Prešlo hodne času čo som uverejnil posledný príspevok. Napísať niečo nové u mňa znamená najprv získať myšlienku, dostať impulz. U mňa to obyčajne zafunguje v noci, keď sa prebudím, alebo už zriedkavejšie kedykoľvek v inom čase. Skúsenosti ma už naučili, že ak ten impulz príde, je múdre si ho zapísať, lebo ráno som si len hmlisto niečo z toho síce pamätal, no už som len tápal a nedokázal som už ten príbeh rozpracovať.
Tak som si postupne uvedomil, že je niečo mimo mňa, alebo nad nami a to zároveň dokáže ovplyvniť našu činnosť. To ale funguje len vtedy, ak – nazvem to vnuknutie, myšlienka, ktorá sa zjaví v našej hlave je prijatá.
Je to intuícia? Je to nejaká duševná sila? Je to môj anjel strážny? Poraďte ak Vy viete!
Na druhú stranu musím poznamenať, že témy blízke môjmu srdcu a vedel by som o nich písať, by boli pre mnohých nepochopiteľné vzhľadom na evidentné rozdelenie spoločnosti prostredníctvom politiky. Bolo by dobre, keby každý podľa svojich možností a schopností sa snažil porozumieť procesom, ktoré okolo, alebo cez nás prechádzajú. Tak teda pre tento prípad si volím kompromis a dnešný príbeh popíšem ako ho cítim a chápem ja sám. Vy si z toho už vyberte, alebo nevyberte podľa vlastnej úvahy. Je to ako v rozprávke, kedy rozprávkar dajúc to na papier, chce formovať predovšetkým deti. Ale pozor! V každej rozprávke je nosná myšlienka! A tá je aj pre dospelých!
Ten rozprávkový príbeh totižto deťom dáva návod, aby pochopili kde je hranica medzi dobrom a zlom…
Každá rozprávka stavia deti na stranu dobra. Nuž a tí starší, ktorí sú už nastavení na určitý smer, si z rozprávky vyberú, ak ju čítajú, to svoje. Neuľahčím to v tomto prípade vyjavením, či naozaj popíšem realitu alebo ide o výmysel. Tak ako vždy, len dodám to známe – verte alebo neverte!
Kto pozerá televíziu, predovšetkým film z prírody o divo žijúcich zvieratách, už určite videl nie vždy pekné ale skutočné zábery, kedy predátor ako napríklad krokodíl, uloví a zožerie zviera, ktoré sa pokúsilo vstúpiť do rieky, či jazera. Ja som si všimol, pozerajúc na takýto príbeh, nie ten hrozivý koniec tej obete ! Ja som si na začiatku pozerajúc takýto dej uvedomil inú skutočnosť!
Po chvíli to stádo, ktoré videlo záhubu jedného z pomedzi nich, sa pokojne začalo znova pásť, ako by sa nič nestalo. Pritom agresor s chuťou požieral uloveného nešťastníka…
Nechcem to rozoberať. Z vlastnej skúsenosti už viem, že medzi nami ľuďmi sa tak deje žiaľ rovnako…
Mysľou mi teraz prebehol kultový film o dobrom vojakovi Švejkovi. Jedna z úvodných scén filmu zobrazila Švejka, ako sediac na invalidnom vozíku, držiac v oboch rukách barly, bol starou pani Müllerovou tlačený po Prahe ku vojenskej odvodovej komisii. Švejk mávajúc víťazne svojimi barlami, sediac ako invalid na vozíku, zabával už ako vojnový hrdina okolo neho dav. Ten sa okolo neho začal zväčšovať. Dav mal z toho zábavu, pochopiteľne! Švejk na plné hrdlo pri tej jazde ešte kričal: ,, Na Belehrad! Na Belehrad! ,,
Nuž všimnime si dve skutočnosti.
Tou prvou je , že predvojnová atmosféra vytvorená tými, čo na vojne záujem mali, sa výsostne dotýkala práve toho davu, ktorý ako vojaci do tej vojny pôjdu, idúc si po svoju smrť, alebo v lepšom prípade po svoje dokaličenie až do ich smrti v biede a beznádeji.
Druhou skutočnosťou je to, že vojenská odvodová komisia Jozefa Švejka do armády oproti predpokladom Švejka samotného, predsa len odviedla! Stal sa vojakom slávnej C.K. armády.
Z príbehu niektorí už pochopili, že na jednej strane tu bola menšina, ktorá na vojne záujem mala. A tá do vojny nenastupovala. Na strane druhej sa hrôzy vojny dotýkajú tej väčšiny tak, že po prežitých hrôzach sa z nich nazad domov vrátia len niektorí…
Chcem povedať, že dav už zabudol na hrôzy 1. svetovej vojny, tak isto 2. svetovej, aj na množstvo ďalších vojen po celom svete až do dnešných dní. Je to dôsledok toho, že vojny sa plánovali tak, aby dav na tú predchádzajúcu generačne zabudol. Vojna, to je naozaj tak ako povedal ten tulák vo filme tisícročná včela. Vojna potrebuje peniaze, peníze, peneži… A po nej sú tie peniaze nazad aj s bohatým ziskom… No nie pre tú spomínanú väčšinu…
Mám pripomenúť toho krokodíla?
Tak poďme od vojen nazad k našim životom. Život začíname merať od času nášho narodenia, ten sa označuje hviezdičkou. Dátum našej smrti je označený znakom kríža. Tá hviezdička má ešte aj iný dôležitý význam. Teraz u mnohých, čo to nepoznajú môže autor naraziť.
Keď som bol ešte malý chlapec, veľakrát som počul starších ako odmietali názory iných vetami, že sú to : bobony, výmysly, nepravda, či že to tak nie je. Žijeme a konáme v presne pre nás stanovených hraniciach. V opačnom prípade, ak sa nepodvolíme, nás spoločnosť odvrhne ako čiernu ovcu.
Keby to tak nebolo, tak by sa stalo to, že stádo sa pri pokuse o úlovok v jeho radoch nerozuteká, ale svojou organizovanou masou by toho, čo jedného z nich napadá, rozdupalo!
Pre nás ľudí naviac tiež platí to známe: ,, Rozdeľuj a panuj!
Sám veru neviem kedy táto finta bola uvedená do spoločnosti, no platí to minimálne dlhé, dlhé stáročia…
Za bývalej éry jeden z mojich šéfov vo mne na celý život zanechal ranu na duši. Nebol to žiaden výnimočný človek ani čo do výzoru, autority, charakteru, ani schopností. Ale mal moc. Dokázal tých, čo ho nerešpektovali zničiť. Jeho zbraňou bol strach. Strach z toho, aby ten nafúkaný šašo na niekoho neobrátil svoju pozornosť. On totiž vždy zaútočil len na jednotlivca. To znamenalo pre dotyčného taký istý osud, ako v tom spomenutom príbehu s krokodílom.
Raz, keď sa vrátil z vtedy veľmi atraktívnej dovolenky niekde z južnej Ameriky sa chvastal, aký on je význačný človek.
Veru, poviem Vám možno aj on ten jeho príbeh od niekoho počul a jeho reakcia zrejme bola, že toho od koho ten príbeh počul, začal uctievať, či obdivovať. A sám pred nami zatúžil byť v našich očiach tým svetákom. Možno. Mohol ale aj hovoriť pravdu. Neviem. Vraj počas pobytu v divej džungli ho jeho hostiteľ zobral na motorovú loď a plavili sa na rieke po džungli. Videli množstvo pre nášho ,, hrdinu ,, exotickej zveriny, no hostiteľ nestrieľal. Do momentu, kým sa na brehu neobjavili postavy domorodcov v ich pôvodnom ,,ošatení,, .
Vtedy sprievodca vraj podával svoju pušku nášmu hrdinovi s poznámkou, aby si na jedného z tých domorodcov zapoľoval ako by to bolo zviera! Náš veľký – malý človek, ktorého sme sa museli báť, veru nedohovoril čo on spravil v ten moment!
On bol naozaj malý a zbabelý. Podľa našej mienky nemal na to, aby ponúknutú pušku zobral a a aby aj vystreli. Naozaj neviem. No viem, že ten zbabelec, ak by na vlastné oči videl, že hostiteľ mu to najprv predviedol, možno po výmene plienky aj vystrelil. Môžete sa upokojiť. Od vtedy už je to skoro 40 rokov čo ten príbeh bol vyrozprávaný. My všetci sme ale vedeli, že ten náš šéf nemal schopnosť presne vystreliť. Podľa mienky by aj tak netrafil.
Poučenie?
Šéfom svorky medzi vlkmi nie je vlk, ale vlčica. Ona privádza na svet mláďatá a ona si vyberá partnera. Ten musel byť chytrý, skúsený, nebojácny ale aj statočný a silný. On sa postará o ňu samotnú aj o mladé vĺčatá. Svorku popri vlčici dokázal svojimi schopnosťami udržať v disciplíne. Nie šikovne vyvolaným strachom voči vlastnej svorke. No skutočnými schopnosťami! Ak by to tak nebolo, v tej ich životnej mizérii by neprežili…
Nenapadá Vás niečo ak sa zadívame medzi seba?
Ak sa vrátim k tej hviezdičke pred dátumom narodenia, vymyslím pre Vás iný pohľad na tie čísla. Sú to naozaj len nič nepotvrdzujúce čísla ako nás to naučili? Výmysel, bobony, hlúposť? Aj sám som o tom mnohokrát premýšľal, no mnoho krát som zaznamenal, že čísla nie sú vždy náhodne zoradené.
Napríklad číslica 1. Určite každý vie, čo to znamená ak niekomu toto číslo priradia. Napríklad jednička v triede, jednička ako známka vedomostí. Jednička v práci voči ostaným… A dá sa o jedničke mnoho popísať!
Tí sčítanejší rozumejú čo znamená číslica 11. A tak ďalej o komentovaní všetkých číslic. Môžete to označiť za hlúposti ale ľudstvo pozná niečo ako numerologiu. Netvrdím, že numerologia je veda. Ja len viem, že ona existuje od nepamäti. Ako paveda? Alebo?
Tiež mnohé významné svetové udalosti aj v oblasti spomínaných vojen sa viažu na svoje historické dátumy, ktoré im boli cieľavedome priradené? Alebo tie udalosti v tom termíne naozaj boli spustené. Alebo nie? Všetko je náhoda? Každý nech si vyberie svoju cestu aj názor.
Tak Vám popíšem náhodu, výmysel, či nazrieme do pavedy o číslach.
Mal som sen. Po náhlom prebudení počas noci som si ho pamätal. Vedel som, že ak znova zaspím, už sa tomu nedokážem vrátiť, preto som vstal, otvoril som počítač a tie myšlienky som si zaznamenal na papier.
Po otvorení počítača čas ukazoval číslo 2.08 v noci. Pohrám sa s číslami, pomyslel som si. 2 plus 8 sú 10. Teda číslo 1. Je to náhoda, hlúposť? Veď sa len s číslami hrám, pomyslel som si.
A môj zrak padol na dátum tej chvíle. Bolo 7.10.2024.Pokračoval som v hre s číslami a spočítal ten dátum: 7102024. Sumár nám dá číslo 16. 1 a 6 sú 7. Je to náhoda že ja mám 77 rokov? Nuž zábava ako keď niekto vyplňuje tajničku… A chcel by som sa ešte nakoniec vrátiť k nadpisu tejto poviedky.
X Y Z to je jasná symbolika. Kto vie, vie. Kto nevie, ten naozaj nevie. A prečo koniec X Y Z ?Nuž vedia tí, ktorí sú zorientovaní vo význame samotného XYZ.
Ing.Viliam Štefanek – Karisný. V Podbieli 7.10.2024
www.podbielpoviedky.sk