Tak Vám poviem, ak chcete predpovedať budúcnosť a má to mať akú takú váhu, vždy sa pred tým musíte ponoriť do minulosti. Lebo a vždy to spomínam, ak chcete predvídať čo bude, vždy musíte poznať pravdivú minulosť. Ak poznáte deje a skutky minulosti, chápete prečo súčasnosť má takúto tvár. A dokážete potom predvídať s určitou mierou reálnosti, čo logicky bude nasledovať. To samozrejme má viacero alternatív. Tiež treba vedieť, že zákon času ovplyvňujú aj náhody, ktoré dočasu vedia kyvadlo udalostí vychýliť z vypočítaného smerovania. Nastáva korekcia.
V nadpise tohto článku som použil jednu z výchovných poučiek mojej starej mamy, ktorá keď sa stalo, že som nepočúval čo mi nariadila a robil si po svojom, takto ma poučila. Vlastne ak sa vyjadrím zrozumiteľne, prízvukovala, že mladý človek sa rýchlejšie vyučí, ak počúva rady starých, ktorí už prešli svojimi životnými skúsenosťami. Ľudová múdrosť predchádzajúcich generácií sa tak nestratí. Nedochádza ku degenerácii ale naopak ku rozvoju. Nie nadarmo poznáme aj: ,, Dobrá rada nad zlato! ,, . Keďže máme ale slobodnú vôľu, každý jedinec si vyberá svoju cestu.
Prešlo od tej doby veru už dosť rokov, čo som sa s ním zoznámil. Nechcem zverejniť jeho meno, lebo aj po mnohých rokoch by to nebolo správne z mojej strany.
Bol to vysokopostavený vzdelaný človek tej minulej doby. Až po čase som zistil, že sa pohybuje v tých časoch na veľmi vysokej úrovni. Zastával miesto v nenápadnej malej organizácii, ktorej sídlo bolo v bočnej uličke od Václavského námestia v Prahe, vtedajšieho hlavného mesta bývalého Československa.
Bol vysokej postavy so širokou dobráckou tvárou. Keď som sa s ním pracovne stretol po prvý krát, prijal ma na obchodné rokovanie v skromnej kancelárii, sediac za stolom. Videl som, že zrejme to musí byť ,, fajnšmeker ,, čo sa jedla týka, nakoľko svojich kilogramov mal značne navyše!
V tej dobe som ešte nemal dostatok skúseností, aby som chápal, že nič sa nedeje náhodne, zvlášť od určitej spoločenskej úrovne smerom hore. Naše rozhovory prebiehali v priateľskej atmosfére. V tom čase som si neuvedomoval, že to síce rozhovory na povrchu skutočne boli, ale viac som odpovedal na jeho otázky ja sám.
Tiež som vtedy nevedel, že pred tým ako ma tento šéf po prvý krát prijal, získal si o mne potrebné informácie. Netušil som, že proces môjho preskúšania bežal aj po prvom obchodnom jednaní…
To raz, tiež som mal prácu v Prahe, sedel som v priestoroch našej pražskej podnikovej kancelárie ,, Na Poříčí ,, .
Ako by náhodou, prišiel za našou tamojšou sekretárkou jej hosť. Ja som si pripravoval nejaké dokumenty ku svojmu následnému rokovaniu, ktoré som mal dohodnuté pred poludním. Hosť po svojom príchode bol ponúknutý od sekretárky kávou a sedel naproti mne na druhej strane konferenčného stola. V rukách držal nejakú pomerne hrubú knihu. Ako to už býva, sekretárka nás vzájomne predstavila. Videl som na jeho tvári, že ma po očku pozoruje a skúma ma ako, povedal by som celok. Len tak, medzi rečou sa ma opýtal, či by som si nepozrel jeho už spomínanú knihu.
Nuž, nechcel som byť nezdvorilý, človek napokon nikdy nevie, koho v skutočnosti má pred sebou!
Bola to cudzojazyčná publikácia v reči, ktorú som neovládal. Mnohí by po takomto poznaní ponúknutú knihu odmietli.
Ja som ponúknutú knihu zobral do svojich rúk a prezrel som si údaje o autorovi, vydavateľovi, roku vydania a nalistoval som si obsah knihy. Aj keď príslušnú reč neovládate, určite Vás môže v cudzojazyčnom obsahu upútať niektorá stať, ktorú si nalistujete. Tak som aj ja spravil. Následne som knihu vrátil majiteľovi s poznámkou, že reč ktorou je kniha napísaná neovládam. Na to sa neznámy zasmial a povedal, že ponúknutím tej knihy na mne vykonal kontrolný test, ako sa zachovám. Dodal, že vačšina ľudí na mojom miesta knihu odmietne… Pritom sa smial a oznámil mi, že prvým testom som prešiel. Až po určitej dobe som pochopil, kto a prečo ma nechal preskúšať!
Ale vrátim sa ku môjmu spomínanému partnerovi. Prešiel čas a naše rozhovory, či obchodné jednania sa stali čoraz viac priateľskými. Asi som si získal jeho dôveru. Ihneď ale dodávam, že nič nikomu nepadá do lona zadarmo! Spomeniem jednu udalosť z našich osobných vzťahov.
Na moje prekvapenie znova po rokovaní ktoré medzi nami prebehlo, mi povedal, neočakávajúc najmenší odpor z mojej strany, že ma pozýva do jeho súkromnej rezidencie. Poďakoval som a navrhol mu, že môžeme použiť moje služobné auto. Usmial sa a povedal že býva priamo v centre na inej ulici pri Václaváku. Po krátkej pešej chôdzi sme zastavili pred vchodom veľkej budovy. Oznámil mi, že vystúpime na prvé poschodie a že tam má svoj byt. Pred vstupom do bytu ešte poznamenal, že jeho rodine niekedy patrilo celé poschodie tej spomínanej obrovskej pražskej budovy. Hneď za pôvodnými vysokými vstupnými dvermi do bytu som sa ako bývalo zvykom chcel prezuť z topánok. Chytil ma za plece a poznamenal, aby som to nerobil! Oni totižto majú za to, že drahé koberce majú slúžiť im a nie naopak! Potom dodal, keď ma usadil do starodávnej a pohodlnej hlbokej pohovky vetu, ktorá v mojej pamäti visí dodnes:
,, Zapamätaj si!
Ak Ťa taký človek ako som ja, pozve k sebe do svojho súkromia, znamená to, že si Ťa vybral, preveril a že Ti dôveruje! On osobne teda nikdy nezradí moje kroky ako sa to dá očakávať v iných prípadoch! Vtedy som ešte stále nechápal, čo to znamená a čo ma čaká…
V následnom monológu z jeho strany mi povedal mnohé jeho myšlienky k čomu v spoločnosti po páru rokoch dôjde a dal mi rady, ako sa mám zachovať. Vysvetľoval mi, ako sa mám sám dopracovať ku samostatnosti v chovaní sa v rôznych situáciách, ktoré mi život prinesie. Nič v našich životoch nedostávame zadarmo, nakoniec poznamenal. Cesty, ak vedú do neba, ako to my ľudia zvykneme nazývať, nie sú nikdy široké, pohodlné a priame. Naopak, bývajú veľmi úzke, tak na jednu postavu, prudko s námahou stúpajú, kľukatiac sa strmo do vrchu a potom, ako by voľným pádom, znova dolu, sú hrboľaté a niekedy aj tŕnité.
Mnohí z Vás po prečítaní sa budú pýtať, čo som chcel povedať. Rád odpoviem.
Jeden múdry človek raz poznamenal, že nie je úplnou výhrou nahonobiť veľa peňazí, ak to niekto považuje za svoj životný úspech. Dôležité je o tie peniaze nakoniec neprísť! Ak to niekto tiež považuje za to najmúdrejšie, čo sa dá v ľudskom živote dosiahnuť!
Na šťastie, ľudskú spoločnosť tak ako dúhu na oblohe tvorí množstvo rôznych farieb, tak aj každý človek je iný výzorom aj chovaním sa. Každý z nás si určuje svoje životné priority.
Ako rozoznáme človeka so správnymi prioritami? Odpoveď je jednoduchá. Taký človek má prirodzenú autoritu, vyžaruje z neho dobrá energia, má charizmu. To sa nedá získať šírením strachu ani dočasným obnosom peňazí. Nahí na tento svet prichádzame, nahí z neho aj odchádzame!
Viete s úsmevom dodám, že to, čo je pre každého najdôležitejšie, to si každý z nás vyberie sám. Opisom tohto krátkeho životného deja vlastne dávam pozornému čitateľovi radu.
Tak ako je to v nadpise???
Chápete? Nuž dobre.
Nechápete? Tiež dobre.
Ing. Viliam Štefanek – Karisný. V Podbieli 24.2.2024.
www.podbielpoviedky.sk