, Slováci, Slováci, keby ste Vy poznali pravdu o Vašej historii! ,,
A znova som sa vrátil ku pyramídam a teórii o ich vzniku, kde čoraz viacej vysvetlení sa bije medzi sebou, hľadajúce pravdu. Svojho času ma upútala jedna z nich, ktorá spomínala že rozmiestnenie troch pyramíd odpovedá obrazu niektorých hviezd na oblohe. A tiež sa spomínali nejaké energetické zóny, či zdroje energie a ich prenosu a podobne. Nuž je nemožné vysloviť, že práve cez Slovensko vedú nejaké významné siločiary niečoho o čom my nevieme, ale naši predkovia to ovládali? Možné, nemožné??? A tak mi do mysle prišlo, že keďže o svojej dávnej histórii sa nám dokumenty nezachovali, predsa len niečo zostalo, aby vypovedalo namiesto písomných dokladov. Spýtate sa ma o čom to hovorím? Odpoviem Vám!
Sú to starobylé hrady Slovenska! Tie zachovalé, udržované ale väčšinou už len ich ruiny. Tie hrady v minulosti boli nemilosrdne ničené z rôznych dôvodov. Tak, ako sa pálili písomné archívy, pálili sa a ničili aj kamenné hrady ako svedkovia dávnej histórie. Či nie?
Teraz položíte otázku, čo majú hrady spoločné s tými v mojom sne spomínané siločiary? Na prvý pohľad to tak môže vyzerať. Ale ja doplním, že tie neznáme siločiary prechádzajúce cez Slovensko v extrémnej hustote možno, napríklad, predstavovali aj energetické zóny, na ktorých vo významne aktívnych bodoch tie hrady boli presne postavené? Nuž, ako hovorí klasik. Verte, alebo neverte, ja Vás nepresviedčam. Osobne som presvedčený, že ešte veľa skrytého stojí pred našimi očami...
Dal som si do vyhľadávača heslo o slovenských hradoch a ruinách takých hradov. Je zaujímavé, že problematika je dostatočne spracovaná. Na mape Slovenska sa mi zobrazilo množstvo hradov. Dokonalá spleť, v takej hustote v iných krajinách nemysliteľné!
Znova postavíte otázku kde smerujem, predpokladám. Takže je treba sa vrátiť ku čo najreálnejšej mape územia tej doby, kedy tie hrady boli postavené a som si istý, že ich pôvod ide aj pred náš letopočet, či to komu vyhovuje, alebo nie. Nemožno sa držať, treba poznamenať, súčasnej hranice Slovenska, treba sa vracať do doby Veľkej Moravy a aj do doby pred náš letopočet. Inakšie tie siločiary nevysvetlíme. A tak, ako poznáme hlavnú pyramídu a tie vedľajšie, tak podobne to bude aj s tými hradiskami. Vysvetlím. Tá mapa hradov a ich ruín dáva body siločiar. Niektoré z tých bodov reprezentuje veľký potenciál, niektoré menší.
Viete, treba brať do úvahy, že ak sa pozrieme hlbšie do tejto teórie, tak ani nie je podstatné, kedy, v akom čase ten hrad postavili, alebo začali stavať ako hrad kamenný, trvácny. Pred tým kamenným hradom tam totižto mohla stáť pevnosť, či iná sakrálna stavba napríklad z dreva. Našim predkom šlo o to, že ten zvláštny bod využívali vo svoj prospech, hoci my o tom dnes už nič nevieme…Upozorňujem Vás na predpoklad, že mi ide o ten bod na siločiarach, ktorý naši predkovia vedeli identifikovať. My naopak ako výkvet, tak ako si o sebe myslíme, nemáme o tom ani šajnu. Ten kamenný hrad jednoducho dnes po stáročiach, či tisícročiach jednoducho len svedčí o tom predpokladanom bode, keďže písmo sa o tom z nám neznámych dôvodov nezachovalo. A nie je veru pred nami dlhá doba, kedy mnohé vypláva na známosť. Ak sme teda pri spomínaných hradoch, je na mieste položiť otázku. Každý hrad zaberá svoju plochu. Ja popisujem len bod spomínanej siločiary. Teda kde v tom priestore každého hradu hľadať ten dôležitý, povedzme energetický bod? Nuž, ja osobne by som ten bod hľadal tam, kde každý hrad mal svoje najvyššie miesto. Ako by vrchol pyramídy, na vysvetlenie. Možno raz náš pokrok naozaj dokáže tie zony namerať. Niečo podobné, ak som dobre počul sa meria aj na pyramídach v Bosne.
Za významné hradisko z tohto pohľadu považujem na Slovensku dva hrady. To je Devin- hrad / hrad Devy / a hradisko v Nitre.
Dodnes si kladiem otázku, na ktorú odpoveď nepoznám. Prečo Napoleon pred svojou vojenskou výpravou na východ do Ruska, nechal cieľavedome výbuchom zničiť hrad Devín, ktorý v tom čase pre nich nepredstavoval žiadny odpor, ani nebezpečenstvo? Ponúka sa odpoveď, že sa tak stalo preto, že bolo treba zničiť nejaký veľmi dôležitý symbol. Alebo, kacírsky poznamenám, najdôležitejší bod tohto symbolu? Či nie? Veď mnohí z Vás určite na to odpoveď jedine správnu, máte? Takže znova poviem, že ja som len ten, ktorý vie, že nič nevie. A Vy verte, alebo neverte!
Na severe je to náš, Oravský hrad, aj neskorší Templári o ňom vedeli… A tiež ma napadlo, ale to už aj ja sám považujem za odvahu, vytvorenie troch bodov na tej historickej mape. Aké tri body mám na mysli? Nuž napríklad: Devin hrad, hrad Praha, hrad Krakow- Wawel. Bolo by treba doplniť tú spomínanú mapu o východné územie bývalej slovanskej ríše s centrom na Devíne, aby tie siločiary dostali konkrétnejšiu hodnotu. Ale na to už moje vedomosti nestačia. Ja ako malý a bezvýznamný človek som len tlmočil možno odkaz pre Vás ostatných.
Je to pre niektorých na rozmýšľanie, pre niektorých na zasmiatie a čo ja viem čo ešte. Veď ja som zadarmo dostal a zadarmo som Vám oznámil. Vy rozhodnete či uveríte alebo nie.
Pokoj s Vami, priatelia !
Ing.Viliam Štefanek – Karisný Podbiel 18.9.2021
www.podbielpoviedky.sk