Posledné želanie Kena z ďalekej Kanady.

Keď som uverejnil svoj prvý článok:     ,,Môj starý známy Ken,, vedel som, že sa ešte niečo ohľadne Kena  prihodí.  

Dostal som správu o jeho smrti aj informáciu, že Ken sa pokúsil pred svojou smrťou napísať o svojom živote posledný odkaz. Nikto už dnes nevie, v akom čase tú krátku a nedopísanú správu Ken písal. Hoci žil sám, dá sa predpokladať, že po jej dopísaní by ju bol niekomu konkrétnemu venoval. Druhou možnosťou bolo, že jasne cítil svoj koniec a tú svoju poslednú správu jednoducho chcel zanechať tým, ktorí ho v jeho dome nájdu po jeho smrti.

   Sedel som v obývačke svojho domu na Slovensku a čítal som najnovšie správy zo sveta na internete. Bolo skoré ráno, niečo po piatej. To som si stihol zaliať svoju rannú kávu, ktorú si každý deň vychutnám sediac v kresle, ktoré mi ako jediná vec pripomína môjho otca. Káva rozvoniavala, všade okolo mňa ticho. Len na vysokej jedli v záhrade spievala svoju prvú dennú vtáčiu pieseň jedna z hrdličiek, ktoré majú hniezdo u nás.  Sediac pri počítači som zrazu mal pocit, že za mojim chrbtom sa niečo deje. Dvere na terasu vedúce z obývačky boli ako každé ráno otvorené . V tých horúčavách  zavčasu ráno ochladím studeným nočným vzduchom  takto celý dom, aby cez deň bolo vo vnútri príjemne. Obzrel som sa a vtedy som ho jasne videl. Na stoličke vonku na terase bokom ku mne sedel s prekríženými nohami On. Bol pokojný, díval sa na mňa svojim upretým pohľadom, stále mlčiac. Poviem Vám, prvá vec čo ma napadlo bolo, že som mu dívajúc sa na jeho  tvár bez prekvapenia  povedal:

,, Prišiel si? Tak vitaj! ,,

Náhle mi ten jeho obraz zmizol. Pochopil som aj bez slov.  Spomenul som si aj na inú príhodu z pred páru dní, ktorej význam som si vtedy neuvedomil. To na tom istom mieste som zrazu zbadal veľkého čierneho motýľa so zvláštnymi krídlami. Tie boli po okrajoch popretkávané takou, povedal by som krajkovou sieťou. Takého motýľa som ešte nikdy nevidel, pomyslel som si. Až po tej druhej príhode, kedy som na krátko uvidel na našej terase sedieť v úplnom pokoji Kena som pochopil. Ten motýľ bola správa pre mňa osobne od toho istého človeka, či duše, aby som bol presnejší. Význam tej nezvyčajnej siete na jeho krídlach teraz vysvetliť  naozaj nedokážem. Bude to nejaká symbolika s presným odkazom pre niekoho, kto si prečíta túto správu!

Uvedomil som si, že Ken bol za mnou preto, aby som pokračoval v opise udalostí z konca jeho života a ktoré on už nestihol za svojho života dopísať, a informovať okolie, čo ho poznalo. Z tej hmly mám vytiahnuť niečo, čo musí na svetlo sveta zverejnením na internete.

Dával som si sám sebe otázku, na čo je to dobré. Následne som si uvedomil, aby som odpoveď nahľadal u seba ale u Kena. On jednoducho po svojej smrti chce niekoho iného na niečo upozorniť.  Splním len jeho želanie, aby sa nakoniec veci uložili tak, ako je  treba. Viete, príbehy sa píšu aj tak, že si ich autor vymyslí a s realitou nemajú nič spoločné. No mnohé príbehy píše sám život ako majster nad majstrov! Verím, že intuícia, ako to mnohí poznajú zapracuje aj na mne samotnom. Ak pri tom všetkom pomôže aj Kenova duša, to neviem, ale verím, že sa tak splní.

Keď som o Kenovi písal prvý článok, vedel som, že v jeho stave to bude mať rýchly spád. Mnohí okolo nás takúto udalosť prejdú prijatím informácie s tým, že im sa niečo podobné stať nemôže. Ken svoje pozemské náležitosti za života dal do poriadku spísaním závete. Dom a všetko, čo vlastnil, venoval Charite. Neželal si pohreb, dopredu si zaplatil urnu po spopolnení aj s miestom na patričnom pietnom mieste. Tak a teraz sa vrátim k jeho nájdenému, zrejme poslednému písomnému  zápisu.

  1. Autentický citát.

/   ,,  CESTA.   ,,

Ja si to nepamätám, ale bolo mi povedané neskôr, že sa to všetko začalo 4 .júla  1930. Nikto mi ale nepovedal, že táto cesta bude taká dlhá. /

Ken, keď to napísal, bol už starý, ťažko  chorý muž vo veku skoro 92 rokov. On sa vrátil do detstva, kedy mu rodičia povedali dátum narodenia, ktorý už potom ako svoju výbavu si niesol po  celý svoj život. Ken mal za to, že mu nikto nepovedal z rodiny, že bude mať taký dlhý život, v ktorom určite šlo nájsť radosť, no viacej bolo asi toho sklamania a samoty. Tým svojim zápiskom dal pomenovanie Cesta. Asi zrovnával svoj život s cestou, ktorú prešiel a spomínal na jednotlivé obrazy toho cestovania.

2.Autentický citát:

   /  Bol to malý dom v lokalite Ogden hneď vedľa vlakovej opravovne. Ocko? Pracoval tam, aby sme mali na nájom. Ja som bol iba batoľa, takže ja som sa musel spoliehať na to, čo mi bolo povedané a aj vždy urobiť tak, ako sa mi povedalo!

Pamätám si ale na krásny malý fialový zamatový kabátik a kučeravé vlásky.   Vlasy sú už mimochodom vecou dávnej minulosti. /

   Ken tu spomína , že ako rodina / mal troch starších bratov/, žili v nájomnom byte. Matka so štyrmi deťmi bola zrejme s nimi doma a peniaze zarábal Kenov otec. Hoci ho neskôr jeho otec opustil a zobral si so sebou jeho dvoch najstarších bratov, na moje prekvapenie mu Ken nič nevyčíta, naopak, v spomienke o ňom píše ako o Ockovi! Ken sa dojímavo vracia ku dávnej spomienke o svojom krásnom zamatovom fialovom kabátiku, ktoré ladili s jeho kučeravými vláskami. Vyzerá to tak, že jeho detstvo v rannom veku prežil v harmonickej rodine. Pokiaľ sa niečo významné medzi jeho rodičmi nestalo!

3.Autentický citát:

/  Štyria chlapci, mama a otec, ďalší krok bolo sťahovanie do väčšieho domu na 26. Avenue SW a asi jednu ulicu na západ od 14. Ulice SW.

Myslím, že to bola Fairleyho  mäsiareň na 14. Ulici čo si pamätám a samozrejme nechávaním  väčších mincí na koľajnici. Aká škoda, mohol som byť bohatý, keby som si tie mince z tej doby bol nechal.

Z veľkého domu do menšieho v Sunalte. Pri píle, na rohu 10. Avenue a myslím 19. Ulice si mohol na kopci vidieť školu kráľa Edwarda, tam Doug chodil do školy. Asi v tej dobe, mal som 5 rokov, keď sa ocko / ? / rozhodol vypratať garáž jeden posledný krát. Rozhodol sa so sebou zobrať Rona a Stana a odísť do  ,,La-la-landu…  ,, /

   Ken popisuje podľa mňa ešte pokoj v rodine, rodine sa asi darilo, otec zmenil zamestnanie aj ubytovanie, brat v známej škole. Kenove hry ako všetci malí chlapci robil pokus položením na koľajnicu svojich mincí. Po tom, čo po nich prešiel vlak, mince roztlačilo ako by to urobil koláč a deti mali zábavu. Zrejme mu vtedy peniaze nechýbali.

Neviem čo v Kanade znamená pomenovanie, výraz  La-la-land, pripadá mi to ako na Slovensku oznámiť, že odišiel do Tramtárie aby sa zabával. V slovenčine to znamená posmešný výraz popisujúci ako nielen odídenie, skôr zmiznutie, opustenie. Nuž, keďže Ken nenapísal, kto koho opustil, či otec jeho matku, alebo to bolo naopak??? S určitosťou pre samotného Kena to bol míľnik od kedy sa mu začal život  v chudobe a stratil nielen otca, ale aj dvoch starších bratov.

    Ak sa na to pozerám, že muž si nájde frajerku a odíde od ženy, takýto jedinec nezvykne brať na svoju zodpovednosť polovicu svojich detí. No vylúčiť sa to nedá, aj také veci sa stali. No výraz, ktorý Ken vo svojich spomienkach použil a citujem:   ,, …Keď sa ocko /?/ rozhodol vypratať garáž jeden posledný krát. ,,  

Táto veta tiež neviem čo v Kanade  opisuje, zrejme slangový  výraz,   / zaparkoval v garáži naposledy, lebo si našiel garáž  pre svoje auto novú…/

Prikláňam sa ku teórii, že príčinou rozpadu manželstva bol otec.  Či už to bolo tak, alebo naopak, malý Ken si do života so sebou niesol veľkú traumu!

  Nuž vymenoval som len možnosti ako to prebehlo. Skutočnosť nepoznám.

4. Autentický citát:

  /   Mamina sestra, teta Mária a jej manžel Alex žili na 12. Avenue a 15. Ulici SW, v peknom dome s apartmánom na poschodí. Alex pracoval v servise v Ogdene ako čistič a mechanik. Doug teda išiel bývať ku nim. Opustení otcom a bez peňazí, závislí na pomoci od núdzi od štátu sme teda niekoľko dní strávili v garáži.  /

   Ken stratil aj tretieho brata a rozumiem tomu tak, že o toho sa postarala sestra jeho matky. Od tej doby sa Ken začal v chudobe pretĺkať odkázaný na charitu. Aj to môže byť dôvod, prečo Ken svoj majetok venoval práve charite.

Z kusých správ som sa dozvedel, že Ken spomínal, že neskôr, keď sa postavil na vlastné nohy, vo svojom dome sa postaral o matku a tá mala dožiť svoj život práve u svojho najmladšieho syna. Nuž, pekné to gesto od nášho Kena! Zároveň Ken spomínal, že v nejakom čase vyhľadal otca aj svojich dvoch bratov. Jeden z tých dvoch bratov, ktorých si otec so sebou zobral, sa neskôr stal bezdomovcom, povaľačom. Vraj kým žila matka u Kena, on  mu vždy pomohol, no to prestalo po matkinej smrti. Potom už Ken žil len sám. Dochovalo sa, že jednému z jeho bratov sa v živote darilo a mal úspešnú rodinu aj s prosperujúcou firmou. Tí ale zrejme o Kena interes nemali. Ja ich neodsudzujem, nepoznám okolnosti, nie som, aby som vynášal súdy. Len dodám, že koniec pre Kena by bol o čosi ľahší, keby pri jeho smrteľnej posteli niekto z nich stál…

Tiež z Kenovho rozprávania sa dochovalo, že v mladosti si našiel dievča s ktorým plánoval spoločný život. No vraj sa nezhodli ako budú vychovávať svoje deti, nakoľko každý z nich mal iné náboženstvo, či lepšie povedané vieru.  Sebectvo, žiaden kompromis si aj v tomto prípade vybralo svoju neúprosnú daň. Na ich škodu!

Neviem, ako dopadla spomínaná dievčina, no viem, že Ken si už žiadnu inú ženu pre manželstvo nenašiel. Ale istotu nemám. Čo som ho poznal, žil sám. Počul som, že mal predsa len jedného dobrého priateľa, nejakého Gábora, pôvodom z Maďarska, s ktorým komunikovala aj moja dcéra keď mu oznamovala, že Ken je v ťažkom stave v nemocnici. Gábor bol v tom čase v Európe, možno doma pri svojej rodine. Ken tak stratil možnosť mať ho pri sebe v poslednej hodinke svojho života. Viem, že návštevy mojej dcéry  v nemocnici mu boli veľkou vzpruhou .

Čo na záver?  Nuž, čítali ste len jeden z osudov človeka. Tak ako má dúha na oblohe množstvo farieb, život má tiež mnohé tváre. Ja osobne nepatrím ku tým, čo hovoria, že v živote je najlepšie byť bohatým a zdravým, nie chorým a chudobným. Tú filozofiu uznáva ale množstvo ľudí, ktorí svoje šťastie vidia predovšetkým v zhromažďovaní bohatstva. Práve tomu podriadia všetko. Na Kenovom živote vidíme, že ten človek svoju morálku mal a správal sa ku okoliu slušne. Aspoň ja sám to potvrdzujem.

    Veru neviem si zodpovedať na vlastnú otázku, či som aspoň čiastočne dokončil za Kena to, čo on nestihol.  Aj keď sa tak zvaní materialisti budú mojim úvahám smiať, ja som spokojný. Verte, alebo neverte, nie je v živote pravda len to, čo vidíte a dokážete si ohmatať!  Stoja veru, hovorím Vám, pred nami v životoch ešte mnohé  nevyjavené veci, o čom nemáme ani len tušenia!

Želám Vám pokoj v dušiach a dobré zdravie v kruhu Vašich rodín  priatelia!

Ing. Viliam Štefanek – Karisný              Podbiel 30.7.2022.

                            WWW.podbielpoviedky.sk