https://podbielpoviedky.sk/

Fajčiar Andrej

Tak Vám poviem, bol to dlhý telefonický rozhovor s mojimi poľskými priateľmi. Andrej sa ako som vyrozumel, vzorne stará  po tej nehode o svoju ženu Marku. Tá po páde z bicykla si polámala nohu a po operácii sa pohybuje väčšinou na invalidnom vozíku. Všetko by podľa Marky v poriadku bolo, len keby ten jej milovaný Andrejko fajčiť prestal. Už za tie roky vraj na ňom všetky spôsoby  neúspešne vyskúšala. A výsledok žiaden!

  Moja hlava po tom, čo som sa v myšlienkach k tomu vrátil, to nebrala. Tí najmúdrejší, ktorých som stretol, ma vždy poučili, že vraj ak si žena niečo voči mužovi zaumieni, vždy to dosiahne! Musím priznať, že naozaj som to už v živote videl. Či to ale musí byť zákonom, o tom som mal svoje pochybnosti. Tiež ma napadlo, že Marka by bola asi úspešnejšia, ak by manžela  s plnou tvrdosťou začala odúčať fajčiť v mladšom veku! Veď nie nadarmo sa hovorí v porekadle:

,, Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko! ,,  / Lebo ak ja budem Jano, neohneš ma mamo! /

Pre mojich poľských priateľov musím vysvetliť. Viem že majster Google to ako vždy, nedokáže s pointou preložiť. Naše slovenské príslovie učí, že syna treba učiť, pokiaľ je ešte malým chlapcom, teda Jankom. Lebo na Slovensku je zvykom malého chlapca menom Ján oslovovať zdrobnelinou, teda Jankom. Meno Ján, alebo Jano používame pri dospelom mužovi. Pre našu poľskú Marku len poznamenám, že ak by sa znova stala dievčaťom do povedzme 10 rokov, doma by sme ju volali Marienka. Meno Mara na Slovensku používame pre tie, ktorí nás hnevajú, alebo ich nemáme radi…

A asi tiež  zabudla voči nemu použiť tie najťažšie ženské zbrane, ktoré veru každá žena má!

To sa mi do hlavy nahrnuli múdrosti našich predkov, ktorí zvykli hovorievať, že starého psa už novým kúskom nikto nenaučí! Nuž stále mi v ušiach znie tá Markyna  prosba: ,, Wiliamku pomoci! ,,

  Dotelefonovali sme, mnohé sme si povedali, ale aj s odstupom času sa stále k tomu Andrejovi vraciam. Nuž veď Vám nemusím vysvetľovať, že viem, že zmeniť človeka v jeho dlhoročných zvykoch je ťažká vec!

A čo som ja nejaký šaman zo Sibírie alebo z Kanady?  Nakoniec nemám šamanské nástroje s bubnom, ani zajačiu labku a ostatné nevyhnutné pomôcky…

Tiež nie som ani slovenský ani poľský čarodej, veď tých všetkých upálili s úplnou dôkladnosťou   pred stáročiami.

No viem, že ak nejde priamo o život, človek s každým problémom dokáže, ak samozrejme on chce, niečo spraviť! Andrej, po slovensky, po poľsky Andzrej. Ak by šlo o malého chlapca, volali by sme ho tu u nás na Slovensku Andrejko. Neviem veru ako by som mu tú istú lásku v Poľsku vyjadril tak po detsky? Andrzejku???

Vieš, Marka, u nás niekedy stačí na fajčiaceho manžela zakričať silným hlasom:

,, Andrzej!   Andrzeju!   Andrzejko!  Prestaň ihneď fajčiť, to sa nedá s Tebou vydržať, smrdíš tým dymom, ako tulák z koliby! A s bozkávaním je koniec!

Starší a skúsený chlap by na neho zakričal drsne: Zahoď ihneď tú prekliatu cigaretu, bo Ti po tej papuli tak nakladiem, že z nej už dym nevyjde!  ,,

No škoda dnes nad rozliatym mliekom nariekať, pomyslel som si.

Takže rezignácia?  Tak, tak, ako som počul mojich poľských priateľov  často hovoriť, keď si nevedeli rady…

Náhle som si spomenul, ako môj kamarát z detstva raz spomínal, ako práve on prestal fajčiť! Chcel byť policajtom, nuž sa do takej školy zapísal. Po určitej dobe sa nádejní strážcovia zákona povinne zúčastnili v patričnom ústave lekárskej pitvy tam nachádzajúcej sa mŕtvoly zavraždeného človeka. Tých mŕtvych tam na sále mali samozrejme viacej. Niektorí z tých slabších jedincov odpadli hneď na začiatku, takže názornú ukážku si ku srdcu nezobrali. Môj kamarát, s ktorým sme spolu vyrastali, to vydržal a verne mi tie udalosti   popísal. To lekár im ukázal, ako vyzerajú čisté a zdravé pľúca človeka, čo v živote nefajčil. Kamarát povedal, že farba bola ružové, čistá. Potom im lekár ukázal fajčiarove pľúca. Tie boli, ako to popísal kamarát, úplne čierne, ako by ich niekto potrel dechtom! Slabší jedinci z nádejnej policajnej omladiny znova skolabovali tam na mieste. Môj kamarát vydržal do konca. Keď vyšli z tých priestorov, nahmatal krabičku s cigaretami vo svojom vrecku. Šiel k najbližšiemu odpadkovému košu a zahodil ich! Do konca svojho života už po cigarete nesiahol!

   Andrzej sa ma v tom spomínanom telefonickom rozhovore viackrát spýtal, ako som zvládol operáciu srdca, kde mi chirurg zaviedol  až 4 By-pass. Nuž, zachránil mi život, už som sa zákroku podrobil za 5 minút 12!

Keď sa ma pred operáciou lekári pýtali, či som fajčiar, nerozumel som, prečo ich to zaujíma. Viete, pravdou je, že cievy každého fajčiara sú choré. Nie sú veru vhodné na použitie spomínaných By-pasov. A neverte rozprávke, že pri operácii použijú cudzie cievy alebo cievy umelé. Telo prijme len vlastné cievy a tie počas operácie chirurgovia zoberú z vašej jednej nohy. Nemusím vysvetľovať, čo by nastalo, ak by ste si sám sebe nemohol byť darcom! Počul som ako pred operáciou jeden spolupacient položil doktorovi otázku, čo s ním bude, ak ho nebudú môcť operovať, lebo je fajčiar a teda nemá, povedal by som to obrazne, vlastné náhradné diely. Lekár poznamenal, že takých pacientov posielajú domov bez operácie a dajú im lieky. Tí potom už len čakajú… Tak Andrzeju! Tak, tak.

   Musím poznamenať, že do operácie som pil alkohol vo forme tvrdého alkoholu, dobrého, ale aj zlého vína. Miloval som pivo! Nevedel som si predstaviť, ako by som dokázal po namáhavej fyzickej práci, alebo po odstavení auta po dlhej ceste nezahasiť smäd dúškami lahodného piva! Pred operáciou som vedel, že na alkohol nesmiem siahnuť. Po tom, čím som si prešiel, som si sám od seba povedal, že s alkoholom končím nadobro! Bolo to z mojej hlavy a bolo to správne !

Už 5 rokov nepijem žiaden alkohol. Ani bezalkoholické pivo. Tí, čo boli zvyknutí somnou popiť príležitostne si nakoniec tiež zvykli. Už ma nikto neponúkne pohárikom, ak aj, postavia pred mňa pohár s vodou. Cítim sa dobre a mám pocit, že som to dokázal. To samé si myslím o fajčení. Výhovorky o tom, ako sa to nedá sa dajú zo stola zhodiť jednou rukou. Ak je človek skutočným človekom, má aj svoj rozum a pevnú vôľu!

   Neradil som sa s nikým o tom, ako Anrzeja odučiť fajčiť. Na to predpis neexistuje. Všetko záleží len a len na Andrzejovi samotnom. Viete, ak sa ja dívam na fajčiara, viem, prečo fajčia. Všetci sú v nekonečnom vlastnom strese alebo v strachu, čo bude. Nevedia čo s touto prítomnou chvíľkou! Ten neustály strach, tá neistota čo príde! Cigareta všetko vyrieši. Prvý šľuk dymu do vlastných pľúc tie zlé myšlienky na chvíľku odoženie. Druhý, tretí cigaretový nádych, ďalší, ďalší…

Tak Andrzejko môj, poviem, že aj ja som fajčil ako študent univerzity fajku. Mal som ich zo šesť prekrásnych kusov. Tá najobľúbenejšia sa volala buldog. Taká podobná ako fajčil môj profesor , ktorý nám prednášal logiku. On navyše  nosil presne zostrihnutú bradu a keď si dôstojne z tej fajky bafkal, všetci ho obdivovali ako velikána ducha.  Zomrel na rakovinu pľúc tesne po tom čo som promoval. Prestal som fajčiť z večera do rána. Žiadne zajtra! Dnes, v tejto chvíli. Myseľ treba v tej dobe zamestnať užitočne.

   Andrjej, keby som bol na mieste Tvojej ženy Marky a Ty by si ma tlačil na invalidnom vozíku a dýchal by si na mňa, ja by som sa nebál povedať, že príde doba, keď všetko bude inakšie.

Ja vyzdraviem, no invalidný vozík si necháme. Každý fajčiar v tom lepšom prípade totiž na ňom skončí. Na trvalo, opakujem na trvalo. A to naozaj v tom lepšom prípade!  Pred tou spomínanou operáciou srdca som už nevládal sám vyjsť ani po páru schodoch nášho domu. Nedokázal som sa nadýchnuť, priam som sa zadúšal. Pumpa ako srdce nepracovala, pľúca nestačili okysličiť krv. Ja som sa dusil. Strašný pocit. Hovorím to po vlastnej skúsenosti. Nechcel som na tú operáciu do poslednej chvíle ísť. Tí doktori mi ale zachránili život. Mal som šťastie. Naozaj? Ja nedávam zázračné rady. Ak si človek váži svoju manželku, má rád svoje deti a miluje aj vnúčatá, nesmie zabúdať ani na svoje zdravie. Či všetci ako žijeme nemáme dosť iných starostí??? Naša zodpovednosť, naša pevná vôľa, naše vzdelanie a životné skúšky hovoria:

,,  Zahoď tú cigaretu navždy! ,,

Strom som spílil v utorok, suchár. Tým fajčiarom chcem ukázať, že ak sa človek pre niečo rozhodne, silou vlastnej vôle to dosiahne. Mám na mysli prestať piť alkohol, fajčiť… Zaradil som si vás ako nefajčiara. Mýlim sa?

Z celého srdca Andzejko môj Ti to želám, aby si to dokázal!

Ing.Viliam Štefanek – Karisný.                           Podbiel 29.7.2021.

www.podbielpoviedky.sk