TRI PEVNOSTI.
Keď som bol ešte malý chlapec a do svojej hlavy som si ukladal všetky múdrosti od starých a skúsených, počul som to po prvý krát…
Vravelo sa kedysi tu v Podbieli, že ak pes niekde clivo, tak zvláštne zavíja, tí čo to počuli, vždy hovorili že v okolí už niekto svoj život skončí! Pravda? Výmysel? Nuž, verte alebo neverte. Mnohé takéto odkazy mali svoje dôvody, skúsenosti…
Dospelí, mládež aj tí starší a starí v tých časoch boli oveľa bližšie ku matke prírode ako je tomu dnes. Veď kto už dnes, nezáležiac na veku vie, ako vonia na jar čerstvo pooraná zem pred siatím zrna?
Spomínam si, že bol slnečný a teplý letný deň, kráčal som s mamkou po lesnej ceste a ona zrazu povedala, že sa musíme poponáhľať, lebo čoskoro príde búrka. A pritom na jasnej oblohe ani obláčika!
A stalo sa. Dlho som veru nechápal, ako to ona s predstihom poznala. No vedel som, že mamka / stará mama po mame /, tak hovorí preto, lebo dokáže čítať znaky, ktoré pre nás vydáva príroda. To boli celé stáročia odpozorované skúsenosti napríklad s počasím v tejto oblasti, ktoré sa stáročia rozumne odovzdávali z generácie na generáciu. Oni s tou prírodou žili, veď ich všetkých, čo tu žili, živila a dávala im po práci to, čo oni ku svojim životom potrebovali. Za mojich mladých časov som často počúval, že ak sa čiernymi mrakmi zatmilo nad Bučinou , vždy v Podbieli bola búrka. Naopak, ak sa zamračilo z konkrétnej strany, naši predkovia vedeli, že búrka nebude. My ako deti vyrastajúce v poli sme sa tiež naučili, že ak v jarku liezol mlok, bude pršať. Zmeny počasia správaním sa gazdovi oznamovali aj domáce zvieratá svojim iným chovaním…
Už som mnoho krát napísal, že poznanie múdrosti našich predkov nám pomôže prežiť. Kto to nepochopí, či dokonca si myslí, že sa zachráni nahromadenými peniazmi, bude v budúcnosti prekvapený. Tak, poviem Vám, verte alebo neverte, je to len Vaša voľba.
So všetkými dôsledkami, ako povedal múdry človek. Ak nepoznáme minulosť našich predkov celé stáročia rokov pred nami, neporozumieme čo a prečo prežívame v prítomnosti. Ak nerozumieme, čo sa dnes deje, nedokážeme predvídať ani len krátku budúcnosť. Tiež so všetkými dôsledkami. Vždy to bol, je a obávam sa, že aj bude všade riadený proces a nie chaos, či náhoda! Dnes sa tomu procesu hovorí globalizácia.
Mnohí z nás napríklad veria, že naša dedinka Podbiel, bola založená v 16. storočí vtedajším mocipánom. Poviem Vám, že ten dátum to je len čas, kedy sa spomína na dochovanom spise o daniach, ktoré Podbiel mal za povinnosť plniť voči hradu. Veru, treba sa neustále učiť o minulosti, lebo naši predkovia po celé generácie svojim mladým tie cenné vedomosti odovzdávali. Ja len dodám, že tú úlohu vždy plnila rodina.
História nášho osídlenia siaha nie stáročia do minulosti, ale celé tisícročia. Prečo sa odvažujem toto tvrdiť? Nuž osídlenie našej lokality konkrétne na Červenej skale, Bielej skale a na Prašivici sa dá zdokumentovať. Kto vie, ten vie. Kto nevie, nevie…
Všetky tri pevnosti boli múdro zbudované zo strategických dôvodov. Kto ich ovládal, kontroloval doliny pod sebou, aj celú oblasť. Boli vybudované preto, aby sa v prípade nutnosti vedeli brániť a zachovať si svoje životy. Bola taká doba!
Raz som spomínal toho neznámeho starca, v poviedke o Atlantíde. Tomu som položil otázku, aby mi vyjavil, ako vlastne Podbiel niekedy vznikol?
Teraz Vám to popíšem, čo som sa od toho neznámeho a tajomného starca dozvedel. Tiež Vám poviem, že som mu uveril na slovo.
Tak sa so mnou do toho pravdivého príbehu o našej obci započúvajte priatelia!
Stalo sa to už tu na Orave, na holi pohoria, ktoré dnes Oravskou Magurou nazývame. Bolo to niekde v miestach, kde sú lyžiarske vleky na Kubínskej Holi. V časoch, kedy by sme do našej minulosti listovali zopár tisícročí .Vtedy ľudia ovládali a rozumeli znakom prírody, či verili vo vyššie sily, ktoré im posielali svoje odkazy. Bolo to obdobie, kedy znova tieto vtedy opustené kraje naši predkovia osídľovali. Vyľudnenie, ktoré nastalo vždy len do času, nastávalo po živelných pohromách, v období hladomorov, či po vojenských udalostiach, kedy nepriateľ vypálil všetky vtedajšie sídla.
V tom čase jedna mladá žena, bolo to niekedy po zime, všade tam hore bol ešte zbytok starého snehu, zostala prekvapene stáť. Na oblohe , ktorá sa náhle otvorila, to zbadala. Taký úkaz za svojho života veru ešte nevidela!
To srdce sa ukázalo len na páru okamžikov, no spomínaná mladá žena tomu odkazu dokonale porozumela. Spodok toho srdca stál na oblohe rovno nad nejakým vrchom, ktorý sa na jednej strane prudko zvažoval do doliny!
Keď prišla z hory domov, vyrozprávala svoj zážitok, čo sa jej prihodilo a zjavilo, svojim trom bratom.
Všetci traja už v tom čase boli urastení mládenci, ktorí prešli ťažkým vojenským výcvikom so schopnosťami prežiť v prírode v akomkoľvek počasí. No poznali aj vtedajšie ich písmo a ovládali tiež liečiteľské praktiky, kde využívali výhradne prírodné lieky. Treba doplniť, že len jeden z bratov, ten stredného veku mal mimoriadne schopnosti, ktoré iní nemajú. Vo väčšine nemajú, treba vyjasniť.
Práve tento z bratov od malička bol vybratý a vychovávaný oddelene od rodiny vo zvláštnej, nazvime to internátnej škole podľa terajších kritérií. Prvé tri roky ho nikto z rodiny ani otec ani matka nemohol stretnúť, ani navštíviť. S ostatnými, špeciálne vybratými chlapcami trávil všetok čas zmysluplnou tvrdou výchovou. Okrem schopností ako mali ich vrstovníci ale mnoho času trávili učením predmetov, o ktorých povedzme to, obyčajné deti nemali ani chýru ani slychu. Naučili sa všetko o hviezdach, poznali tajomstvá numerologie, naučili sa za každej životnej situácie úplnému sebaovládaniu. Vedeli využívať vlastnú intuíciu, ovládali tiež tajomstvá hypnózy. Boli aj vynikajúcimi liečiteľmi ľudí aj zvierat. Dokonale ovládali špeciálne bojové umenie, kedy dokázali samotní bojovať proti viacerým bojovníkom naraz. Boli im vštepené vedomosti o ovládaní celých ľudských zhromaždení…
Aj ostatní dvaja bratia boli všestranne pripravení na veliteľské funkcie.
Všetci plnili príkaz svojho otca, aby v našich krajoch vysoko v horách, ktoré my teraz Oravou nazývame, vybudovali tri opevnené sídla. Musia hľadať miesto, kde sa dve rieky spájajú pod vysokými skalnými bralami. V tom rohu medzi tými riekami nech hľadajú studničku s prameňom! Dve rieky a jeden prameň, spolu tri vody, k tomu tri pevnosti!
Tá voda prameňa studničky bude mať liečivé účinky, lebo to je pre nich posvätné miesto! Ich otec im zároveň nariadil, aby okolo prameňa vysadili 4 duby tak, ako sa v tom mieste javia svetové strany a to sever, juh, na pravú stranu východ, na ľavú západ!
Tiež otec povedal, že na pohrebiskách tých sídiel ktoré zbudujú musia určiť aj miesta, kde budú spaľovať svojich mŕtvych. Tie miesta musia byť vždy dolu pod pevnosťami a to vždy nad nejakou riekou. Zároveň tie pohrebiská musia svojimi rannými lúčmi byť slnkom prvé osvetlené…
Otec im povedal, že všetky tri opevnené sídla ktoré zbudujú, budú spojené podzemným jaskynnými chodbami. Tiež im poradil, ako nájdu zo všetkých troch pevností vchody do podzemia. Tie vchody budú poznať len oni . On mal informáciu o tom, že v tých oblastiach sa popod celé pohoria dávno v minulosti vytvorila celá sústava krasových jaskýň v dĺžke desiatok kilometrov. Vedeli aj o tom, že v podzemí prúdia potoky čistých vôd. Množstvo podzemných priestorov je zaplavené úplne vodami, ktoré do seba vstrebú zo skál liečivé prvky. Tento fakt s veľkou pravdepodobnosťou vysvetľuje liečivú vodu nášho Stávku, čo mnohí využívajú dodnes.
Tiež sa vyjadril v tom zmysle, že tie tri sídla ktoré potom, ako ich nájdu a vybudujú, musia byť istené pevnosťami z obidvoch strán cesty vedúcej údolím. Každý z troch bratov vybuduje na novom mieste opevnenie so všetkým potrebným ku prežitiu. Výhodou týchto troch opevnených sídiel bude skutočnosť, že pri obliehaní obyvateľstvo pevnosti vždy malo možnosť úniku cez neznáme podzemie. V jaskyniach s neznámymi vchodmi udržiavali miestni potraviny. Vody tam bolo vždy dostatok.
Hlavným, podľa terajšej reči veliteľským miestom bude to sídlo, kde bude vlastná pitná voda. Traja bratia aj so svojimi družinami sa hneď na jar toho roku vydali hľadať miesta, ktoré by naplnili odkaz, čo ich sestre malo tlmočiť spomínané srdce na oblohe. Nakoniec keď dorazili do miest, kde sa dnes obec Podbiel nachádza, najprv sa zastavili na terajšej Červenej skale. Naskytol sa im nádherný pohľad, kde dole pod vysokým skalným bralom na ktorom stáli, sa spájali dve rieky. Jedna rieka, tá mohutnejšia, tiekla dole hlavným údolím. Tá menšia prichádzala tu z vysokých skalitých hôr, ktoré dnes Roháčmi voláme. Keď zišli dole do údolia, po brode prešli na druhú stranu rieky a prišli do miesta dnešného Stávku s výdatným prameňom čistej vody. V tom čase sa práve v tých miestach obidve rieky spájali. Predpoveď ich otca sa naplnila. Našli tiež pre nich posvätné miesto. Ako to miesto vtedy oni pomenovali sa nám dodnes už nezachovalo. Navždy ho odvial do minulosti neúprosný čas!
Až potom pomalou chôdzou vystúpili na druhé vysoké bralo a to na Bielu skalu, ako ju dnes voláme. Tu pochopili, že otec im dobre radil. Pod Bielou skalou totižto ihneď objavili veľkú jaskyňu v miestach, kde niekedy pivovar stál. Z brala Bielej skaly oproti stálo aj tretie sídlo, ktoré predpoveď ich otca označila. Tým miestom je vrchol terajšieho Jasenka s najvyšším bodom s dnešným menom Prašivica .
Trvalo celkom až 11 rokov, pokiaľ spomínaní bratia vybudovali všetky tri pevnosti. Najväčšie opevnenie zbudovali na Bielom vrchu. Tie valy dodnes sú ešte viditeľné. Voda sa ale na vrch Biely musela vynášať, no v jeho podzemí jej bolo dostatok . Cestu do podzemia v neskorších dobách ale poznali len vyvolení a zodpovední.
V ústí Cickovho potoka vtedy okrem opevnenia na vrchole Prašivice vybudovali aj sypanú priehradu, ktorá spájala breh Jasenka s brehom od terajšej Krivskej strany popod ktorý dnes preteká stále Cickov potok. V tom potoku dodnes tečie aj teplica, ktorá ani v zime nezamrzla. V hrádzi s vodou mali obyvatelia spomínanej pevnosti dostatok rýb, ktoré ku svojej obžive mali. Veľká voda priehrady vtedy aj obranou pevnosti bola z tých strán.
Tretie bralo na terajšej Červenej skale malo svoj prameň potrebnej pitnej vody, čo bola veľká vzácnosť. Na každom brale tých troch pevností ale od samotného počiatku tajné vchody do podzemia využívali.
No a aby sme naše vyprávanie s pokojom ukončili, poviem Vám, ako skončila ich sestra, ktorej sa to srdce s odkazom na oblohe zjavilo. Tá sa stala hradnou paňou na ďalšej pevnosti v blízkosti terajšej Červenej skaly. Je to vrch s terajším menom Ostražica nad terajšou obcou Nižná. Tie dve pevnosti v tých časoch boli spojené cestou po ktorej konské povozy prechádzali. Z tej cesty už len nesúvislý chodník sa do dnešných dní zachoval. Vašu pozornosť upriamim na to, čo otec našich troch synov a jednej dcéry spomenul. Je to vrch za dnešnou obcou Krivá smerom dolu. Meno toho zvláštneho vrchu je teraz Holica, ak sa nemýlim. Všimnite si toho tvaru tej hory od rieky!
Nepripomína Vám to ako jednu stranu pyramídy? Prečo o tom spomíname? Pretože jedna hrana kopca našej spomínanej Bielej skaly, tá od vodojemu, od Polianok je to samé. Verím, že raz budeme poznať odpoveď prečo je tomu tak. Nerozumiete? Nuž, napoviem Vám. To podzemie a energie. Tak! kto rozumie, rozumie. Kto nerozumie, tak nerozumie…
Prešli tisícky rokov od tých dôb, ktoré sú tu popísané. Spomienky na všetky tri opevnenia odvial čas.
Poviem Vám, nič sa nedeje náhodou. Nad Podbielom boli za posledné roky postavené tri symboly v podobe kresťanských krížov. Ja som sa nedopátral odpovede ich staviteľov, čo ich viedlo k ich postaveniu. Prvý kríž bol postavený na Vrchu pod Bielym. Tam niekedy tadiaľto prechádzajúci vizionári vracajúc sa z Poľska vypovedali, že tie plochy boli niekedy v minulosti miestom, kde zahynulo množstvo našich nevinných predkov mučeníckou smrťou a mali by sme im venovať naše modlitby. Ten kríž v tých miestach ale vyjadruje aj úctu k tam kedysi žijúcim našim predkom na vrchu Biely aj v jeho podhradí. Verte, neverte.
Druhý kríž z mne neznámeho dôvodu bol postavený na Jasenku priamo pod vrcholkom Prašivice. To miesto kde ho staviteľ náhodne postavil môže podľa všetkých známych znakov byť aj miestom, kde z tej pevnosti spaľovali svojich zomrelých. Také miesto muselo byť ranným slnkom prvé osvetlené a pod tými miestami musela tiecť rieka. Vidíte! Náhoda? Nie, nie je to náhoda!
Na Červenej skale nadšenci postavili tretí kríž. Tiež neviem o ich motíve. No viem, že ten tretí kríž ako symbol našej úcty k našim predkom tam tiež patrí. Aj na tých miestach mohlo byť spomínané pohrebisko tejto pevnosti. Pod pohrebiskom rieka a ranné slnko osvetľuje aj tie miesta dodnes. Nuž, znova Vám poviem, verte, neverte!
Tie tri postavené kríže totiž sú pokračovaním zjavenia spomínaného srdca! Proroctvo o Podbieli začalo tým srdcom na oblohe. Viete, ja som dej umiestnil do povesti tak, ako ste si prečítali. Ale ja viem, komu z nás sa to srdce opäť naozaj zjavilo. Neveríte? Tak sa pozrite pozorne na to, čo je pod tým srdcom, tam je dôkaz, že hovorím pravdu!
Ku tým trom krížom by bolo potrebné dodať len znaky našej piety ku našim predkom, aby sa neopakovalo zničenie pohrebiska za Bielym. Tam archeológovia vykopali celkom 43 popolnicových hrobov. Osobne som sa tých záchranných prác ako študent strojníckej priemyslovky s pánom Čaplovičom zúčastnil. Teda viem, že sme nevykopali všetko na tých miestach! Dnes už tam je len vybagrovaná jama, lebo materiál, lebo peniaze…
Tí mŕtvi – naši predkovia čakajú, že veci dáme do poriadku. Oni tu žili tisíce rokov pred nami, no s istotou to boli aj naši predkovia, tá ich krv určite medzi nami v niektorých z nás koluje!
Niekto by povedal, že to neboli kresťania. Áno neboli. Aj oni ale boli Božími deťmi, verte alebo neverte. Ale či oni za to mohli kedy tu pred nami žili? Povedľa tých náhodne osadených troch krížoch by sa tie spomienkové tabule ešte zmestili. Ja by som mal predstavu o troch skalách na ktorých by sa umiestnili bronzové tabule. Napríklad. Patrilo by sa, či nie?
Ing. Viliam Štefanek – Karisný. V Podbieli 15.3.2023.
www.podbielpoviedky.sk
Post skriptum. Alebo doplnok na rozmýšľanie.
Nič sa nedeje náhodne. Všetko ide tak ako to má byť. Je to rieka času. Niekto vidí pohár vody poloprázdny. Niekto iný ten istý pohár ale vníma ako poloplný. Kto z nich má pravdu? Zle položená otázka, povedal by môj nebohý otec!
Tak Vám poviem, čo sa stalo po napísaní tejto mojej poviedky. Áno, poviedky. Ona ale zahŕňa v sebe množstvo znakov, či odkazov. Teraz ide o to, kto tomu porozumie a do akej miery porozumie. Že na tom nezáleží?
Vždy sa ešte vraciam ku novo publikovanému článku. Tak sa stalo aj dnes ráno. Zadíval som sa na ten nádherný obraz Podbiela na konci poviedky. Videl som ho veľakrát a nepochopil som! Pozrite sa aj Vy a ja som zvedavý, čo tam nájdete! Chápete? Reč znakov, alebo symbolov sa musíme naučiť vnímať, či čítať, aby sme až potom pochopili mnohému…
Že hlúposť? Ja poviem znova, že je to to isté ako keď nás ako malých, starší naučia písmenkám, celej abecede a zrazu vieme prečítať napísané slovo! Pozor ale, prečítať napísané je len prvým krôčikom! Po ňom prichádza ďalší krôčik, aby sme tomu napísanému aj porozumeli. Tak poďme ku ozajstnému záveru z mojej strany!
1.To srdce na oblohe čo symbolizuje? Láskavosť, symbol dobra, symbol života, našu vieru v Boha…
2. Postavenie postupom času tu v Podbieli troch krížov na troch rôznych miestach, ktoré stoja tam, kde bývali naše pevnosti. Náhoda? Možno. Ale možno to nie je náhoda! Má to súvis s niečím, čo sme si doteraz neuvedomovali?
3. V Podbieli na Závozku smerom od Krivej už dávno stojí kamenný kríž so symbolikou sv.Trojice. Náhoda? Alebo všetko do všetkého zapadá?
4. Vo februári tohto roku sme do rodiny dostali zvlášť symbolický darček od jednej dobrej duše. Nerozumel som tomu. V sprievodnom liste je napísané:
.,, Milí priatelia, chcem Vám podarovať túto úžasnú / celoživotnú / Krížovú cestu. Pre vnímavú dušu ako stvorená. ,,
Tak som si to spojil. Poviedka o troch krížoch a troch zabudnutých pevnostiach v Podbieli. Symbolika srdca, troch krížov, starý kríž sv. Trojice na Závozku ktorý klesá do doliny pred Podbielom. Nakoniec ten neobvyklý darček celej rady krížov v podarovanej Krížovej ceste. Poviem na koniec, aj ja budem mať čo robiť aby som tomu množstvu symbolov porozumel. Po porozumení by mali nasledovať skutky!
Tak Vám poviem, každý z nás si svoju cest vyberie sám…
So všetkými dôsledkami, priatelia… 18.3.2023.
