Veru, žiadne písomné dokumenty sa nezachovali o tých miestach hrozných udalostí tu v Podbieli.
Naozaj nevieme, čo sa stalo a či sa to naozaj stalo, lebo sa môžeme opierať len o výpoveď vizionárov tlmočenú miestnym kňazom. A obsiahly starý a veľký archív Oravskej župy ktorý by do prípadu vniesol svetlo, bol úmyselne zničený vo Veličnej v roku 1683 litovskými vojskami. Aspoň tak to popisujú dochované zápisy, či spomienky.
Ja osobne tie udalosti vidím ako spojitú nádobu s udalosťami, ktoré sa v tom istom čase stali v Trstenej. Mám na mysli svätokrádež uctievaného obrazu Čiernej madony z tamojšieho oltára. To sú len dva vtedajšie oravské klenoty nesmiernej hodnoty. Nešlo o náhodnú lúpež ani nedbalosť!
Takže jednoduché počty nám dávajú možnosť uvažovať, že archív mohol fungovať počas celých stáročí až do jeho vypálenia.
Obrovská škoda pre celú Oravu aj Slovensko. Reálna otázka znie, v akej reči všetky tie dokumenty boli napísané? Tou rečou bola reč našich predkov, neviem ale napísať ako oni sami seba v tom čase nazývali. Oponent sa odvolá na zachované cudzie zdroje o nás, ak existujú, bude ich dokonca aj citovať ako je zvykom, zvýrazňujúc svoju neomylnosť.
Tí ale v reči našich predkov nepísali. A dávali nám ich, pre nás cudzie mená . A napísali o nás to, čo sa píše o svojom nepriateľovi.
Veličná bola dlho sídlom oravskej župy, zachovaná písomná zmienka o nej je z roku 1272.
Je pravdepodobné, že Veličná sa starala o archív oravskej župy už od časov Veľkej Moravy. Toto ale nie je podopreté písomnými dokladmi vzhľadom k ich cieľavedomému zničeniu.
Ale vieme, že boli to záujmy mocných tých časov prispôsobovať a usmerňovať vtedajšie udalosti voči vlastným zámerom. Veď vtedajšie archívy v sebe ukrývali aj dôležité listiny o vlastníctve konkrétnych rodín, podopreté obvykle rozhodnutím kráľa, palatína či šľachtica. Šlo veru o veľké hodnoty aj na tie doby. Ak ma pamäť neklame, zhorela tam aj listina mesta Trstená s jej pečaťou. A veru to dalo nemalé úsilie následne obhájiť svoje už raz získané výsady!
Nie je to konšpirácia ale len reálna úvaha. Po zničení archívu a pečate vo Veličnej sa zaznamenalo a uznávame to za bernú mincu, že sídlo župy sa premiestnilo do vtedajšieho Dolného Kubína. A tiež sa dá predpokladať, že došlo k postupnému procesu zmeny vlastníckych vzťahov. Mnoho starobylých rodín upadlo do zabudnutia.
Pripomeňme často používanú otázku:
Kto mal z toho nakoniec prospech? Či neboli reálne záujmy vtedajších silných, aby z archívu zmizli napríklad určité dokumenty, ktoré svedčili nie v ich prospech? Veď tak to bolo vždy a trvá to dodnes!
Ale to spomínané plienenie litovských vojakov pri tých udalostiach a spálení archívu je zaznamenaným faktom. Máme o ich vyčíňaní zachovalé údaje aj z hornej Oravy. Veď zničili okolo 28 vtedajších dedín. A úplne náhodou všade boli zničené aj miestne dokumenty.
Minulosť nám často popisuje podobné udalosti, kedy nájazdníci vypaľovali a rabovali, vraždili. Málokto si uvedomuje, že okrem fyzickej vraždy je duševná vražda najhoršia a neprekonateľná svojim cynizmom a ukrutnosťou.
Pokorenie akýchkoľvek národov až ich úplné zničenie vždy šlo podľa osvedčeného scenára. Zničenie vodcov, inteligencie, zničenie vlastného písma a všeobecnej vzdelanosti. Spomínate si na verejné pálenie kníh? To vždy prebiehalo premyslene s dlhodobým dosahom. To isté sa dá tvrdiť aj o ničení archívov. Nie je to len mladá história.
Dajte si do internetového vyhľadávača pálenie kníh, knižníc alebo podobné heslá. Kedy a kde všade boli vypálené celé centrá knižnej kultúry starovekých, dnes zabudnutých kultúr.
To sa stalo okrem iného napríklad aj v Turecku, kedy im direktívne vnútili po porážke Osmanskej ríše latinku miesto arabského písma. Týmto počinom im cielene ako národu vlastne vymazali historickú pamäť. Ich archív, ak aj nebol zničený, tak po dvoch, troch generáciách je všeobecne nepoužiteľný, bo následníci v ňom už nedokážu čítať, písať!
Tento príklad z mnohých uvádzam preto, aby som nedráždil podobným príkladom z Veľkej Moravy.
História sa pochopiteľne nezačala od známych, či náhodne dochovaných a najstarších písomných zmienkach príslušných miest.
Veď 1. písomná zmienka o Oravskom hrade je z roku 1267. Oravská pohraničná pevnosť má skutočnú históriu idúcu ďaleko do minulosti, to nezáležalo na momentálnom spoločensko-politickom systéme doby. Jeho strategický význam ale logicky rástol v prípade potrieb. Alebo naopak, dočasne upadal. Že ide o uhorský strážny hrad? Áno, za Uhorska áno. Že ako kamenný hrad sa začal stavať až v trinástom storočí ,, VRAJ ,, .Ak by sme citovali presne Wikipédiu, doslovný prepis uvedeného textu tam znie:
,, V polovici 13. Storočia tu postavili pravdepodobne na mieste dreveného hrádku murovaný hrad… ,,
Ako by nám niekto celé stáročia vnucoval, že pred Uhorskom v prvom tisícročí naši predkovia nevedeli žiadnu kamennú stavbu postaviť ? Hoci napríklad iné civilizácie už tisíce rokov v našom priestore stavali monumentálne stavby, ktoré sa kde tu zachovali. Oprávnenou otázkou zostáva, prečo, z akého dôvodu boli ostatné chrámy nielen Ríma nájazdníkmi zničené.
A tento trend na prekvapenie alebo naopak , pokračuje až do dnes. Zoberme si za príklad rímsky Pantheon. O ňom sa píše, že bol postavený v druhom storočí cisárom Hadriánom na mieste pôvodného chrámu ktorý siaha do zadu až 27 storočí, čo v ľudskej reči znamená 2700 rokov! Neodpustím si malú poznámku pri pohľade na jeho architektúru. Ten predok so stĺporadím sa podobá na ostatné známe dochované rímske či grécke stavby. Ale samotná kopula tá mi pripadá z inej , staršej doby a pripomína mi skôr rotundu. Už ako by som počul tú spŕšku odborných stanovísk, ktoré ma budú zosmiešňovať. Ale veď som napísal len postreh. Ja to netvrdím, že je to tak…
Radi by sme od odborníkov počuli ale vysvetlenie o konštrukcii samotnej kupoly, ktorá je nevystužená a postavená ak ma pamäť neklame ako by z betónu, ktorý ale tí stavitelia vtedy nemali vôbec poznať.
Tie novostavby, prestavby, či dokonca zrúcanie a hrozilo to aj Pantheonu, majú v histórii obecne spoločný rukopis…
A čo hrad Devín? Kto ho postavil z kameňa? Naozaj až Rimania? Tí by ho stavali oproti na druhom brehu. Realita tiež nehrá ak na druhej strane berieme za fakt, že Slovania to tam osídlili povedzme okolo šiesteho storočia?
Wikipédia skromne uvádza a to ,,skromne,, ironizujem, že nájdené artefakty datujú jeho existenciu okolo 5000 rokov pred Kristom. Je zázrak že sa ho pokúšal úplne zničiť až Napoleon v roku 1809. Náhoda? Nie, v žiadnom prípade o náhodu nešlo. Aj Napoleon svoje príkazy vydával premyslene a dobre vedel, čo sa s tým sleduje. Tento príklad ako jeden z mnohých možných pomôže v našej orientácii o Oravskom hrade.
Ale pred dobou Uhorska napríklad a vtedy naozaj nešlo o pohraničie medzi terajším Slovenskom / Veľkou Moravou / a poľským územím. V tých dobách plnil napríklad ochranu jantárovej cesty…
Aj strážne pevnosti v Podbieli na Bielej skale a v Nižnej na Ostražici zaznamenali rozvoj v časoch spoločenskej a obchodnej potreby pri ochrane kupeckej cesty sever-juh. Ak boli časy, kedy kupecké karavány s tovarom po oboch smeroch vyžadovali ochranu, význam takýchto pevností rástol. V dobe pokoja naopak upadal. Výnimku na Bielej skale aj na Ostražici tvorí obdobie osídlenia z dôvodu tej ktorej doby, mám na mysli príslušné tzv. kultúry, ktoré sa zakladali na nedostupných miestach pre osídlenie s patričnou ochranou obrannými valmi, ako to napríklad aj v Podbieli bolo. Tretím dôvodom, ale nedoloženým, bolo pôsobenie Templárov, alebo tzv. červených mníchov čo je tiež iný prípad. Templári ale v skutočnosti tu v Podbieli na Bielej skale predstavovali zrejme jedno z posledných obývaných opevnení. Templári okrem iného vtlačili svojmu okoliu aj úlohu liečiteľstva bylinkami, čo aj po ich zániku aj tu v Podbieli pretrvávalo celé stáročia. Bolo zaznamenané, že na vrchole Bielej skaly rastú ešte dodnes rastlinky z kategórie liečivých bylín, ktoré nikde v okolí nerastú. Vraj ich tu začali kedysi práve spomínaní červení mnísi pestovať. Ak sa ešte aj nájdu, dlho tu veru neprežijú pri systéme ako dnes koristnícky ničíme prírodu. Viete kedy zomrela naša posledná bylinkárka tu v Podbieli???
Niekde som v minulosti narazil aj na nepotvrdenú informáciu, že prechodu litovských vojsk bolo dočasne bránené luteránskou posádkou oravského hradu. To by potom šlo o boj medzi dvoma kresťanskými vetvami .
Popísať jednoznačne tie časy v roku 1683 na Orave je dnes už zložité, bo sa stratilo množstvo cenných dokumentov. Aj po potlačení protihabsburgského povstania tu na Orave a Liptove, ktorému velil veliteľ posádky oravského hradu Gašpar Pika, bol on samotný aj s 25 oravskými a liptovskými richtármi popravený narazením na kôl roku 1672. To bolo len 11 rokov pred vypálením archívu vo Veličnej. Nemám k tomu dôkaz, ale javí sa mi logické, že poprava 25 oravských a liptovských richtárov šla v tie doby ruka v ruke aj so zničením ich úradov a príslušných dokumentov.
Bolo by zaujímavé poznať odpoveď na otázku, v akej reči boli vtedajšie nápisy na hrade. Boli nebodaj v latinčine či maďarčine ako dnes? Nie, neboli. Prehlásiť, že naši predkovia nemali svoje písmo je už dnes neudržateľné.
Veď pápežovi zrejme svoju žiadosť doručili formou poslov aj s napísaným listom, ako bolo vtedy zaužívané medzi národmi, ktoré v tom čase vlastné písmo mali, hoci pripúšťam, že pápež, ba možno aj vládca východorímskej ríše- cisár, podľa protokolu smeli byť oslovení len v latinčine, gréčtine či hebrejsky, no preklad nebol ani vtedy problém.
U Byzancie po tom, čo u pápeža neuspeli, nasledovala v roku 862 od kniežaťa Rastislava druhá žiadosť o vyslanie biskupa učiteľa, ktorý by vysvetľoval kresťanskú vieru v jazyku našich predkov. / Ak žiadali o pastiera, ovce teda logicky mali! /
Solúnsky bratia hovorili našou rečou, dá sa preto predpokladať že museli mať náš pôvod aspoň po jednom z rodičov /matka/. Naši predkovia v tom čase aj v Solúne žili. Toto sa spomína údajne od 6. Storočia…
Významne stojí v tejto situácii fakt, že staroslovienčina sa dočasne v roku 867 len 3 slovom tri roky od príchodu vierozvestov k nám, po schválení pápežom Hadriánom II. stala štvrtou oficiálnou rečou západorímskej cirkvi. Tento fakt sa javí ako jeden z najvýraznejších prínosov pre našich predkov zo strany solúnskych bratov . A možno vysloviť pochybnosti nad tým, že táto reč mala len tieto necelé tri roky vlastné písomníctvo…
Prízvukovať, či zvýrazniť s hrdosťou to, že reč Frankov, ani iná reč západnej civilizácia sa na našu úroveň do vtedy nedostala. Či?
Verím, že 867 rokov po narodení Krista reč našich predkov sa na tento piedestál nedostala pri reprezentácii bezvýznamného národa a bez Rímom uznávanej dlhodobej, vojenskej a politickej sily.
Národa, ktorý nevedno odkiaľ sa zrazu zjavil v našom priestore pred časom a bez vlastnej kultúry a písomníctva?
Veď vo svojej žiadosti našim predkom nešlo o to, aby ich niekto naučil čítať a písať, ale o to, aby slovo Božie, t.j. kresťanstvo im bolo prednášané v ich jazyku slovom aj písmom a nie v jazyku vtedajších Frankov ktorému nerozumeli.
Rastislav ako vtedajší politik prijal toto rozhodnutie súc si v tom čase vedomý, že jeho moc bude trvať aj v budúcnosti ak jeho ríša prijme kresťanstvo a podriadi sa Rímu.
To sa dalo len po prijatí kresťanstva väčšinou vlastného obyvateľstva. Z toho vyplývala potreba liturgických kníh vo vlastnom jazyku a výchovu vlastných kňazov, čo následne sv. Metod aj zaistil.
Tu niekde reálne je možné argumentovať, aká reč bola v tých časoch a teda aj na Oravskom hrade používaná oproti latinčine či vo vtedy ešte neznámej maďarčine.
Stačí sa pozrieť po ostatných hradoch na Slovensku, tam sa zopár tých vytesaných nápisov ešte nájde. Sám som prekvapený že neboli zničené.
Verím, že dnes už nikto neverí, že Oravský hrad a jeho skutočný vznik sa spája s tým dochovaným zápisom ale siaha stáročia, či tisícročia do minulosti…
To tzv. prvá dochovaná písomná zmienka je pre mnohých silne zavádzajúca. Síce nie pre všetkých, uznávam.
Nemožno považovať za náhodu, že história nášho hradu sa už 500 rokov sústreďuje na obdobie, kedy ho ovládli Turzovci. Všetko pred nimi je spomenuté len okrajovo a nevracia sa ku Veľkej Morave a do obdobia pred touto udalosťou. Ide o skresľovanie našich dejín.
Ak by sme hľadali historické zápisy o nás v Podbieli, nieto z čoho veru čerpať okrem doteraz z najstaršieho dochovaného zápisu z roku 1564. Je to pochopiteľné z dvoch príčin pravdepodobne.
Prvou je malý význam obce Podbiel po roku 1500 okrem udalostí v priebehu 19. Storočia.
Druhou príčinou je predpokladaný zánik starých dokumentov písaných v reči našich predkov, čo som popísal na udalostiach vo Veličnej. Podbiel patril dobovo do župy Veličná taktiež…
Tento proces zániku písomnej dokumentácie nezačal len plienením severu Slovenska pozostatkami Husitov-Bratríkov v rokoch 1445 až 1467. Tí čo to nepoznajú nevedia, že Bratríci cieľavedome vypaľovali vtedajšie kláštory , čo boli u nás miesta vzdelanosti aj písomníctva napríklad v kronikách. To je negatívum. Samozrejme história ich výbojov pre Slovákov mala aj klady, čo treba poznať.
Proces najprv útlmu, potom cielenej likvidácie písomností a iných artefaktov našich predkov siaha do obdobia, kedy sa začal prejavovať rozpad Veľkej Moravy čo je dlhé obdobie pred spomínanými Bratríkmi. Po Bratríkoch tento ničiaci zámer ale pokračoval naďalej.
Kto zdokumentoval napríklad proces reformácie a po dlhej dobe znovu proces rekatolizácie napríklad Oravy za to obdobie a podarilo sa mu popísať kde všade boli zničené a vypálené fary aj s ich archívmi?
Posledná významná strata dokumentov o našej histórii sa spája so zánikom Uhorska po 1. svetovej vojne, kedy na dolnú zem boli nenávratne odvezené najdôležitejšie dokumenty. Nemám na mysli len kroniky s dátumami narodenia a smrti ale predovšetkým archív so všetkými údajmi o majetko- právnych, vtedajších vzťahoch.
Takto sa konečne dostávam k nášmu nadpisu tejto povesti o neznámom popravisku priamo pred našimi očami.
Každá povesť cituje spomienky na konkrétne udalosti zachované len ústnym podaním. Teraz sa pokúsim na tie udalosti priniesť trochu svetla. Verte, neverte, či to tak bolo alebo nebolo?
Niekedy pred skoro desiatimi rokmi a už som o tom písal páru viet, prechádzali cez obec Podbiel dvaja vizionári. Udalosť mi popísal vtedajší miestny pán farár, ktorého títo následne navštívili a informovali ho o ich poznaní tu, v Podbieli.
No a od neho som sa to dozvedel ja. Teda vizionári mali videnie starých udalostí tu v Podbieli. Oni to porozprávali kňazovi. Ja som pri tom ale nebol. Popíšem len to, čo mi povedal kňaz, verne a bez akéhokoľvek vlastného komentára. Čítajte!
Dvaja mladí vizionári sa vracali z cesty v Poľsku. Oni sami miestnemu kňazovi popísali, že pred príchodom do Podbiela začali intenzívne cítiť, že tu ide o miesto s veľkou energiou. K tomuto sa tiež nevyjadrujem, len spomínam čo som počul. Tá sila vnuknutia im hovorila, aby zastavili svoje auto. Stalo sa tak pred múzeom oproti Bobrovej rali , ktoré zriadil práve spomínaný vtedajší miestny kňaz. Vystúpili z auta a prešli lavičkou cez potok a pomedzi domy ich to ťahalo ku kaplnke Stávok. Tam sa podľa ich slov začali modliť. Boli tam prvý raz v živote. Práve na tom mieste jeden z nich začal mať vidiny a presvedčil druhého z nich aby pokračovali smerom na Hrachársky vršok. Keď vystúpili na jeho vrchol, začali sa znova modliť, bo preciťovali udalosti z minulosti, ktoré na nich pôsobili veľmi intenzívne. Treba spomenúť, že mali videnie o strašnom utrpení veľkého množstva ľudí v minulej dobe, ktorí odišli z tohto sveta po veľkom utrpení, zrejme boli mučení a popravení. Hrôzostrašnosť tých udalostí umocňovalo aj to, že zrejme nešlo len o mužov ale aj o ostaných vtedajších obyvateľov včítane starcov, žien a detí.
Po precitnutí vizionári navštívili miestneho kňaza a odovzdali mu svoje zážitky. Zároveň ho požiadali, aby sme sa na tých miestach pravidelne modlili a slúžili za umučených zádušné omše. Ak ma pamäť neklame, kňaz si tie slová naozaj zobral ku srdcu a o počutom informoval aj ostaných, ba dokonca tam zorganizoval modlitby veriacich, aj sa slúžila omša, ale to si už po tom čase presne nespomínam.
Toľko ako spomienky na reálne udalosti. Všetko čo popíšem následne je už len, ako to nazývajú tí, čo majú jedinú pravdu v rukách konšpirácia. Konšpirácia?
Nuž vypočujte si ju a berte to tak, ako som v predchádzajúcom texte napísal. Verte alebo neverte! Stalo sa? Či nestalo? Potom ako to vlastne bolo? A naozaj bolo?
Veru dôkazy o správe čo nám zanechali vizionári neexistujú. Chcel by som ale poukázať na skutočnosť, že Biely vrch smerom od dediny a sme pri spomínanom Hrachárskom vršku, pokračuje cez vrchol Bielej skaly. Potom strminou dolu Za vrch / Za Biely /.
Prečo spomínam oblasť za Bielym, oblasť Bieleho vrchu a tretiu oblasť tejto podbieľanskej lokality v časti Hrachárskeho vršku čoby časti Predného vrchu? Všetky tri časti boli v histórii osídlené!
Spomínané udalosti, ktoré vizionári časovo neurčili alebo možno nechceli určiť, či určiť nevedeli a možno to bolo inakšie, sa viažu ku spomínanému Hrachárskemu vršku a ten bol súčasťou veľkej osady, ktorá využívala vtedajšiu obrannú logiku sídiel. Ak by sme sa pozreli ako naši predkovia, ktorí budovali strážne veže spojené ochrannými valmi, aj dnes je možné na mieste dohľadať stratené línie. Zrejme vrch Biely bolo centrum, chránené vnútorným valom, ktorý kopíroval tri rôzne výškové úrovne. Spodná terasa ktorá je nad strminou od Hrachárskeho vršku, potom veľká lúka, plošina na Bielej skale a tretí, najvyšší priestor na samom vrchu Bieleho vrchu. Všade boli vykopané prieskumné sondy s nájdenými artefaktmi. No a keď sa vrátime na samotný Hrachársky vrch, je to mierne vyvýšené centrum pod druhou líniou ochranných valov. Hrachársky vršok ako by bol centrom najväčšej lokality, ktoré sa tiahla až nad dedinu Podbiel po okraj Vrchu smerom ku kostolu, hrana nad terajším osídlením Bobrovej rale smerom od kostola až po cintorín, ďalšia línia od časti Lány, na druhej strane tretia línia nad Trojicou smerom po ceste od cintorína po hrane až pod Biely. Tu sa zrejme v dobách najväčšieho rozmachu osídlenia sústredila osada aj s poľnohospodárskymi budovami, maštaľami, remeslom, obchodom pastvou pre zvieratá a tak podobne. Hrachársky vršok zrejme pre túto časť osídlenia predstavoval ako by centrum, kde sa sústredili aktivity tak ako sa to dialo na neskorších námestiach ,mestských sídiel. Logicky možno predpokladať, že to bolo miesto aj súdu aj miesto prípadných popráv.
Keďže vizionári nám nenechali odkaz na konkrétny čas, kedy sa tie strašidelné udalosti tu v Podbieli stali, musíme modelovať tie udalosti v rôznych alternatívach. Každé obdobie malo svoju vlastnú, nazvime ju ideológiu po našom. Alebo to nazveme mocenskými záujmami víťazov. Bo súdiť mohli len víťazi a porazení na výstrahu boli popravení, aby tí čo zostanú boli poslušní a tým neškodní. Nuž, nech to bolo v akomkoľvek čase, nech to bola akákoľvek spoločnosť čo spáchala tie strašné činy, nám objektívne zostáva už len jedna cesta ktorá ukazuje, čo by sme mohli urobiť..
S patričnou úctou okrem modlitby za zomrelých si na nich spomínať tu v Podbieli na sviatky zomrelých rovnako ako to robíme na našom cintoríne. Dá sa to realizovať aspoň pamätnou tabuľou na našom cintoríne alebo miesto piety postaviť aj na spomínanom Hrachárskom vršku , či tam pri tej vybagrovanej jame za Bielou skalou. A tam to spojiť za oblasť celého Bieleho, za Bielym, aj oblasť Predného vrchu.
Bo zdokumentované pohrebisko dnes zneuctené a barbarsky zničené je len za Bielym. To je tá vybagrovaná jama plná vody. Práve tam bolo odkryté 43 popolnicových hrobov. To všetko je zdokumentované na Oravskom hrade. Tie vykopávky v 60 rokoch minulého storočia viedol vtedajší správca hradu pán Čaplovič.
On určil, že šlo o Keltskú kultúru podľa zdokumentovaných archeologických nálezov ako sú šperky, mince a zbytky hlinených nádob včítane úplne nezhorených ľudských kostí.
Ja si myslím, že šlo tiež o našich predkov, navyše spomínané udalosti od vizionárov pochopiteľne nevylučujú, že sa to všetko stalo už v našom letopočte, to značí po Keltoch, ktorí tu naozaj boli, ale majoritné obyvateľstvo tu žilo trvale….
Veď ani Kelti, ani tí druhí predsa nemôžu za to, že pred príchodom Krista neboli kresťania. Boli ale naši predchodcovia, ktorí tu žili aj umierali. Boli tiež ako my všetci, ľudia. Zaslúžia si našu úctu!
Na tých ostatných dokumentáciu nemáme, len tu popísané spomienky od vizionárov.
Nuž, je na mieste Vaša otázka, prečo, z akého dôvodu sa k tejto otázke neustále vraciam. Ak berieme do úvahy vizionárov a je to tu popísané, vlastne tým uznávame, že len určití ľudia z pomedzi nás takéto schopnosti majú.
Ja nie som vizionár. Ja som sa ale naozaj v šesťdesiatych rokoch minulého storočia ako študent strednej priemyselnej školy tých archeologických prác ako brigádnik počas letných prázdnin osobne zúčastnil. Dokonca ja som autorom tej zakreslenej mapy so spomínanými 43 hrobmi ako situačku v teréne. Tým chcem vysloviť môj názor ako odpoveď na v predu vyslovenú otázku. Tie duše z toho zneucteného pohrebiska tu v Podbieli mne neznámou formou ukladajú, aby som žiadal o nápravu. To isté vlastne vizionári spravili s udalosťami na Hrachárskom vršku.
Realitou ale je, že aj celý Predný vrch je archeologická lokalita s bohatou históriou, ktorá cez stáročia ide až do doby kamennej , ba ešte pred tieto doby.
Ten, kto sleduje vývoj historických vied včítane archeológie pozná, ako na povrch vychádzajú stále nové objavy, ktoré menia od základu zabehnuté teórie. V našom prípade ide predovšetkým o našu históriu. Či sa to komu páči alebo nie. Je to ako so slnkom. Aj to neodškriepiteľne vychádza na východe.
Ing.Viliam Štefanek-Karisný Podbiel 1 / 2018.