To sa nedá vysvetliť, ani opísať, pomyslel som si, keď som to videl na tej obrazovke. S niečím podobným som sa už niekedy stretol, sediac v pohodlnom kresle a dívajúc sa na oheň v krbe. Aj vtedy som v tej spleti plamenných jazykov zbadal tie obrazy. Spomínam si, že keď som o tom svojom zážitku porozprával vzdelanému človeku, ten neveriacky pokýval hlavou a pozorne sa na mňa zadíval. Pochopil som. Jeho tvár, no predovšetkým jeho oči vyjadrovali nedôveru, ba asi aj obavu o môj zdravý rozum. Vedel som , že v rozhovore s týmto človekom pokračovať nie je potrebné. On má svoje presvedčenie a určite ma nepochopí. Obrátil som pred ním tie moje obrazy, čo som v tom ohni videl za výmysel. Vedel som, že jedine toto prijme a už v tom nebudeme pokračovať. Veru poviem Vám, nie každý z nás je pripravený na zmeny, ktoré prichádzajú…
Ja sám som si mnohokrát kládol tú otázku, pozorujúc správanie sa malých detí, ak som sa nachádzal v ich blízkosti. Skúmal som, prečo sa malé dieťa tak do 4,5- tich rokov pozrie na dospelého a hneď tohto okamžite, či postupne príjme, alebo naopak, ihneď dospelého odmietne! Dokonca plačom vyjadruje k neznámemu svoj odpor, nedôveru, či strach. Ja Vám nič nevnucujem, no myslím si, že deti do tých spomínaných 4, 5-tich rokov majú dočasnú schopnosť okamžite poznať dobrého, či naopak nie dobrého človeka. Viem, že zjednodušujem, je to určite o niečo zložitejšie, ale: ,, Ak nesúhlasíte, s určitosťou poznáte na to správanie malých detí pravdivú odpoveď? Zvýraznil by som slovo pravdivú! ,,
Z vlastných skúseností viem, že my dospelí sa máme čo od tých drobcov učiť. Minimálne si položiť otázku, kde sa tá ich schopnosť u nás, dospelých už stratila? Niektorí z Vás sa spýtate, prečo o tom píšem? Nuž odpoveď je jednoduchá. Chcem poukázať na skutočnosť, že my dospelí nie všetkému rozumieme, chápeme a poznáme!
Už som viackrát písal o tom, že nič čo prežívame nie je náhoda. Jednoducho, nič sa nedeje preto, že žijeme v chaose, že veci a udalosti nie sú riadené. Sme súčasťou procesu, ktorý sa tiahne od vzdialenej minulosti, cez terajšiu prítomnosť. A ten proces tiež nie je náhoda, ako sa to mnohým zdá. Ak teda máme dokázať aspoň trochu sa orientovať v budúcnosti, musíme porozumieť minulosti. Byť zoznámený s históriou. A povedzme si, čo je to história? Je to, čo nám je predložené naozajstný prepis dejov minulých?
Veru, poviem Vám, je okolo nás mnohé, čo nedokážeme vysvetliť. Na vlastnú škodu ignorujeme mnohé javy, ktoré k nám prichádzajú bez toho, aby sme im venovali svoju pozornosť, že to naozaj nie sú náhody. Naopak, môžu to byť pre nás signály, aby sme sa zamysleli nad vlastným chovaním k sebe samým, či ľuďom okolo nás.
Pôvodne som si nemyslel. že zverejním tento príbeh. Zmenil som názor a tú skutočnú udalosť popíšem.
Jesenné slniečko tak, ako na neskorú jeseň okolo obeda, ešte svojimi lúčmi vytváralo vysoko v hore príjemnú atmosféru. Už dávnejšie som mal vyhliadnutý suchý smrek malej hrúbky, aby som sa v mojom veku príliš nenamáhal. Strom som spílil, položil presne popri lesnom poraste, aby som si ušetril prácu po opílení haluzí. Lebo tak ako to robili naši predkovia, vždy po sebe v lese zanechám poriadok. Prácu pri čistení som si ušetril preto, že opílenú haluzinu som nemusel z lúky ukladať na kopu na kraji hory, kde ona ekologicky zhnije a lúka zostane čistá. Ako som opiľoval od chvojiny spílený suchár, nevšimol som si, že jeden konár nepatril ku spílenému kusu, ale bol to konár z vedľa stojaceho živého smreka. Ten konár padajúci strom priľahol a napružil. Keď som tú živú vetvu pílil, táto vystrelila a zasiahla ma do tváre. Myslel som, že mi utrhlo kus líca pod okom. K lekárovi som nešiel a myslel som, že sa to zahojí samé. No nestalo sa tak. Ja so nevedel, že ten konár čo mi zasiahol tvár mi hlboko pod kožu zapichol úlomok z tej haluzi v celkovej dĺžke okolo 1,5 cm. Môj vnútorný hlas mi čoraz dôraznejšie hovoril, že bez lekára to už neprejde. Dve lekárske pracoviská potvrdili nález a stanovili diagnózu. Nebrali do úvahy ako som uvádzal, že to môže byť dôsledok tej príhody v lese. Pochopil som , že je zle, vedel som, čo príde. Preto som sa rozhodol začať hladovku. Hop, alebo trop! Pomyslel som si. Stratiť už nebolo čo, to som vedel. Na 18 deň hladovky / pil som len čistú vodu , / mi ráno z tváre vyšiel ten spomenutý kúsok dreva aj s hnisom… Takže čo som si z toho všetkého vybral? Je to len moje presvedčenie, no moja liečba zabrala. Z laboratória prišla negatívna správa, ktorá stanovenú diagnózu nepotvrdila. Chcem Vám týmto povedať, že pre vlastnú záchranu, ak prosíme Boha o pomoc, vieme aj sami mnoho vykonať. Nič ale za darmo nie je, dodám skromne ja sám. Ja vysvetlení nemám, okrem spomenutej hladovky. Skromne ale odporučím, vyhľadať si informácie o liečbe hladovkou ma Google, tam nájdete mnoho nových, prekvapujúcich článkov. A dodám, že o falošnú vedu nejde. Takže znova sme sa dostali k základnej životnej poučke o informáciách.
My všetci sme zahlcovaní množstvom protirečivých správ. Kto teda má pravdu? Čo je pravda? Kto to vie pri rôznorodých tvrdeniach o tom istom? Nuž, Boh nám dal rozum na to, aby sme pravdu hľadali. Blahoslavení Tí, čo ju nájdu!
Ja sa znova dostanem k tomu, čo som už napísal. Ak chcete predvídať budúcnosť, musíte poznať pravdivú minulosť. Ak to zvládnete, udalosti z histórie Vám vysvetlia, prečo ste v prítomnosti v takom stave v akom skutočne ste.Nuž a keď sa prepracujete k tomu, že rozumiete čo sa teraz deje, máte predpoklad odhadnúť, ku akým udalostiam sa blížime. Spýtate sa, na čo Vám to bude?
Nuž, každý z nás si svoju cestu nakoniec vyberie sám. A pochopiteľne, nesie za to plnú osobnú zodpovednosť…
Ing. Viliam Štefanek – Karisný. V Podbieli 2.3.2025.
WWW.podbielpoviedky.sk