catering – stravovanie.

Svojho času som popísal svoje osobné skúsenosti s udalosťami, o ktorých som pred tým nemal žiadne informácie.

Naše vedomie, či lepšie povedané, vedomosti, získavame z dvoch zdrojov. Prvým zdrojom sú naše skúsenosti z vlastných zážitkov. Tie idú s nami od narodenia. My a len my si do pamäte ukladáme a zatrieďujeme skúsenosti, ktoré nás učia. Ešte ich netriedime podľa vonkajšieho predpisu, náuky, ideológie, ale všetko prijímame prirodzene tak, ako to prichádza. Z tých si podľa vlastnej muštry tie zážitky rozdelíme na tie dobré a naopak tie pre nás zlé.

Druhý zdroj našich vedomostí získavame vonkajším formovaním predovšetkým od rodičov alebo nám najbližších. Potom voči každému jedincovi nastúpi vonkajšia mašinéria reprezentovaná štátom, spoločnosťou, či záujmovými skupinami. Táto oblasť už býva striktne zoradená. Stretávame sa s príkazmi aj zákazmi. Vonkajší svet nám určí cestu, po ktorej možno kráčať. Ak sa jednotlivec nepodvolí, nastupujú reštrikcie, donucovanie, tresty, vohnanie človeka do stresu a strachu, čo je trvale osvedčený a spoľahlivý, donucovací spôsob. Tak to bolo, je a neviem povedať, či aj v budúcnosti vždy bude.

Aby som zhrnul túto pasáž, skrátim to konštatovaním, že vonkajší vplyv na každého z nás v každom režime nám stanoví čo máme mať radi, koho máme mať radi a ako máme mať správne radi. Naopak nám jasne ukážu aj kto je náš nepriateľ, ba nás aj učia, že je správne aj náš jedinečný život položiť v tom boji divokom za správne záujmy.

Nuž, takto nejako podobne sa postupujúcim časom profiluje u niektorých chytrejších ľudí vlastná osobnosť.

A tak sa znova vrátim na začiatok, kde som napísal, že už v minulosti som sa začal stretávať s udalosťami, ktoré pre mňa dovtedy boli neznáme. Vonkajší svet, ktorý má za povinnosť všetkému rozumieť nás o takých javoch striktne poučuje. Stretneme sa s vysvetlením, že sú to náhody, výmysly chorej mysle, klamstvá, ba dokonca aj nejaká forma záškodníctva nezodpovedného jedinca! Jednoducho povedané:

,, Pozor! Kráčaš do zakázaného pásma! Budeš potrestaný! ,,

V dobrom vojakovi Švejkovi sa niesol najvyšší princíp lojálnosti jednotlivca ku vrchnosti v zvolaní: ,, Za cisára pána a jeho rodinu! ,, To bolo za čias monarchie.

Osobne a poviem Vám, naozaj nikto mne podobnému za to nemohol, narodili sme sa po druhej svetovej vojne a žili sme v bloku socializmu. Tam sme vyznávali všetci princíp ,, So Sovietskym Zväzom na večné časy ! No a potom prišla znova náhodná, či historická a trvalá na vždy zmena, ktorá na piedestál postavila nové princípy tentoraz zabehnuté nie na východe, ale na západe sveta. Tak sa ma raz jedna stará tetka opýtala, čomu sa vlastne dá veriť, keď ona prežila všetky spomínané systémy?

Samozrejme v tejto chvíli sa nerozpíšem o tom, že som niečo zakázané vyviedol. Popíšem len svoju skúsenosť ktorú aj ja považujem za povedzme, aby som nikoho nedráždil, za skúsenosť zvláštnu, neobvyklú.

Viem, počul som to od tých, čo sú schopní hovoriť cudzími jazykmi, že sa im niekedy sníva v jednom jazyku, inokedy v jazyku druhom. U nich je to podľa mňa v poriadku. Sú schopní, pracovali na sebe, dostali sa na patričnú úroveň. Ale to nie je môj prípad, pretože moju angličtinu som sa začal aktívne učiť až po mojej štyridsiatke. Takže priznám, že v angličtine sa mi nesníva! Píšem o tom ale preto, lebo ráno, pri už plnom vedomí mi do mysle prišla myšlienka o slovíčku ,, catering ,,. Najprv som si pomyslel, že význam toho slova som už niekedy poznal, no tým, že jazyk nepoužívam, zabudol som…Bol by som to aj rozchodil, no život ma už naučil počúvať svoj vnútorný hlas. Niekto to tak nazýva, iní tomu hovoria ako o vnuknutí, či hlasu anjela strážneho. Ja Vám netvrdím čo to je. Ani nápad! Urobte si názor Vy samotní čo by to mohlo byť! Rozdiel je len našej reakcii na podobné vnemy.

Catering v slovenčine znamená stravovanie. Položil som si otázku, prečo sa mám sústrediť práve na túto oblasť. Postupne som si uvedomil, že v poslednej dobe som často čítal stanoviská rôznych politikov, analytikov, odborníkov na všetko. Jedni stoja v ľavo, iní na pravo, tretia skupina o sebe hovorí ako o národovcoch, štvrtí ako o nositeľoch jedinej pravdy.

Raz som jednej múdrej slečne, či už panej odporučil, aby sa pokúsila v živote riadiť podľa sedliackeho rozumu. Ona si ale svoje považované vzdelanie nevedela dať do roviny s nejakým hulvátskym sedliackym , vždy len sprostým nerozumom! Veď ako že sedliak môže mať rozum a dokonca rozdávať ho? Nevedela pani chytrá, že toto slovenské príslovie čerpá z múdrosti našich predkov. Tí predkovia dokázali z obrábania pôdy získať potraviny, aby v každej dobe boli schopní prežiť. Preto to porekadlo o sedliackom rozume! Nakoniec, nemusím snáď vysvetľovať, že za potraviny v ťažkej dobe vymeníte všetko. A keď poviem všetko, tak je to naozaj všetko!

Keď sa vrátim k tým spomínaným odborníkom tiež na všetko, bolo pre mňa, poviem po pravde, zábavné čítať o ich zaručených pravdách. Viete, oni na vysokej odbornej úrovni riešili otázku, čo je najmúdrejšie mať v časoch krízy hospodárstva kdekoľvek na svete. Poviem Vám, že ich pozornosť sa rozdelila v honbe ich istôt ktoré vymenujem. Podľa nich prežijú len tí, ktorí šikovne svoje bohatstvo skoncentrujú buď do istej stálej peňažnej meny, do zlata, striebra, materiálnych statkov, skupovania pôdy, či do novovzniknutých finančných operácií ako je Bitcoin, či jemu podobných… Možno si kladiete otázku, prečo s nimi nesúhlasím, veď ich teórie nie sú celkom od veci! Nuž áno, za predpokladu, že všetci čo tu žijú majú ako tí menovaní odborníci prebytok bohatstva a ich jedinou starosťou je odpovedať si na otázku, ako o to bohatstvo neprísť?

Netvrdím, že jediný správny názor mám ja sám. Chýba mi u týchto, prevažne naozaj chytrých ľudí a prispievateľov ich nadhľad. Ten nadhľad sa nedá naučiť, ani predstierať. Ten jednoducho už musíte v sebe mať. Ak človek vysloví názor, je to ako by si vystavil v plnej nahote obraz o sebe, svojej úrovni. Mám na mysli fakt, že ak nejaké javy kritizujeme, treba vždy ukázať správnu cestu vedúcu k náprave. Ak riešime krízu spoločnosti, nedá sa ona posudzovať len z pohľadu sebeckých záujmov. Teda východisko z biedy je nájsť spôsob, ako sa tej biedy zbaviť. Nielen moje osobné, sebecké záujmy. Ja budem bohatý a zdravý a tí ostatní nech si pomôžu ako vedia. Zlá cesta! Zlé myslenie. Spoločnosť sa skladá aj z nešťastných ľudí, ktorí sú napríklad šikovní a pracovití, no momentálne sa ocitli v problémoch so zdravím, prišli o zamestnanie, stali sa obeťou podvodu a tak podobne. Spoločnosť to sú aj deti, ktoré sa o seba ešte postarať nedokážu. Spoločnosť to sú aj nemohúci starí a opustení, o ktorých sa je treba tiež postarať. Preto som kritizoval tých, ktorí všetku vlastnú múdrosť, chytrosť, postavili na piedestál mamonu. Vlastnému mamonu, zvýrazňujem!

Tak a na koniec sa spýtam ja Vás, či si myslíte, že väčšina z nás naopak nebojuje o svoju dennú existenciu v neustálom strachu o to, aby neprišli o zamestnanie, lebo musia živiť malé deti, platiť nájom a ostatné náležitosti. Či sa snáď táto väčšina prehrabáva v zlate, striebre? Veď oni nič také nemajú! Navyše dnes skoro všetci sú pod stresom v strachu o zdravie, lebo pandémia!

Preto sa teraz sa znova vrátim k tomu spomenutému sedliackemu rozumu. Múdry dedo vševed, aj naši schopní predkovia verili tomu, že kto si dokáže dorobiť potraviny, má najväčšie reálne istoty na prežitie. Nefilozofujme o tom, že ak niekto má potraviny a tí druhí nie, skončí to tak, že väčšina bez tých potravín si ich zoberie aj násilím od tej menšiny, čo ich bude v tom čase mať. Áno, dám Vám za pravdu do istej miery. Nech sa totiž ľudská spoločnosť dostane do akejkoľvek situácie, potraviny sa stanú číslom jeden! Teda všetci, ktorí sa uchýlia k násiliu a ktorí v honbe za potravou pozabíjajú tých, čo tie potraviny dokážu svojimi schopnosťami dorobiť, si podpília pomyselný konár na ktorom sedia! Potom už budú bez potravín všetci a nastane koniec. Tak! Bude tomu tak? Myslíte? Alebo sa ľudkovia zmobilizujú a tí čo dokážu potravu aj pre všetkých dorobiť sa stanú chránenou skupinou číslo jeden???

Môj starý otec pracoval, aby zachránil svoju rodinu v svojom živote na zahraničných prácach v USA aj v Kanade celkom 20 rokov svojho života. V zámorskej misii za robotou a peniazmi bol celkom tri krát. Vždy sa vrátil domov k rodine! Môj otec raz ako ešte dieťa / 6, 7 rokov / spolu s rodičmi v USA, potom druhý krát už sám ako 17 ročný odišiel do Kanady na dlhých 25 rokov! Začínal v Revelstook na práci na železnicu Canadian Pacific, potom v lesoch, potom škola a nakoniec ako kvalifikovaný strojník ovládajúci angličtinu slovom aj písmom. končiaci blízko mesta Nelson! Otec mnoho krát spomínal, že veľká časť slovenských vysťahovalcov sa uchytili na vlastných farmách, kde dokázali v akýchkoľvek podmienkach prosperovať a patrili medzi najlepších z mnohých národností. O tých prosperujúcich farmách som počúval celé rozprávky! Tam v Kanade napríklad mestečko kedysi banícke nad spomínaným Nelson, v Kaslo. Tam som ešte pred páru rokmi našiel drevené stavby po tam žijúcich Slovákoch, aj z Oravy! Slováci tam mali svoju dôstojnú pozíciu medzi tamojšími baníkmi , ktorých v tých časoch dokázali uživiť dopestovanými potravinami a zeleninou…

Spýtate sa ma, prečo o tom píšem? Nuž, poviem Vám, videl som počas mojich piatich návštev Kanady tie opustené a schátrané poľnohospodárske farmy po celom priestranstve, ktoré som navštívil. Alebo sa mi to len zdalo, pravda to nie je? Spoľahnem na to, že aj Vy mnohí ste už pobehali po svete a urobili ste si svoj názor na tamojšiu realitu… Píšem o tom preto, lebo u nás na Slovensku pomaly ale s istotou vzniklo to isté ako v tej ďalekej Kanade. A nie len tam! Náhoda? Nie veru, žiadna náhoda? Čo je pravda? Pravdou určite je, že štát bez vlastnej potravinovej sebestačnosti nemá šancu prežiť, ak príde mimoriadna doba, ktorá nám už klope na dvere.

Len naši ,, vedúci ,, o tom nevedia? Nie všade to tak ale je. Napríklad! Ale to by ma tí neomylní obvinili, že šírim propagandu! Takže? Poviem Vám, život odpovie sám. Ale už dnes považujem za tých najmúdrejších práve tých z pomedzi nás všetkých, čo pochopili tu napísané. A že čo také?

Nuž, zo zlata, striebra sa nenajeme. Najvyšší čas vrátiť sa na polia páni, alebo súdruhovia? Tak mi škodoradostný našepkávač v ľavom uchu poznamenal, že páni na poliach veru nikdy nerobili?

Lebo jedno ja nakoniec skromne dodám. Tí čo majú pochopiť, pochopia. Z každej minulosti treba zachovať to dobré, čo tam bolo!

Ak sme sa v prítomnosti dopustili chybných krokov, je najvyšší čas to napraviť!

Ja som prispel len svojou trochou, čo sa názorov týka. Reagoval som na slovíčko catering, ktorého význam sa stratil z mojej pamäte Vy si urobte čo uznáte za najmúdrejšie podľa seba.

Nakoniec by som sa rád niekomu poďakoval za to vnuknutie o potravinách. Veriaci ľudia na celom svete sa zvyknú modliť k Bohu o chlieb náš každodenný daj nám o pane! Neviem veru, ako sa za chlieb každodenný modlia neveriaci. Ale oni asi aj bez modlenia tiež budú tušiť odkiaľ vietor fúka. Či?

Ing.Viliam Štefanek – Karisný. Podbiel 11.2.2022

WWW.podbielpoviedky.sk