Niečo visí nad nami a nad našimi vedomosťami o živote. Je ťažké to popísať. Hlavným dôvodom je strach z toho, že okolie nás prehlási za fantastov, či naivných ľudí, ktorí veria v zázraky, ,, bobony ,, , proste ľudí, ktorí nežijú v reálnom svete. Poviem Vám, už som v svojom živote videl množstvo ľudí, ktorí v situácii momentálneho osobného úspechu sa stali Bohu rovnými. Práve takýto s ich nadradenosťou rozdávajú rady na počkanie namiesto toho, aby Vám pomohli, bo to potrebujete. Hneď po roku 1989 a zmene spoločenských pomerov som videl, ako sa starý priateľ trápi s existenciou svojej rodiny. V tom čase som mal možnosť pomôcť mu tie jeho prekážky odstrániť. Stalo sa, bral to z mojej strany za samozrejmosť, veď ma tak poznal. Po čase sa prestalo dariť naopak mne. Jemu sa darilo, na čo siahol. Z jednoduchého človeka sa stal bohatý človek. Keď ma stretol a videl, že sa mi nedarí, nespomenul si na moju pomoc. Naopak, mentorsky poznamenal, že peniaze ležia pri našich nohách, len ich treba vedieť zodvihnúť. Tie ležiace peniaze na tej zemi mi ale zabudol ukázať. Nepomohol. Odvďačil sa ako vedel. A potom aj na neho prišli choroby a problémy v rodine. Nevydržalo mu povestné Jakubiskove, že je lepšie byť bohatý a zdravý, ako chudobný a chorý… Ale nie o tom chcem rozprávať. Bo bol som svedkom situácií, kedy títo ,, velikáni ,, ocitnúc sa v kritickej situácii biedne zlyhali, stratiac oporu tzv. kamarátov. Zrazu sa niekde stratil ten ich pocit moci a bohorovnosti. Veď za peniaze aj v Prahe dom! Znova a znova sa stretávam so situáciami, ktoré si nedokážem svojim rozumom vysvetliť. Popíšem pre Vaše porozumenie posledný zážitok. Všade okolo som registroval množstvo prípadov chrípky. Snažil som sa jej samozrejme vyhnúť, ale kto to dokáže? Ja vo vakcináciu neverím, preto som ani túto ponuku chrániť sa nevyužil. Jeden deň som pocítil škrabanie v hrdle. Chrípka? V noci som sa prebudil a vlastné myšlienky ma poslali do kuchyne. Daj si trošku alkoholu do pohárika, zmiešaj s medom a nasyp mletej škorice! Také myšlienky sa zjavili v mojej hlave. Poslúchol som vnútorný hlas a …. pomohlo! Prečo? Neviem prečo, ale naozaj pomohlo! Môj dobrý kamarát ešte z detstva. Boli sme traja, vyrastali sme spolu až po skončenie základnej školy. Jedného sme minulý rok už odprevadili na jeho poslednej ceste. Zostali sme len dvaja. Som rád, že sme aspoň dvaja. Pomáhame si navzájom. Jano, keď sa dozvedel, že sa necítim najlepšie, sám prišiel a len cez dvere žene podal jeho spoľahlivý liek. Fľaštičku propolisu. Nezabudol manželke vysvetliť, že ide o silný alergén. Použiť páru kvapiek do vody a vykloktať hrdlo. V žiadnom prípade nepiť, v žalúdku by to neurobilo dobre! Už som sa z choroby dostal, keď som si spomenul na Janov propolis. Bolo už večer a vnuknutie mi oznámilo, aby som ten propolis použil. Potrebuješ to, mal som v hlave. Otvoril som fľaštičku, odlial tak zo 15, 20 kvapiek do pohárika. Zalial troškou vody. Všetko sa zamútilo do zabielenej tekutiny. Bez rozmyslu som to naraz vypil. Posadil som sa pred krb. Zrazu som si spomenul na Janove pokyny! Nepiť! Len vykloktať! Bolo neskoro. Začalo mi búšiť srdce. Cítil som vnútorný tlak. Začal som sa vrtieť. Manželka niečo spozorovala a spýtala sa ma, či sa dobre cítim. Pokýval som hlavou, že sa cítim dobre. Myšlienky mi skákali jedna cez druhú. Ak sa to vyostrí, zavolám doktora? Veď moje srdce… Daj si pohár vody! Keď neprechodilo, uvedomil som si, že je treba vypiť ešte pohár mlieka. Stalo sa. Situácia sa upokojila. Je čas pozrieť info o propolise na internete, pomyslel som si. Pred moje oči vyskočila informácia o propolise: ,,Propolis má silné dezinfekčné účinky. Pôsobí antibakteriálne, brzdí rozvoj baktérií Enterococcus, ktoré spôsobujú meningtitídu, alebo zápal močových ciest. Zásah do čierneho, pomyslel som si! Má zmysel hľadať logické vysvetlenie? A kto by to dokázal? S pokorou som zobral na vedomie, že je niečo nad nami všetkými, čo nás dokáže usmerniť v čase, keď to najviac potrebujeme. Dôležité je moje poznanie, že u mňa to takto funguje a už veľa krát mi to pomohlo. Či ma to zachránilo ? Neviem. Ba si ani nekladiem otázku, či to takto funguje u každého človeka… Ale pozrime sa na chovanie zvierat v prírode. Keď som bol ešte malý chlapec, chodil som pásť naše kravy počas letných prázdnin. A vídavali sme veru prípady, keď kravu do vemena uštipol had. Nenadarmo sa hovorí: ,, Ide ako had za mliekom! ,, To potom to vemeno krave veľmi napuchlo, zmenilo farbu a bolo zle. Som ale presvedčený, že aj tá kravka sama od seba šla a vyhľadala v prírode svojpomoc v užití niektorých bylín a tak podobne. Dnes už mladí s prírodou nežijú a aj tí starší to nevedia a v tejto chvíli poviete, že píšem hlúposti. Nuž, pomôžem si ešte iným prípadom, ako zviera reaguje po takom uštipnutí. Mám na mysli psa. Pes niekedy nebol uviazaný na reťazi pri dome, alebo v tom lepšom prípade dnes vo voliére. Pes skutočne bol úžitkové zviera a s človekom bol všade, teda aj v prírode. Ako chlapci sme vedeli, že ak had / vretenica / pohrýzla psa, ten si ihneď ranu dôkladne vysal a dlho vylizoval. Potom odbehol po okolí a vyhľadal len určité byliny, či trávy a podobne. A videli sme, čo sme nikdy nevideli. Pes sa pásol! Kričali sme pozorujúc prekvapene ten výjav. Tie úkony mu zachránili život. A teraz moja otázka, ktorú naopak postavím ja Vám. Kto to tie zvieratá kedy a ako v akej škole naučil? Vieme? Nevieme? A prečo nevieme, keď sme moderní, sme liberáli, sme materialisti, poznáme chémiu, fyziku, matematiku / ale len niektorí…/ Vyslovím logickú otázku, prečo sa už takto nedokáže chovať človek, pán tvorstva? A naozaj tie schopnosti človek nikdy nemal? Alebo ich mal, no dlhú dobu ich už nemá? A prečo sa tak stalo, že človeku táto schopnosť bola odobratá a upadla do zabudnutia? A kto to bol, čo tak spravil ak spravil? A čo s tým sledoval? Pravdou na veľké prekvapenie zostáva skutočnosť, že medzi nami stále žijú ľudia, ktorí tie schopnosti majú. Ale ani ja neviem odpovedať, prečo to tak je. A ktorí sú to? Nuž, aj keby som to vedel netreba ich menovať. Bo ich treba chrániť a podporovať. Spomeniem ešte jeden vlastný postreh, aby som poukázal na nevysvetliteľný jav. Ten jav zvykneme nazývať INTUÍCIA. Ten dar majú všetci, u niekoho je živý u iných len prespáva. Sám po mojich životných skúsenostiach viem, že ženy po našich bokoch tú intuíciu majú omnoho silnejšiu, než muži. A neviem to vysvetliť odborne ani vedecky, ani inakšie. Mnohokrát som vybral riešenie a rozhodol som. Na to manželka, priateľka, dcéra príde a trvá na inom riešení, inom hodnotení. Cíti nebezpečenstvo, ktoré muž nepociťuje. V takých prípadoch sa muž zvykne tej ženy spýtať, prečo? Prečo upozorňuje? Ona odpovie, že to nevie vysvetliť, ale silne cíti, že moje rozhodnutie je chybné. A máte dve možnosti, vysvetľovať netreba. Skúste trvať na svojom. Poznám na to porekadlo: ,, naučíš sa aspoň na vlastných chybách! ,, Tie ženy mali pravdu. Tak na záver poviem, že otázka intuície, vnuknutia, či tak zvaného vnútorného hlasu je nezodpovedaná. Ja verím, že ak ich prostredníctvom podporíme dobro, neurobíme chybu. Ing.Viliam Štefanek – Karisný. V Podbieli 15.5.2019.