Keď otvoril oči, prekvapene sa díval okolo seba. Posledné čo si pamätal bolo, že cítil silnú bolesť na prsiach. Keď stratil vedomie, potom akoby stratil svoje telo a vznášal sa tam niekde vysoko nad krajinou, aby sa potom vrátil nazad na miesto, kde stratil kontakt so životom. Okrem toho, že sa vzdialil z vlastného tela pochopil, že sa dokáže presúvať v čase. Po prvých takýchto pre neho nových veciach sa zrazu presunul o mnoho rokov v čase ako ho poznali ľudia, aj do najvzdialenejšej minulosti. Bol priamym účastníkom tých dávno odídených dôb. Poznal to podľa krajiny, stavieb, náradia aj oblečenia ľudí. Najzaujímavejšie bolo vrátiť sa do minulosti tam kde to poznal z jeho súčasného života. Videl Červenú skalu, videl vyklčované lesy a polia tam, kde dnes stojí hustý les. O niečo ťažšie videl budúcnosť, no tiež to po určitých skúsenostiach sa v tom pomaly zlepšoval. Musím Vám povedať, že v samotných začiatkoch keď Oliv v sebe samom túto schopnosť objavil sa mu obrazy minulých čias s časmi budúcnosti navzájom prelínali. Obrazy oboch vekov nevidel jasne, ale akoby rozostrene. Akoby ste použili okuliare s nevhodnými dioptriami pre Vaše oči… Časom sa ale tento problém ustálil a minulé časy dokázal od seba rozoznať presne v toku času. Taktiež mu trvalo nejakú dobu pokiaľ dokázal pri cestovaní časom nadväzovať pomyslený kontakt s ľuďmi v minulosti. Pýtal sa a oni mu odpovedali bez toho, aby bol pri nich, či sa na nich priamo díval. Tí s ktorými práve komunikoval ho ako vo videu ako to my teraz poznáme, stotožňovali s minulým časom tej ktorej doby včítane konkrétnych osôb aj výrazu krajiny. Bola to telepatia ako to my doteraz poznáme. Skoro nemožným to vypadalo na začiatkoch jeho zvláštnej schopnosti ten istý kontakt nadviazať s ľuďmi v budúcom čase. Ale nepredbiehajme udalosti. Ležal skrútený akoby v klbku na zemi tam hore v lese. Priamo nad ním vietor šumel v korune košatého smreka. Bol na tom istom mieste ako pred tým ako pocítil tú prudkú bolesť v hrudi. Hneď po jeho pravej strane ležala jeho motorová píla zaborená lištou do zeme. Ľavou rukou sa ešte stále držal za hruď. Len matne si spomenul na to, že keď stratil vedomie, bol v lese úplne sám. Nikto nevedel kde odišiel. Potom sa tie udalosti odohrali ako vo sne. Bol veriaci, no v hlave mal aj mnoho otázok ktoré si nedokázal vysvetliť vo vzťahu k Bohu. Vždy keď pochyboval mal následne výčitky svedomia, ako by nekonal správne. Vždy ale svoje svedomie upokojil tým, že sa porovnal s neveriacim Tomášom. Veď aj mýliť sa a robiť chyby je ľudské. Zmyslom pre neho ale vždy bolo aby zbytočne neubližoval ľuďom v okolí. Keď strácal vedomie nevedel prečo, ale bol si istý že to nie je jeho pozemský koniec. Alebo ak chcete, nechápal to ako vlastnú smrť. Nič také necítil. Po strate vedomia začal precitať ale nie ako my vo svojom tele. Vedel o svojej identite, no nespájal ju so svojim pozemským telom. Jeden čas sa vznášal nad sebou samým a vlastné telo mu pripadalo ako niečo cudzie. Necítil nič telesného, žiadnu bolesť, žiadne emócie, len úplnú pravdu a slobodu. Jeho myseľ ale pracovala ako nikdy doteraz. Stále nemal kontakt s nikým. Takto sa vznášal po priestore a nechytal orientáciu svojho pohybu, nedokázal ho ešte ustáliť či usmerniť akýmkoľvek spôsobom. Za svojho života niekoľko ráz počul ako mu niektorí vyrozprávali podobné zážitky. Dobre si zapamätal príbeh jednej spisovateľky z ďalekej krajiny. Tá, keď skolabovala, stalo sa jej to v práci. Pracovala ako vrchná ekonómka jedného zdravotného zariadenia kde ju pochopiteľne všetci lekári dobre poznali. Mala šťastie, bo okamžite ju zachraňoval lekársky tým priamo na operačnom stole. Bola v hlbokom bezvedomí, lekári robili všetko potrebné na jej záchranu. Pochopiteľne sa pritom bavili pri koordinácii zákroku. Námaha sa vyplatila, spisovateľka a ekonómka v jednej osobe sa vrátila nazad z hlbokej kómy do života. Lekári si boli vedomí, že pacientka o tých chvíľach nič nemôže vedieť. Aké bolo ich prekvapenie, že Edita, bo tak sa menovala, po prebratí lekárom pri svojom lôžku dokázala presne popísať čo zažila. Zopakovala jednotlivé slová a vety lekárov ktorí jej zachraňovali život. Sama seba videla ne operačnom stole, no ona sama bola akoby v priestore nad telom a všetko pozorovala bez akejkoľvek emócie. Keď sa s ňou stretol prvý krát, dlho spolu hovorili. Toho rozhovoru sa zúčastnila aj jej tehotná dcéra ktorá ten príbeh poznala od svojej mamy. Edita vtedy prehlásila že je neveriaca, že je materialistka. Neuznávala žiadnu vieru v nadprirodzeno, ani Boha. Po tom zážitku ale svoj svetonázor o materializme revidovala a pochopila, že niečo nad nami existuje a postupne sa priklonila k Bohu. So všetkými dôsledkami pochopiteľne. Zrazu začal vnímať prenikavú vôňu, ktorú nedokázal zaradiť k ničomu čo doteraz poznal. Tá prenikavá vôňa v ňom vyvolala nevýslovný pocit pokoja a vnútornej istoty. Neporovnával to so šťastím. Pred tou udalosťou žil v jednom kolotoči stresov a bál sa prítomnosti aj budúcnosti. Teraz ten strach sa úplne stratil. Vnímal tiež nový zvuk, akoby žblnkot potôčika z jeho mladosti. Tam mu jeho už dávno nebohý otec hore na lúkach kde kosil trávu vystružlikal lopatkové koliesko, ktoré sa otáčalo poháňané pritekajúcou vodou. Tá vytekala zo studničky ktorá vyvierala na ich lúke. Tak ho otec zabavil, kým on musel kosiť trávu plnej všakovakých kvetov. Mal vtedy zo šesť rokov. Vôňu pociťoval akoby naraz voňal všetky kvety z tej spomínanej lúky aj s vôňou kadidla ktoré cítil v kostoloch dohromady. V tom začul príjemný hlas. Nedokázal identifikovať smer odkiaľ prichádzal. Nikoho ale nevidel. Ten hlas bol pokojný a láskavý a dotýkal sa ho ako keď vlnky potoka obmývajú Vaše telo v horúcom lete. Počiatočný stres opadol tak rýchlo ako prišiel. Hlas ho oslovil jeho menom. Dobre všetkému rozumel a pamätal si každé jedno slovo. Oliv! Oliv! Dobre počúvaj a urob všetko tak ako Ti teraz poviem. Naša voľba padla na teba pre Tvoje doterajšie skutky , vedomosti a naše zámery. Pamätaj si, bol si vybratý z mnohých, aby si druhým oznamoval čo sa stane! Tvoj čas na pozemskú smrť ešte neprišiel, preto sa vrátiš! Dostaneš od nás schopnosti ktoré nemajú ostatní ľudia. Tým ale nezískaš žiadnu moc nad nimi. Budeš dávať zadarmo čo si od nás zadarmo dostal! Stávaš sa služobníkom dobra. Čaká Ťa nevďačná úloha proroka ako to už skúsili mnohí pred Tebou. Tiež ti musím oznámiť, že nedostaneš žiadnu moc nad zlom. Hoci budeš vedieť oddeliť tých dobrých od zlých. So zlom sa dá bojovať len robením dobra. Aj keby Ťa to stálo to najcennejšie čo máš. Život. To je skoro vždy osud prorokov. Počítaj s tým, že vlastní Ťa neprijmú. To čo budeš od nás včas poznať len Ty, oznamuj ďalším. Kto uverí, tomu sa pomôže. Kto Tvojim slovám nebude veriť, je to len jeho slobodná voľba. Každý z Vás má slobodnú voľbu aby si vybral medzi dobrom alebo zlom. So všetkými dôsledkami. Už som Ti v Tvojom živote dal mnohé znamenia, no nie vždy si konal ako si mal. Niektoré z nich Ti teraz pripomeniem, aby si pochopil, že nič nie je náhoda. Teraz otvoríme Tvoje oči aby videli a umožníme Tvojmu sluchu aby si nás porozumel. Narodil si sa v ,, čepci ,, – ako vravievali staré matere. Takéto dieťa je vystavené vo svojom živote mnohým skúškam , trápeniam, ponižovaniu, či osobným prehrám. Vždy ale z toho vyviazneš a budeš napredovať. Spomínaš si ako pri detskej hre si spadol na cintoríne z vysokého kamenného múru rovno na spánok hlavy na ostrý kameň? Po páde si vstal len s odreninou a napuchnutým spánkom. Bol si ochránený od istej smrti! Spomínaš ako si sa naučil riadiť nákladné auto ako malý 5 ročný chlapec a skoro si zabil svojho otca ktorý stál pred tým autom? Ty si pri bežiacom motore, bo to bola Tvoja obľúbená hra, náhle zapojil rýchlosť a auto náhle vyskočilo na otca? Tvoj otec stačil uskočiť pred istou smrťou, cez to všetko sa na Teba nehneval? Bolo to šťastie s náhodou pre Teba aj otca? Nie, nebolo. Mal si tak 6, či 7 rokov a Tvoj ujo Ťa v dedine kde pri kostole on žil aj s Tvojou starou mamou, posadil na nosič svojho bicykla. Ujo ako malý chlapec prekonal obrnu, vtedy sa ešte neočkovalo. Zostali mu trvalé následky v pokrútenej ruke aj jednej nohy. Nebolo preto rozumné z jeho strany, že Ťa posadil na svoj bicykel a šiel Ťa odviezť domov ku stanici za mostom, kde si býval. Keď ste minuli drevenicu sváka Líškovho, ujo musel prekonať svah smerom hore na most. Už ste boli skoro tak v polovici svahu, keď sa oproti Vám z mosta vyrútilo nákladné auto aj s prázdnym vlekom. Ten náklaďák odviezol plnú fúru kmeňov z Roháčov na drevosklad a teraz sa vracal prázdny po ďalší náklad. Ujo musel zastaviť, no jeho slabé nohy veru nedokázali udržať bicykel po stojačky a obaja ste spadli smerom hlavami do cesty. Ako malý chlapec si videl, ako tie obrovské pneumatiky tesne minuli vaše hlavy, ležali ste obaja na ľavých bokoch! Náhoda? Šťastie? Nie. Spomínaš si na tú strašnú udalosť, keď ako študent si sa vybral v zime hore peši sám na bývalú Ťatliakovu chatu? Stál si na zamrznutom jazere a stále Ťa to pohľadom ťahalo vystúpiť hore tou širokou pláňou smerom na Zábrat? Kosodrevinu nebolo vidieť, zakryla ju tenká kôra zľadovateného snehu, krajina vyzerala ako ideálna strmá rovina! A ty riskujúc ani si to neuvedomiac , začal stúpať kolmo hore? Bol si už možno v štvrtine výstupu, keď sa to stalo. Náhle si sa prepadol do hlbokej jamy medzi kosodrevinu. Až tam dole, pri koreňoch kosodrevinových krov pochopil čo sa mu prihodilo. Tak 2 metre nad sebou videl prielom v snehovej platni. Pozrel sa na ten kúsok oblohy a náhle pochopil. To je istá smrť! Chcelo sa mu hlasno kričať ale hrdlo mal stiahnuté. Nevydal ani hlások. Nakoniec, kto by ho mohol počuť vysoko nad Tatliačkou, navyše v 2 metrovej jame? Zachvátil ho neopísateľný strach so zúfalosťou. Zrazu začal rozmýšľať. Prezrel jednotlivé konáre pod krunierom snehu dole v jame. Vybral ten najhrubší kmeň a pomaly začal šplhať dávajúc si sakramentský pozor na to, aby nepadol nazad dole. Keď sa priblížil k vrcholu, vyhodil nad seba ruksak. Skúsil kde bol snehový krunier najviac zľadovatený a najpevnejší. Opatrne sa položil cez okraj a jednou nohou sa odrazil z konára na ktorom stál. Podarilo sa, šmykom začal poležiačky letieť na bruchu dole svahom. Bol zachránený. Bolo to šťastie? Nebolo! Spomínaš na vlastnú haváriu traktora ktorý si riadil v lese v strmom teréne, odkiaľ si vyťahoval smreky na čistinu? Chcel si sa v svahu obrátiť, začal si cúvať a nevšimol si si, že vyššie zadné koleso vybehlo na peň. To traktor nachýlilo a v momente si pochopil, že sa stroj prevráti a určite nie jeden raz. Vedel si, že z traktora sa nedá vyskočiť, preto si nezostal sedieť ale si vyskočil na nohy a začal si sa krútiť v kabíne tak, ako to robia cirkusanti v krútiacej sa guli. Nevedno čo Ti zachránilo život. Traktor sa 2 kráť prevrhol, nakoniec sa zastavil nad strmým jarkom oprúc sa motorom o smrek na tej hornej hrane hlbokého zrázu! Mal si opäť šťastie? Nie, určite nie! Spomínaš si na udalosť keď si doviezol z urbáru nakúpenú dva metre dlhú guľatinu? Nechcelo sa ti zhadzovať drevo po dreve, otvoril si zadnú bočnicu, mysliac si , že sa náklad udrží pohromade zadnými klanicami. Vystúpil si na náklad aby si pomaly len nohami pohol drevo po dreve. Náhle sa zadné klanice pod tlakom vymrštili dozadu a ako domino guľáče sa začali sypať do zadku. Uskočiť nebolo kde. Zostalo len vyskakovať na rútiacu sa hromadu valiacich sa oproti guľáčov. Ani si neuvedomil v tom momente ako vysoko sa mu darí vyskakovať! Vydržal, všetko sa zastavilo. Roztrasené nohy odmietli poslušnosť a preto si sadol. Znova mal šťastie? Nemal, nemal! Spomínaš na strašnú autohaváriu kde sa auto prevracalo možno 4x, možno 5 krát a Ty si bol presvedčený, že to Ty ani spolujazdec neprežijete? Že v tom strašnom rachote a úderoch, rinčania sypúceho skla si si dával otázku, prečo to zabíjanie tak dlho trvá? Prežil si . Bola to náhoda? Nebola. Veru nebola. Spomínaš si na sen, kedy si v kalnej vode pri nejakých pilotoch dolu, pod nejakými stavbami, ako by to bolo v Benátkach, pomáhal zachovať život vtedajšiemu pápežovi ktorého si mal skutočne rád? Držal si ho za ruky a bol si mu oporou aj záchranou. To nebola náhoda, hoci šlo len o sen. Spomínaš si na poľovačku, kedy si zabudol zatvoriť poistku proti náhodnému výstrelu? Kráčajúc do strmého svahu si sa potkol tak nešťastne že pušku, ktorú si mal hlavňou hore na ľavom ramene náhle vystrelila? Nebolo by to hodné spomienky, keby. Projektil z hlavne svoju dráhu mal tak blízko tváre, že si jasne cítil ten prúd vzduchu zo spodku od brady až ponad čelo. Čo by sa bolo stalo keby uhol hlavne bol o pár milimetrov smerom do hlavy vieme. Odstrelená hlava. Našťastie, znova nič. Náhoda? Šťastie? Nie. V žiadnom prípade nie. Nebola to náhoda! Raz tiež v hore si spílil vysoký smrek. Ten padal správnym smerom, no zastavil sa na kre starých a hrubých liesok, čo si nepredpokladal. Strom zostal nebezpečne naklonený tak v 30 stupňoch od koreňa ku vrcholcu. To sa pilčíkom stáva. Pracoval ďalej, strom očistil od konárov okrem vrcholca. Zhodnotil situáciu. Vedel, že musí kmeň dostať na zem. Pristúpil ku vrcholcu a vo výške vlastnej hlavy sa rozhodol, že zo spodku podpíli vrcholec v mieste pred lieskami. Počítal, že ten nakoniec padne a zvyšok vrcholca zostane na kre. Nevšimol si ale jednu dôležitú skutočnosť. Ak by sa bol postavil na peň spíleného stromu a pozrel sa na očistený smrek, bol by videl, že na konci je vrcholec ohnutý smerom do pravej strany. Zo spodku z pod smreka to tak nevyzeralo. Chyba, hrubá chyba! Postavil sa pod vrcholec ale z nesprávnej strany a začal podpiľovať. V určitom čase sa v mieste kde podpiľoval, kmeň dolomil, čo aj čakal. No nečakal, že koniec smreka ako napnutú luk ohnutý pred rozpílením, sa narovná a obrovskou silou vystrelí na jeho hruď. V tej chvíli nad hlavou držal svoju motorovú pílu smerom hore lištou. Ten úder bol tak neočakávaný a silný, že si stačil len uvedomiť, že je v poriadnej kaši! Po chvíli sa prebral. Postavil sa pomaly na nohy a ohmatal si rebrá. Nechápal, že zostal celý, bez jedinej zlomeniny. Pozrel sa na pílu, ktorá mu vypadla z rúk. Jej rúčka a kryt držiaka boli úplne zdeformované a zlomené. Pochopil, že píla zachytila hlavný úder, ktorý ho mohol zabiť! Náhoda? Šťastie? Nie. V žiadnom prípade nie! To znova nebola náhoda… Ten hlas teraz už o trošku nástojčivejšie sa ma spýtal: ,, Stále ešte veríš že tie udalosti ktoré si prežil Ti nič nechceli odkázať? ,, A pokojný hlas pokračoval a oznamoval, že od tejto chvíle ja, úplne obyčajný Oliv si musím uvedomiť svoj záväzok voči druhým. Od tejto chvíle ak to bude potrebné budeš mať videnia a bude Ti dané poznanie o veciach budúcich aj minulých a dávno neprávom zabudnutých! Pamätaj! Len vtedy, ak to bude potrebné. Vo svojej mysli budeš schopný porozumieť veciam minulým a dávno minulých s kýmkoľvek z minulosti o kom si zmyslíš. Tí dávno odídení budú odpovedať na Tvoje otázky pravdivo tak, ako sa to stalo. Ani problém cudzích jazykov Ti nezabráni v tej komunikácii. Buď Ty sám budeš v tej chvíli rozumieť tým starým jazykom alebo oni budú s Tebou komunikovať v jazyku, či jazykoch, ktorým rozumieš. Budeš mať neopakovateľné vlastné zážitky pochopiť tie dávno zaniknuté kultúry Tvojich predkov. Budeš počuť tie ich nádherné staré piesne. Započúvaš sa do tých starých melódii, melódie prastarých chórov, pri ktorých si budeš istý, že ich zrazu poznáš. Mráz Ti bude behať po vlastnom chrbte! A od tejto chvíle budeš schopný cestovať v čase minulom a aj prítomnom kdekoľvek si zmyslíš. A táto Vaša zem nie je jediné miesto na komunikáciu. Okrem Vašej zeme dávno, pradávno existujú paralelné svety s vyspelými civilizáciami, od ktorých sa Vy pozemskí ľudia máte čo učiť. Ale tie svety sa Vám zjavia len vtedy, keď sa ľudia rozhodnú zmeniť seba samých. Prestať konať zlo prostredníctvom mamonu jeden voči druhému a vrátite sa k matke prírode s jej zákonitosťami. Od teraz budeš schopný v Tvojich predstavách pohybu nielen po zemi ale aj pod nekonečnou vodou oceánov! Budeš nesmierne prekvapený aký život tam nájdeš. V zemskej guli prenikneš do hĺbok a objavíš v nej iné svety. Budeš schopný sa v čase premiestniť celé veky do minulosti a bude Ti dané vybrať si rodinu Tvojich predkov z oboch strán, to značí po matke aj otcovi. Väčšinou minulosť prežiješ so svojimi priamymi predkami! Po návrate nestratíš pamäť, a budeš schopný vyvodiť dôsledky v časovom odstupe tak, aby aj ostatní okolo Teba mali z toho prospech! Až tak pochopíš podstatu života očistenú od akejkoľvek ideológie. Každá ideológia ktorá nestojí na pravde je podvod! Potom pochopíš, že čas Vašich životov paralelne prebieha s časom minulosti aj budúcnosti. Bo ten, kto pochopí význam tejto vety, pochopí pravdu. Veď čo je prítomnosť? Je to tento prítomný čas len v krátkej chvíli ktorú prežívame, cítime a dýchame jej ovzdušie. Minulosť je všetko pred touto súčasnou chvíľkou. Je to ako s našim slovom, ktoré vypustíme z našich úst. Už sa na nej nič nedá zmeniť, odišla. Dá sa ale vziať z nej poučenie a cenné skúsenosti. A budúcnosť? Veď už najbližšie sekundy od prítomnosti môže nastať povedzme Vaša neočakávaná smrť! To je budúcnosť pre každého človeka. Ale aj tak robte všetko pre dobro, vyhýbajte sa zlu. Bo budúcnosť sa dá ovplyvniť. Poznáte porekadlo: ,, Ako si ustelieš, tak budeš spať! ,, Čaká sa na okamžik, kedy pochopíte že človek musí žiť v plnom súlade s prírodou, tešiac sa z plodov zmysluplnej dennodennej práce. Čaká sa na okamžik, kedy opätovne začnete svoje životy prežívať spolu tri generácie a to rodičia, starí rodičia a deti. Zoberte svoje osudy do vlastných rúk! Vráťte sa k výrobe zdravých poctivých potravín a zveľaďujte prírodu v Božom poriadku. Viete koľko pracovných miest to prinesie s následným pokojom z dobre vykonanej práce? Ak tak neurobíte, jedného dňa, Tí ktorí jedlo dorábajú hromadne a centrálne, Vás začnú vydierať a Vy nebudete mať inú možnosť len prijať ich otrocké podmienky bo umriete od hladu! Nedovoľte aby Vám ktokoľvek siahal na Vašu dôstojnosť. Nedovoľte aby proti Vašej vôli ktokoľvek určoval čo musíte a čo nesmiete robiť! Vracajte sa do vlastnej histórie, kde nie všetky dôkazy boli cieľavedome zničené! Dajte si to do súvisu a pochopíte to, čo Vám cez tisíc rokov bolo zámerne zatajené. Riaďte sa len dobrom . Nedajte si vnútiť strach do Vašich životov! Nedajte sa obrať o vlastnú históriu, bo ona je Vašou skutočnou učiteľkou!. Je to doba Vašich predkov! Bo sa stávate stádom bez pastiera! Keď hlas dohovoril, Oliv náhle precitol tam hore v lese pod vysokými smrekmi. Pozrel sa na modrú oblohu a na chvíľu zatvoril oči. Už necítil žiadnu bolesť, len tá neskutočne prenikavá vôňa akoby ešte stále tu s ním bola. A ten neznámy hlas mu ešte stále znel v jeho ušiach. Všetko si presne zapamätal. Rozhodol sa, že keď sa vráti domov, nikomu o svojom zážitku nepovie. Bol si istý že by mu neuverili a chcel sa za každú cenu vyhnúť ich posmeškom, či nebodaj závisti, z ktorej by vzišla nakoniec ich nenávisť voči nemu. Veď nakoniec, ak sa splní to, čo mu hlas povedal, bude mať videnia a prídu na neho tie spomínané schopnosti aby sa dozvedel kde bola ukrytá pravda. Bo keď nepoznáme pravdu, ľahko sa podriadime zlu. Ing. Viliam Karisný – Štefanek. 7.1.2015.