Často som sa v mysli vracal ku môjmu staršiemu článku s názvom ,, Atlantída… Ak ste ho čítali, určite si spomínate na toho zvláštneho starca, ktorého som stretol tam hore pod Sivým vrchom v tamojšom skalnom meste. Poviem pravdu, od tej doby, hoci som si to viackrát želal, som ho už nestretol. Dostávam množstvo otázok, na ktoré nielen ja hľadám odpovede. Tu na tomto svete sme zahltení strachom z pandémie a popravde žijeme zvláštnu dobu. Spoločnosť sa nepochopiteľne / či pochopiteľne? / rozdelila na dve kategórie. Zaočkovaní a nezaočkovaní .
Tak som si pomyslel, že by nebolo od veci s tým zázračným neznámym znova pohovoriť a požiadať ho o radu. Mnohí ľudia, ktorých denne stretávam, sa ma najčastejšie pýtajú, kde vlastne táto doba smeruje? Skoro všetci majú priam panický strach zo smrti, ktorá na nás podľa oficiálnych správ číha na každom kroku. To sa netýka len tých z nás, ktorých zmyslom života je zhromažďovať peniaze, či hmotné bohatstvo. Tí zrejme na strach čas nemajú. Ani v tomto prípade moje vedomosti ale nedokážu tomu porozumieť. Myslel som si vždy, že pud sebazáchovy je tým najsilnejším ľudským pudom. A ajhľa, máme tu výnimku! No, ja neviem, a Vy tomu rozumiete?
Raz som sa zapozeral na zvláštne obkladačky na stene našej kúpeľne. Tie obkladačky nie sú hladké, ale majú povrch ako by z napadaných kvapiek vody, ktoré vytvárajú reliéf. Ak tú obkladačku pohladíte, cítite tie výklenky na povrchu, ako slepec, ktorý číta hmatom to ich písmo. Díval som sa na tie vzory mnoho ráz, no až teraz som si uvedomil, že tie tvary mi pripomínajú rôzne obrazce, ako sú napríklad profil ľudskej tváre. Napadlo ma, že pri pozorovaní by stačilo len zobrať ceruzku a maľovať na papier tie obrazy. Jednoducho povedané, tvár nakreslená páru ťahmi ceruzkou… Sú to obrazy, ktoré tam vidím len ja, navyše som schopný ich aj zaznamenať! A vtedy som to tam zbadal, tú známu tvár z toho spomínaného stretnutia pod Sivým vrchom! Teraz som ho nevidel celého, ale len jeho tvár. Jeho výzor bol jedinečný, na ten som nedokázal zabudnúť! Jeho oči sa dívali priamo na mňa. Po chvíli všetko zmizlo a na tých obkladačkách som znova nič zvláštne nevidel.
Znova prešlo zopár týždňov, a ja som stále čakal, že ten zvláštny starec sa mi znova zjaví, no nič sa neudialo. Raz som sedel sám v hale svojho domu pred krbom. Bola už noc, naozaj neskorý čas, no na mňa spánok akosi neprichádzal. Pohodlne som si vystrel bosé nohy, bol som už oblečený na spánok. Privrel som oči a rozmýšľal. Napadlo ma po krátkej chvíli, aby som otvoril oči a aby som pozoroval plamene horiaceho dreva v krbe. Plameň sa skladal z množstva krútiacich sa jazykov, ktoré neustále menili svoj tvar. V jednej chvíli som v tých plameňoch tú známu tvár zázračného starca znova uvidel. Tak ako na tých obkladačkách, aj teraz som videl len tvár. Po chvíli a poviem Vám, v hale bolo úplné ticho, ten starec zrazu znova stál priamo predo mnou, ba skoro sa dotýkal mojich natiahnutých bosých nôh!
Prvé, čo som si na tom človeku všimol bolo, že bol oblečený v nejakej kombinéze, ktorá mne pripomínala vojenskú uniformu. No ten strih jeho oblečenia, to bolo niečo, čo som ešte nikde nevidel. Upútala ma skutočnosť, že na nohách nemal obuté, ako sme zvyknutí my, žiadne topánky ani čižmy. Z duševnej rovnováhy môj pokoj vytrhla skutočnosť, že on nestál na koberci pred mojimi vystretými bosými nohami, ale stál ako by vo vzduchu. Na jeho zvláštnom štýle oblečenia som si všimol, že mal po sebe množstvo všelijakých vreciek aj záhybov, ktoré neustále v odtieňoch menili svoju farbu aj veľkosť. Pozrel som sa mu do tváre. Stále mlčal, no jeho prenikavo modré oči boli znova láskavé. Vyžaroval aj na mňa jeho pokoj. Necítil so žiaden strach. Nakoniec som si uvedomil, že som sa dočkal stretnutia. Stalo sa tak, ako mi bol sľúbil.
Dlho sme sa nevideli, poznamenal som opatrne. On stále stál predo mnou. V rukách teraz nemal tú zakrivenú vysokú palicu ako pri prvom stretnutí. Pokýval svojou striebristo-šedivou hlavou a začal konečne hovoriť. Povedal mi, že bol so mnou neustále a vie o každom mojom skutku aj myšlienke. Tiež mi povedal, aby som sa nebál. Ak mi niečo chcel v takej dobe, kedy som ja jeho nevidel, povedať, riešil to myšlienkou, ktorú mi poslal. Potvrdil, že len málo ľudí dokáže také, povedal by som impulzy pochopiť a prijať ba aj realizovať! Mnohí takéto myšlienky neprijmú, ba im ani nevenujú pozornosť! Na ich škodu! Taktiež povedal, že mnohí z nás takouto formou dostávajú v myšlienkach pokyny, ako si chrániť zdravie, ak už máme problém. Je vecou každého jednotlivca, ako sa zariadi. Je to to isté, ako keď si každý z nás zvolí svoju cestu pri konaní skutkov. Robíme dobro, alebo, na druhej strane, páchame zlo. Je to naše rozhodnutie, za ktoré nesieme plnú zodpovednosť do budúcnosti.
Položil som mu otázku, čo treba splniť v našom chovaní a skutkoch, aby sme získali spomínaný kontakt cez myšlienky. Odpovedal, že podmienkou je úplne abstinovať alkohol, neprijať žiadne drogy, strániť sa hazardu, nevenovať svoju pozornosť rôznym zvrátenostiam, kedy by sme druhého dostávali do nešťastia.. V každom veku zmysluplne pracovať a vytvárať úžitok nielen pre seba ale aj druhým a starať sa o svoje zdravie. Vždy ochraňovať deti a bezbranných.
Nakoniec mi povedal, že mu môžem položiť na tomto stretnutí už len poslednú otázku. Nepovedal ale, kedy znova budeme mať príležitosť spolu hovoriť. Ja som ho chcel tými otázkami priam zasypať, no porozumel som jeho rozhodnutiu. Naozaj bolo pre mňa ťažké vybrať pre dnešok tú najsprávnejšiu!
Čo nás čaká v najbližšej dobe? Spýtal som sa.
To by si si predstavoval naozaj jednoducho! Sucho poznamenal.
Priamy popis udalostí ktoré prídu, by Ti viacej uškodil, ako pomohol, povedal tichým hlasom. Máš ale vedieť, že v tejto mimoriadnej dobe stoja oproti sebe po dlhých tisícročiach sily zla a sily dobra. Víťazom bude len jedna strana, ticho doplnil. Každý z Vás sa už svojimi skutkami rozhodol na ktorej strane stojí. Každý z Vás vždy mal svoju slobodnú vôľu, aby si vybral svoju cestu. Každý z Vás za to ponesie svoju zodpovednosť, tomu sa nikto nevyhne!
Tak ako sa objavil, tak aj odišiel. Zrazu som v hale bol znova sám. Neviem, či mi znova poslal svoj odkaz cez myšlienku, no zrazu som vedel, že bude správne, ak Vám moje stretnutie popíšem. Alebo som si to mal nechať len pre seba?
Ing. Viliam Štefanek – Karisný . Podbiel 15.1.2022.
www.podbielpoviedky.sk